Sme menej skorumpovaní, a predsa vidíme púšť

Sme menej skorumpovaní, a predsa vidíme púšť

Foto - Profimedia.sk

Skorumpovaní politici sa najviac boja verejného pranierovania. No všadeprítomnosť témy korupcie si vyberá aj svoju daň na voličskom správaní.

Za posledných desať rokov sa na Slovensku potichu udial jeden významný pozitívny posun vo fungovaní spoločnosti. Počet ľudí, ktorí majú konkrétnu skúsenosť s korupciou, sa výrazne znížil. Pred desiatimi rokmi hovorila až polovica obyvateľov, že sa buď oni sami, alebo ich blízky človek s korupciou stretol. Dnes je ich menej ako tretina.

(Tieto konkrétne údaje sú z prieskumu SAV, o rovnakom trende hovoria aj iné prieskumy, napríklad Eurobarometer.)

To bola tá dobrá správa. Tá horšia znie, že množstvo  ľudí, ktorí tvrdia, že žijú v skorumpovanej krajine, sa za tie roky napriek tomu vôbec nezmenilo. Takmer všetci Slováci (ale napríklad aj Česi) si myslia, že korupcia v ich krajine je „totálne rozšírená“. Väčšina z nich si tiež myslí, že problém s korupciou sa u nás zhoršuje.

V spoločnosti sa tak otvárajú nožnice medzi tým, ako sa ľudia reálne stretávajú s korupciou, a tým, ako je podľa ich vnímania korupcia v ich krajine rozšírená. Hoci sa situácia zlepšuje, na Slovensku celkom výrazne, presvedčenie ľudí je opačné.

A práve pocit, že korupcia sa rozmáha stále viac a viac, uľahčuje cestu tým, ktorí ponúkajú ako riešenie na všetko kladivo. To je slovenská i česká skúsenosť posledných rokov.

Skorumpovanejší ako západ

Podľa Eurobarometra si až 95 percent Čechov a 90 percent Slovákov myslí, že korupcia v ich krajine je veľmi rozšírená. No keď dôjde na konkrétnosti, napríklad, či korupcia vplýva na ich konkrétny život, situáciu vidia inak.

Česi, ktorí sú v najužšej európskej špičke v tvrdení, že ich štát je skorumpovaný, však korupciu vo svojom osobnom živote nepociťujú viac, ako je priemer ostatných krajín v EÚ.

Zaujímavé je, že hoci obyvatelia všetkých krajín V4 tvrdia, že za tri roky sa ich osobná skúsenosť s korupciou znížila (najviac to hovoria Maďari a Slováci), až tri štvrtiny Čechov zároveň hovoria, že korupcia v ich krajine stúpa, u Slovákov si to myslí polovica obyvateľov.

Len trinásť percent Čechov za posledný rok priamo zažilo nejaký pokus o úplatok, čo je opäť číslo blízko úrovne priemeru EÚ.

Skúsenosť Slovákov je oproti tomu dva razy vyššia, čo je slušný rozdiel, ale stále to znamená, že sa tento fenomén týka relatívne malej časti obyvateľstva. No doležitejší je trend.  Obyvatelia pred  piatimi i desiatimi rokmi hovorili o oveľa intenzívnejšej skúsenosti s korupciou.

Podčiarknuté a zhrnuté, je faktom, že obyvatelia niekdajšej východnej Európy zažívajú korupciu intenzívnejšie ako na západe. No postupne klesá a dnes sa týka relatívne malého počtu obyvateľov (pätiny a menej). No napriek tomu obyvatelia tohto regiónu hovoria, že korupcia je okolo nich všade a že stúpa.

Politici a korupcia

Najväčšiu zásluhu na pocite, že žijeme v úplne skorumpovanej krajine, má množstvo korupčných káuz spojených s politikou a politickými stranami, ktoré navyše nemajú súdnu koncovku. Verejné pranierovanie týchto vecí je pritom najefektívnejšou zbraňou boja proti veľkej korupcii. Skúsenosť ukazuje, že ak existuje niečo, čoho sa skorumpovaní politici a úradníci boja, je to opakovaná a hlasná medializácia takýchto prípadov. Pod dostatočným tlakom sa aspoň nejaká časť vecí napraví, prípadne dôjde k odvolaniu a odstúpeniu zodpovedných.

No daňou za neustále burcovanie verejného tlaku môže byť skreslené vnímanie obyvateľov o tom, v akom prostredí naozaj žijú. A to má priamy vplyv na ich voličské preferencie.

Vypočítať, koľko stojí túto krajinu miera verejnej (politicky krytej) korupcie, je síce trochu alchýmia, ale istý odhad sa dá urobiť, podľa toho, čo vieme o „maržiach“ vo verejnom obstarávaní. Povedzme, že horná hranica odvážnejších odhadov je okolo jedného až troch percent HDP, po odpočítaní hodnoty, ktorá predsa len vznikne aj pri predražených zákazkách.

To je veľa peňazí, ale určite je to oveľa menší podiel verejných zdrojov, ako si ľudia myslia.

Otázka za milión pre krajiny ako Česko či Slovensko znie, ako efektívne pranierovať korupciu tak, aby z toho nešiel pocit, že sme beznádejne stratení, unesení a pred nami je už len púšť. Zdieľať

Ak by voliči túto viacvrstvovosť debaty o korupcii dostatočne rozlišovali, nebolo by neustále medializovanie korupcie problémom. Oni to však dostatočne nerozlišujú a to znamená reálny problém.

Predseda vedeckej rady Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna dlhodobejšie skúma, ako verejná debata o korupcii a pocit skorumpovanosti súvisí so správaním voličov. „Téma korupcie je dnes viac v centre politického sporu ako pred desiatimi rokmi. Téma je teda viditeľnejšia a viac priťahuje radikálnejšie naladených voličov,“ hovorí M. Bahna.

Podľa jeho prieskumu sú to práve voliči strán ĽSNS a SME Rodina, ktorí najčastejšie hovoria o tom, že na Slovensku sú všetci politici a všetky úrady skorumpované. Pri voličoch ostatných strán sa výraznejšie výkyvy v týchto témach nezaznamenali, najmenej si to, neprekvapivo, myslia voliči Smeru.

Zdá sa, že sme sa ocitli v začarovanom kruhu. Neplatí celkom, že čím viac, hlasnejšie a dramatickejšie sa o korupcii hovorí, tým osvietenejšie budú voliči k celej téme pristupovať. Za istou hranicou môžu začať skratovať. Najmä ak im chýba širší kontext.

Neustále hecovanie vášní v záujme protikorupčného boja zároveň podnecuje náladu voliť niekoho, kto to všetko zrovná so zemou.

Otázka za milión pre krajiny ako Česko či Slovensko znie, ako efektívne pranierovať korupciu tak, aby z toho nešiel pocit, že sme beznádejne stratení, žijeme v rozvrátenej krajine a pred nami je už len púšť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo