K VECI: O prirodzenom zákone

Žijeme v dobe, keď sa o prirodzenom zákone píše viac dobrých kníh a článkov, než kedykoľvek v dejinách. Mám na mysli Maritaina, Simona, Rommena, Veatcha, Finnisa, Hittingera, Kreefta, Fortina, Benestada, Ricea, Bodziszewského, Arkesa, Kriesa, Georgea, Sokolovského, d’Entrèvesa a mnohých ďalších.

A predsa vo verejnom poriadku i vo svojom súkromnom živote vidíme, že prirodzený zákon je na ústupe a mení sa vo svoj opak. V mnohých, ak už nie vo všetkých oblastiach nie sme ďaleko od toho, že si za normu svojej morálky a občianskeho zákona stanovujeme „neprirodzený ‚prirodzený‘ zákon“.

Pod pojmom „neprirodzený ‚prirodzený‘ zákon“ mám na mysli chápanie, že ak každý alebo väčšina robí to či tamto, musí to byť „prirodzené“. Preto akékoľvek chápanie prirodzeného zákona, ktoré by zakazovalo povedzme potrat, musí byť podľa „prirodzeného zákona“ nesprávne, pretože ho toľkí vykonávajú.

No princípy prirodzeného zákona ani logiku, ktorá identifikuje potrat ako to, čím naozaj je, úmyselné zabitie ľudskej osoby, nemožno vyvrátiť – aj keď bude len málo ľudí, ktorí ich budú uznávať. Mnohí jasne vidia, že jedinou reálnou alternatívou k platnému prirodzenému zákonu je popieranie akejkoľvek racionality či poriadku vo veciach, aby sme mali voľnosť ustanoviť čokoľvek chceme len na základe svojej vôle.

Prirodzený zákon versus ľudské práva

Iróniou je, že primárnym intelektuálnym nástrojom, ktorý uľahčil túto zmenu, je pojem „ľudských práv“. Duchovným otcom tejto zmeny je Hobbes, ktorý nám dal „právo“ na čokoľvek, čo považujeme za nevyhnutné pre našu individuálnu záchovu a blaho. Štát sa stal definitívnou silou, ktorá mala tieto prirodzené „práva“ definovať a vymáhať.

Je pravda, že veľké množstvo súčasnej literatúry o prirodzenom zákone sa v katolíckych kruhoch pokúša zmieriť prirodzený zákon a prirodzené práva. Nech už bolo toto zmierenie formulované akokoľvek starostlivo, sotva naštrbilo populárne chápanie, že „práva“ máme také, ako ich definujeme v pozitívnom zákone. Preto ich možno meniť vôľou rovnako ako samotný pozitívny zákon.

Teraz vidíme, že rozvod, antikoncepcia, potrat, oplodnenie in vitro, homosexualita, pokusy na plodoch, klonovanie, eutanázia a rozličné rozšírenia týchto praktík sa navrhujú a stanovujú ako „práva.“

Okrem toho tieto „práva“ silne presadzuje aj občianska moc mnohých národov. V niektorých krajinách, vrátane tej našej, boli spísané ústavy ako pozitívny, základný zákon v snahe ovládnuť a obmedziť úlety, akých sú schopní ľudskí zákonodarcovia, sudcovia a politici. Nad ústavou stál prirodzený zákon, ktorý bol pravidlom rozumu a základom akéhokoľvek ľudského zákona či ústavy.

Preto žiaden občiansky či ústavný zákon nebol spravodlivý jednoducho sám osebe, ak nebol prv implicitne posúdený podľa rozumu. Toto je univerzálnosť prirodzeného zákona, že sa akoby vznáša nad všetkými národnými kultúrami a náboženstvami, ako aj nad našimi individuálnymi činmi.

Prirodzený ekonomický rast a chudoba

Možno nie je náhoda, že kvas v otázkach týkajúcich sa prirodzeného zákona sa v posledných rokoch objavuje okolo manželstva, jeho významu a dôsledkoch. V poslednej dobe však vidíme, že sa rýchlo otvára nová oblasť.

Staršie diskusie o vlastníctve, ktoré sa točili okolo socializmu a komunizmu, vyzerajú dosť staromódne. Chápeme, že ekonomický rast spôsobuje inovácia, spravodlivé zákony, trh, bankroty a dopyt. Naučili sme sa, že bohatstvo sa musí vytvárať a že musí rásť.

Chudobní neboli chudobní preto, že bohatí boli bohatí. Väčšinou boli chudobní preto, že nevedeli, ako byť bohatými, alebo žili v ekonomikách s nulovým súčtom, ktoré tvrdili, že jedinou sociálnou filozofiou hodnou tohto mena je prerozdeľovanie.

Namiesto Boha a rozumu - štát

Nedávno náš prezident vyhlásil, že bohatstvo vytvára každý. Preto patrí každému, nielen tým, o ktorých sa hovorí, že ho vytvárajú. No súčasné rozdelenie nie je „fér“. Bohatí majú priveľa. Preto sú chudobní chudobnými.

Preto je „správne“, aby zasiahla vláda daňami alebo inou politikou, bohatým vzala a chudobným dala. Zdá sa, že základom tohto postoja je nerastová mentalita.

Normálne chápanie ekonomiky je, že každý môže zbohatnúť, ak ekonomika rastie. Ak nie, nastúpi politika rozdeľovania. Dôležitým faktorom pri vytváraní postavenia sa stane závisť. Hlavným arbitrom toho, kto má na čo „právo,“ sa stane vláda.

Tento pohľad je hmlistým opakovaním diskusií o prirodzenom zákone, ktoré sa nachádzali v dejinách scholastickej ekonómie. Zem bola stvorená pre všetkých, preto všetci mali „právo“ na všetko.

Skúsenosť ukázala často lepšie než diskusie o Platónovom spoločnom vlastníctve, že Aristotelova odpoveď je rozumnejšia. V skutočnosti súkromné vlastníctvo vo väčšine prípadov lepšie vytváralo a rozdeľovalo spoločné dobrá tak, aby k ním mal prístup každý jednotlivec.

Ako to vidím ja, toto prezidentovo vyhlásenie je vlastne znovuoživením knihy Genezis, ktoré teraz predstavuje nie Boha či rozum, ale štát ako hlavného aktéra ľudských záležitostí.

James V. Schall, S.J.
Autor je profesor na Georgetownskej Univerzite, je jeden z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. V poslednej dobe napísal knihy The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba).

Pôvodný text: On Natural Law, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo