Čo hrozí, keď scénu ovládnu hysterici

Čo hrozí, keď scénu ovládnu hysterici

TASR – ÚV SR/Andrea Veselá

Osud povinných kvót na prerozdeľovanie utečencov opäť raz ukázal, aká bezdôvodne hysterická dokáže byť naša verejná debata.

Vo virvare okolo českých parlamentných a našich regionálnych volieb takmer zanikla jedna podstatná správa, ktorá k nám minulý týždeň prišla z Bruselu.

Lídri krajín EÚ sa na summite v Bruseli dohodli, že nový azylový systém, ktorý navrhuje Európska komisia a ktorý počíta aj s povinnými kvótami, bude musieť byť jednomyseľne prijatý všetkými členskými krajinami.

Táto dohoda znamená, že štáty, ktoré odmietajú povinné utečenecké kvóty, už nebudú môcť byť prehlasované. Tak ako sa to stalo pred dvoma rokmi, keď sa proti kvótam postavili krajiny V4. De facto ide o politický koniec tohto nápadu. Súhlas všetkých členských krajín s povinnými kvótami sa totiž dnes v EÚ nedá dosiahnuť.

Nakoniec, tento nástroj už dnes pomaly mizne aj z európskej mainstreamovej debaty a viacerí západní lídri dávajú za pravdu argumentom štátov V4, ktoré tvrdili, že v realite života nebude fungovať.

Pred dvoma rokmi

Vráťme sa teraz v čase späť o približne dva roky, keď u nás diskusia o kvótach vrcholila. Médiá v týchto dňoch boli plné apokalyptických titulkov, ktoré Slovensku v súvislosti s naším postojom prorokovali zahraničnopolitickú katastrofu. Tu je krátka ukážka len niektorých z nich: Fico sa vzďaľuje od Únie. Fico obetoval postavenie Slovenska v Európskej únii. Fico dostáva Slovensko do izolácie. Fico z nás v EÚ urobil fackovacieho panáka.

Stačilo niekoľko mesiacov a z celej tejto hystérie nezostal kameň na kameni. Povinné kvóty sú mŕtve. Ale nielen to. Slovensko je dnes aj samotnými hlásateľmi týchto alarmistických scenárov označované za najproeurópskejší ostrov v regióne a Robert Fico, pokiaľ ide o zahraničnú politiku, za najosvietenejšieho stredoeurópskeho premiéra. Zdieľať

Stačilo niekoľko mesiacov a z celej tejto hystérie nezostal kameň na kameni. Povinné kvóty sú mŕtve. Ale nielen to. Slovensko je dnes aj samotnými hlásateľmi týchto alarmistických scenárov označované za najproeurópskejší ostrov v regióne a Robert Fico, pokiaľ ide o zahraničnú politiku, za najosvietenejšieho stredoeurópskeho premiéra.

Nejde o náhodný jav. Tento typ hysterickej reakcie časti našej elity sa s notorickou pravidelnosťou opakuje vždy, keď si Slovensko dovolí svojím názorom vybočiť z hlavného európskeho prúdu.

Keď sme v roku 2007 odmietli uznať samostatnosť Kosova, viacerí analytici a diplomati vtedy v denníku Sme strašili, že „Slovensko týmto krokom stratí medzi západnými spojencami dôveryhodnosť“. Prešlo desať rokov a nech sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, s našou dôveryhodnosťou to až tak tragicky naozaj nevyzerá. Ďalší príklad. Keď Smer napriek varovaniam európskych socialistov pribral do svojej prvej vlády HZDS a SNS, jeden inak celkom rešpektovaný analytik sa v médiách nechal počuť, že vytvorenie takejto vlády bude mať za následok odloženie prijatia eura.

Nová hystéria okolo jadra

Napriek tomu, že vývoj týmto hystériám spravidla nedáva za pravdu, ich šíritelia zostávajú nepoučiteľní. Momentálne sa po krajine začína šíriť ďalšia z nich. Jej protagonisti, tentoraz na čele so samotným Robertom Ficom, nás presviedčajú, že našou jedinou osudovou voľbou je byť v takzvanom jadre EÚ. Inak – v lepšom prípade – zostaneme naveky perifériou, v tom horšom sa rovno staneme ruským satelitom.

Tento nový katastrofický scenár získal v mediálnom priestore okamžite veľkú popularitu. Aj napriek tomu, že dnes ešte vôbec nie je jasné, či nejaké jadro bude, ak áno, ako presne bude vyzerať a čo bude členstvo v ňom znamenať. To však nijako nebráni tomu, aby tí, ktorí sa hoci len z opatrnosti alebo pretože zatiaľ nepoznajú základné parametre, odvážia zapochybovať, boli spakruky označení za protieurópskych.

Napriek tomu, že vývoj týmto hystériám spravidla nedáva za pravdu, ich šíritelia zostávajú nepoučiteľní. Zdieľať

Pretlak hystérie v našej verejnej debate má svoje dôvody. Sme malá krajina, odkázaná na spojencov a dobré zahraničnopolitické vzťahy. Mnohí si navyše ešte dobre pamätajú mečiarovské časy, keď nám naozaj hrozila izolácia.

Napriek tomu však existujú dobré dôvody, aby naši hysterici ubrali plyn. A netýka sa to iba zahraničnej politiky. Ako ukázal vývoj okolo povinných kvót, existujú situácie, keď má význam správať sa sebavedomo, s ohľadom na naše záujmy. Vôbec totiž nie je vylúčené, že budúcnosť dá našim obavám a argumentom za pravdu. Tak ako to bolo v tomto prípade, keď krajiny V4 od začiatku tvrdili, že tento mechanizmus nebude fungovať. Dôvod pritom vôbec nebol ten, že ho oni bojkotovali.

Ďalším dôvodom je to, že inflácia hystérie sa môže obrátiť proti nám v momente, keď to budeme najmenej potrebovať. Napríklad sa môže stať, že keď naozaj pôjde do tuhého a mobilizácia bude namieste, len málokto tomu uverí.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo