Rakúsky novinár a spisovateľ Martin Leidenfrost v rozhovore pre Postoj hovorí, čím ho najviac prekvapili voľby v jeho krajine, koho napokon volil a čo očakáva od novej vlády, ktorú bude podľa všetkého viesť Sebastian Kurz.

Čo je najväčším prekvapením rakúskych volieb?

To, že Zelení zrejme po 31 rokoch vypadli z parlamentu. Hoci na celoštátnej úrovni nikdy nevládli, posledné roky to bola vlastne tretia štátostrana, pretože sú vo vláde v šiestich z deviatich spolkových krajín. Navyše, vlani sa stal ich bývalý predseda Alexander Van der Bellen priamo zvoleným spolkovým prezidentom. Teraz však stratili viac ako dve tretiny svojich voličov.

Prečo vlastne taký strmý pád?

Doplatili na to, že sa krátko pred voľbami rozštiepili a určite aj na svoj naivný postoj v migračnej politike. Boli to poslední zástancovia „kultúry vítania“.
 
Čo bol podľa vás hlavný dôvod, že len 31-ročnému Sebastianovi Kurzovi sa podarilo prevalcovať celú politickú scénu?

Nesúhlasím s tým, že ju prevalcoval, predsa len dostal 32 percent. Faktom je, že je to pre ľudovcov veľký úspech. Ide totiž o stranu, ktorú väčšina Rakúšanov hlboko nenávidí, o partaj, ktorá je večne pri moci, o starú elitu, reprezentantku „starých peňazí“.

Keď zoberieme do úvahy toto vnímanie ÖVP v obyvateľstve, Sebastianovi Kurzovi sa skutočne podarilo veľa. Je jednoducho prirodzený talent, perfektný politický stroj.
 
Je pravdepodobné, že keby nebolo osoby Sebastiana Kurza, ktorý zabezpečil predtým nemohúcim ľudovcom volebný triumf, v týchto voľbách by takmer určite zvíťazili národní populisti z FPÖ. Prečo sa tejto strane v bohatom a stále bohatnúcom Rakúsku posledných 30 rokov tak darí?   

Po prvé, nevidím, že Rakúsko by ďalej bohatlo. Práve počas tejto veľkej koalície krajina ekonomicky upadala, nezamestnanosť sa takmer zdvojnásobila.

Hlavným dôvodom úspechu slobodných však nebude ekonomika. Je ním skôr tá večná veľká koalícia, teda absencia reálnej voľby, a odrezanosť elít od ľudu.  

Vo svojom poslednom texte o Rakúsku ste písali, že ešte neviete, koho voliť, zvažovali ste medzi ÖVP a FPÖ. Ak to nie je tajné, ako ste sa napokon rozhodli? 

Poviem vám to, ak to nikomu neprezradíte: Volil som slobodných. Ako kresťanskému demokratovi sú mi vlastne dosť cudzí, lenže v Rakúsku nemám k dispozícii stranu, akou je vaše KDH.

Takže v tejto núdzi som volil slobodných z jedného dôvodu: Podiel moslimov žijúcich v Rakúsku sa vyšplhal na osem percent, pri aktuálnych trendoch rastie každý rok o pol percenta a ja nechcem, aby moja dcérenka vyrástla v kalifáte. 

Od nedele sa špekuluje o troch možných koaličných vládach. V prvom rade o koalícii ÖVP a FPÖ na čele s kancelárom Kurzom, ale aj o pokračovaní veľkej koalície ÖVP a SPÖ, dokonca pribúdajú indície, že súčasný kancelár Christian Kern sa bude chcieť za každú cenu zachrániť a vlákať FPÖ do koalície so svojou SPÖ. Ktorá z týchto možností sa vám zdá najpravdepodobnejšia?

Pokračovanie veľkej koalície, našťastie, hrozí najmenej, po tej špinavej kampani sa zdá, že tí dvaja hlavní aktéri už nebudú môcť stolovať za jedným stolom, spoločný obrus sa nadobro roztrhal.

Koalíciu sociálnych demokratov so slobodnými, žiaľ, nemôžem vylúčiť, lebo sociálni demokrati sú schopní všetkého. 30 rokov robili kampane pod heslom „my alebo fašizmus“, teraz to bude na slobodných, či si vyberú ľudovcov alebo socialistov.

Socialisti sa stali cynikmi moci. Priezračný je aj ich slovník, už nehovoria o svojich hodnotách, ale o svojom „katalógu hodnôt“, vo volebnú noc ich šéf Kern vyhlásil: „My máme svoj kostým hodnôt“, Wertekostüm. To hovorí o všetkom, pre socialistov sú hodnoty kostýmom z katalógu na fašiangy, nič viac. 

Napriek tomu sa však ako najpravdepodobnejšia zdá koalícia ÖVP a FPÖ, ktorá už raz od roku 1999 vládla a EÚ kvôli tomu uvalila na Rakúsko sankcie. Dnes je celkom iná doba, čo by pre Rakúsko znamenala táto vláda?

Áno, považujem takúto koalíciu za prirodzenú a pravdepodobnú. Kým slobodní sa v minulosti vyznačovali aj sociálnym až socialistickým populizmom, ich súčasný ekonomický program sa podobá viac na ľudovcov. Mohli by teda relatívne súdržne spolu vládnuť.

Najväčšou prekážkou na začiatku by mohol byť náš spolkový prezident Van der Bellen, ktorý sa správa ako promoslimský eurohujer. Prezident má v Rakúsku pomerne široké právomoci, môže napríklad odmietnuť jednotlivých kandidátov na ministra.

Predseda slobodných Heinz-Christian Strache chce byť ministrom vnútra, to mu prezident môže pokaziť a potom budú nespokojní všetci.

 Čo bude takáto vláda znamenať pre strednú Európu a EÚ?

Myslím, že pre strednú Európu by znamenala viac než pre samotné Rakúsko. Rakúsko desaťročia nemalo čitateľnú zahraničnú politiku, malo v úrade kancelára takých prikyvovačov ako Werner Faymann a Christian Kern. Títo ani raz neprotirečili Merkelovej alebo Junckerovi.

Tomu bude koniec. Sebastian Kurz si rozumie lepšie s Orbánom než s Merkelovou a slobodní sú dokonca za vstup Rakúska do Vyšehradu, za takú V5. Môj známy, veľký spisovateľ Robert Menasse, hrozí, že sa v takomto prípade vysťahuje z Rakúska preč. Ja osobne by som sa zase V5 veľmi tešil.

Ak Rakúsko vstúpi do Vyšehradu, usporiadam obrovskú žúrku s burgenlandským vínom, maďarskou hruškou a slovenskou slivkou. 
 
Rakúske voľby priniesli ešte čosi, do parlamentu sa napokon z takmer nevoliteľného miesta na viedenskej kandidátke Kurzovej ÖVP dostala aj vyhranená konzervatívna kandidátka Gudrun Kuglerová. Kurza ste predtým aj vy kritizovali, že do čela strany vyťahuje politicky bezpohlavné figúry, je teda možné, že v novej ÖVP budú hlasy tradičných konzervatívcov napokon silnejšie než posledných 20 rokov?  

Gudrun nie je vyhranená konzervatívna, je vyhranená kresťanská politička. Teším sa za ňu. Už sa začal hon novinárov, denník Kurier ju označuje za „katholische Hardlinerin“, čo je nehorázna blbosť.

Gudrun presadzuje spoluprácu všetkých veriacich, aj moslimov. Pokiaľ sú mi známe výsledky, bude jedinou aktívnou kresťankou v klube „novej ľudovej strany“.

Do parlamentu sa dostala ešte jedna veriaca starostka z Horného Rakúska, ktorá však kandidovala za SPÖ. Možno tam budú ešte dvaja-traja, ktorých nepoznám. Treba pritom vedieť, že Národná rada Rakúskej republiky má 183 poslancov. Takže, prosím, nech nikto neočakáva, že kresťania teraz idú prevrátiť štát od základov.