Kresťania sa boja. Kurdi a Irak sa pustili do seba

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kresťania sa boja. Kurdi a Irak sa pustili do seba

Na snímke z videa irackí vojaci smerujú do irackého Kirkúku, ktorý doteraz ovládali kurdskí povstalci. Foto: TASR/AP

Proti ISIS bojovali Kurdi a Iračania spoločne, po referende za nezávislosť Kurdistanu je tu nový konflikt.

„Obávame sa, že víťazstvo v tejto bitke znamená len prípravu na ďalšiu občiansku vojnu.“ Týmito slovami vyjadrovali svoje obavy viacerí obyvatelia irackého Mosulu, keď ich po oslobodení mesta z rúk ISIS na jeseň minulého roka oslovovali reportéri s otázkou, čo bude ďalej. 

Ich slová sa začínajú napĺňať. 

V pondelok ráno zaútočila iracká armáda na mesto Kirkúk, ktoré nie je oficiálne súčasťou irackého Kurdistanu, ale kontrolujú ho kurdské oddiely péšmerga. Nad mestom a okolím bohatým na náleziská ropy získali Kurdi kontrolu v roku 2014 po tom, čo iracká armáda zutekala pred Islamským štátom v severnom a západnom Iraku.

Bagdad síce medzičasom Kurdov požiadal, aby odovzdali správu nad mestom federálnym úradom, to sa ale nestalo. Spor medzi Kurdmi a irackou vládou sa ešte vystupňoval po nedávnom referende o nezávislosti Kurdistanu. Konalo sa 25. septembra a skončilo sa víťazstvom prívržencov odtrhnutia sa regiónu od Iraku. Vláda v Bagdade ale tvrdí, že referendum bolo v rozpore s ústavou a jeho výsledky neuznáva.

Prišli si po svoje

Ako pripomína české Echo24, plebiscit sa konal nielen v kurdských autonómnych provinciách, ale aj v oblastiach obývaných Kurdmi a doteraz formálne patriacich pod irackú správu, čo je tiež prípad Kirkúku.

Kurdi v nedeľu odmietli zrušiť výsledok referenda, načo ich iracká vláda obvinila, že do Kirkúku povolali bojovníkov Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá má na Západe reputáciu teroristickej skupiny. Pre Bagdad to bolo „vyhlásenie vojny“, hoci Kurdi správy o prítomnosti PKK v Kirkúku odmietli.  

Vráťme sa k udalostiam z pondelka. Iracké jednotky obsadili kľúčové miesta v okolí Kirkúku, najmä vojenskú základňu, ropné polia a budovu štátnych rafinérií. Podľa Bagdadu sa kurdské milície vzdali objektov bez boja, hoci novinári reportovali streľbu a boje. 

Neskôr vstúpili irackí vojaci aj do centra mesta, z ktorého podľa BBC utiekli tisíce ľudí so strachom, že sa iracká armáda dostane s Kurdmi do otvoreného boja. Reuters hlásila, že Iračania stiahli dolu kurdskú vlajku, ktorá doteraz viala spolu s národnou. 

Aby toho nebolo málo, rozdelení sú aj kurdskí bojovníci. Niektorí velitelia lojálni opozičnej strane Vlastenecká únia Kurdistanu (PUK) súhlasili s odovzdaním pozícií federálnym jednotkám. Iní vojaci, stúpenci vládnej Kurdskej demokratickej strany, sa rozhodli Iračanom odporovať. V pondelok dokonca generálny štáb péšmergy obvinil predstaviteľov PUK zo „zrady kurdského národa“.

Miestni policajti hliadkujú na ulici v irackom Kirkúku. Foto: TASR/AP

Nielen spoločné vlajky v Kirkúku, ale aj spolupráca v boji proti Islamskému štátu symbolizovali Irak posledných mesiacov. Kurdské oddiely péšmerga a iracká armáda sú súčasťou Američanmi vedenej koalície, ktorej cieľom je vytlačiť ISIS z územia Iraku a najmä oslobodiť druhé najväčšie mesto v krajine – Mósul. To sa podarilo v júli tohto roku. 

Američania sa zatiaľ držia v úzadí a do nového konfliktu v Kirkúku nezasahujú. Prezident Donald Trump sa vyjadril, že nestoja na ničej strane. „Nepáči sa nám, že začali proti sebe bojovať,“ uviedol. 

Senátor John McCain, ktorý vedie senátny výbor pre armádne záležitosti, varoval irackú vládu z vážnych dôsledkov, ak bude americká vojenská technika zneužitá proti kurdským silám. 

Ďalší vývoj je veľmi neistý. Oblasť Kirkúku predstavuje desať percent ropných zdrojov v krajine, nárok na mesto a okolie si robí dlhodobo Kurdistan. Nevyriešené je tiež pásmo pozdĺž hraníc automnómneho regiónu Kurdistanu, ktoré majú pod kontrolou vojaci z péšmergy. 

Iracký premiér Haider Abadi už avizoval, že sa môže pokúsiť obnoviť autoritu na týchto územiach. 

Analytici neveštia nič dobré. „Boj sa určite neskončil,“cituje Los Angeles Times blízkovýchodného analytika Joosta Hiltermanna z bruselského think-tanku International Crisis Group. „Potenciál občianskej vojny existuje,“ dodal. 

Kde sa dvaja bijú, kresťania sa boja

Referendum o nezávislosti Kurdistanu nerozvírilo len konflikt v Kirkúku. Nepokoj zasialo aj do duší kresťanskej menšine, ktorá žije sčasti na irackom území, ale aj v utečeneckých táboroch v hlavnom meste Kurdistanu Erbile, kam utiekla pred džihádistami z ISIS. 

Po referende vydalo päť katolíckych a ortodoxných biskupov stanovisko, v ktorom apelujú na medzinárodné spoločenstvo, aby ochraňovalo kresťanov a pomohlo im zostať v rodnom kraji, najmä na Ninivských planinách, ktoré sa nachádzajú severovýchodne od Mósulu. 

„Nemôžeme ukryť svoje obavy, že situácia pre kresťanov sa stala veľmi náročnou a vedie k neistote,“ napísali cirkevní lídri. 

 

Ninivské planiny sú pre kresťanov domovinou. (Foto: Wikimedia Commons)

Biskupi sa obávajú, aby Ninivské planiny neboli rozdelené medzi Irak a prípadný nezávislý štát Kurdistan. Mnohé kresťanské dediny a obydlia sa totiž nachádzajú na sporných územiach, na ktoré si robia nárok obe strany. „Naša zraniteľná komunita nedokáže odolávať ďalšej schizme a rozdeleniu k už aj tak prebiehajúcim politickým a etnickým bojom,“ napísali biskupi.

Iní zase vidia kurdské referendum ako príležitosť pre irackých kresťanov – aby sa aj oni pokúsili o istú mieru autonómie na Ninivských planinách. Dôvod? Kresťania sa cítia akoby uprostred krížnej paľby a už ich nebaví sa spoliehať na ochranu jednej či druhej strany. Aj tak na vzájomné konflikty doplácajú najviac oni. 

Stanica Fox News reportuje, že ešte v septembri predstavitelia niektorých cirkví v Bagdade volali po zriadení nezávislého štátu na spôsob Vatikánu. Určitú mieru autonómie žiada aj jedenásť kresťanských politických strán. 

Iracký „Vatikán“ však zrejme tak ľahko nevznikne, vláda v Bagdade aj Kurdi sľubujú kresťanom ochranu. Tí však vedia, že zo sľubov sa nenajedia. Najmä ak si spomenú na rok 2014, keď Islamský štát napadol Ninivské planiny. „Kurdská péšmerga a iracké sily utiekli namiesto toho, aby obraňovali mestá, ktoré sa zaviazali ochraňovať, a nechali tak kresťanov a jezídov napospas,“ spomína Juliana Taimoorazy, zakladateľka mimovládky Iraqi Christian Relief Council.  

Ako dodala, po genocíde, ktorej sa na týchto menšinách dopustil ISIS, sú jedinými ľuďmi, ktorým môžu kresťania dôverovať, oni sami. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo