Aj župné voľby ukazujú, prečo je pravica v kríze

Aj župné voľby ukazujú, prečo je pravica v kríze

Kým kedysi opozičný Smer dobýjal krajinu cez regióny, SaS si neverí ani vo svojej Bratislave.

Keď sa v roku 2005 konali historicky druhé župné voľby, vtedy opozičný a dravý Smer ich zobral pomerne vážne a dobre sa pripravil – získal štyri z ôsmich županských postov. Krajina sa tak na úrovni regiónov sfarbila do červena, o pár mesiacov Smer slávil triumf aj v parlamentných voľbách a Robert Fico zostavil svoju prvú vládu.

Dnes to vyzerá, že združeným silám opozície pod vedením SaS sa nič také nepodarí. Už z príprav na tieto voľby bolo cítiť, že Richard Sulík považuje tieto voľby za treťotriedne, vôbec ich nevnímal ako šancu zmerať si sily so Smerom a trochu zmeniť atmosféru v krajine. A tak aj vyzeralo rekrutovanie kandidátov na posty županov, v strane, ktorá mala vždy oveľa vášnivejší vzťah k facebooku než k starostiam regiónov, sa do toho nikomu ani veľmi nechcelo.

SaS mala pritom najmä víťazstvo v Bratislavskom kraji považovať za svoju povinnosť – v parlamentných voľbách 2016 v samotnej Bratislave získala takmer 27 percent, druhý Smer mal až o deväť percent menej, SaS a OĽaNO dokopy volilo 41 percent Bratislavčanov. Preto malo byť samozrejmosťou, že postaví silnejšieho kandidáta než dosluhujúceho župana a v celoslovenskej politike úplne expirovaného exlídra SDKÚ Pavla Freša.

SaS však postavila Juraja Drobu, ktorému aj po takýchto rozhovoroch (ako naposledy v Denníku N) ťažko uveriť, že ho župa nejako baví a zaujíma. 

Juraj Droba si síce uvedomuje, že na víťazstvo potrebuje zmobilizovať bratislavských voličov SaS, ale vôbec nie je jasné, prečo by si voliči liberálov mali pre neho 4. novembra zodierať topánky až k hlasovacím urnám. Ich potenciálny favorit nevie zrozumiteľne vysvetliť vyšší zmysel svojej kandidatúry, a keď aj hovorí, čo by chcel presadiť, sú to skôr veci, ktoré spadajú pod právomoci buď mesta, alebo štátnych firiem (železnice). Ako keby bral županskú kandidatúru v prvom rade ako sebaprezentáciu značky Droba, čo sa môže zísť aj v ďalších typoch volieb.

Ak má Droba šancu vyhrať, tak najmä preto, že vládna koalícia presadila jednokolovú voľbu, a tak pri viacerých relatívne rovnocenných kandidátoch (Ftáčnik, Kusý, Frešo, Droba) môže stačiť aj 20-percentný zisk hlasov. 

Tento bratislavský problém SaS (aj OĽaNO) sa dá zovšeobecniť, keďže podobne malátne to vyzerá s jej kandidátmi aj v ďalších župách. Ako keby si naša pravica myslela, že najlepšou stratégiou, ako oslabiť moc Smeru v krajine, nie sú voľby v medziobdobí, ale rekordný počet tlačoviek od pondelka do piatka či opakované návrhy na odvolávanie jednotlivých ministrov.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo