Apoštol Milána a Katedra neveriacich

V piatok zomrel veľký človek. Jezuita. Biblista. Kardinál. Mysliteľ. Apoštol veriacich aj neveriacich. Carlo Maria Martini.

Narodil sa v roku 1927 v Turíne. Bol rešpektovaným učencom v oblasti nového zákona. Angažoval sa v autentickom, čestnom a slobodnom dialógu. Bol biskupom v Miláne, ktoré je mestom dýchajúcim spomienkami na sv. Ambróza, ktorý bol jeho biskupom, a sv. Augustína, ktorý tu bol pokrstený. Miláno sa pýši aj tým, že jeho biskupom bol Giovanni Montini, predtým ako sa stal pápežom Pavlom VI.

Kardinál Martini usporadúval každý rok v tejto historickej metropole otvorený rozhovor v obrovskej posluchárni v centre mesta. Toto podujatie kardinál nazval Cattedra dei Non Credenti (Katedra neveriacich) a pozýval rovnako veriacich, ako aj neveriacich, aby si vzájomne vymenili pohľady o pálčivých otázkach. Táto udalosť sa postupne stala ohromne populárnou. Priťahovala desiatky tisícov Milánčanov na niekoľko večerov a dokázala ich vytiahnuť z vysokých sklenených kancelárií a rušných nočných klubov. Lístky boli zadarmo, avšak boli len na požiadanie a bola o ne bitka. Zúčastňovali sa kňazi, laici, rehoľné sestry, modelky, profesori, bankári a politici – vrátane primátorov štyroch najväčších miest v Taliansku – zišli sa, aby spolu diskutovali na témy ako napríklad „Mesto: požehnanie alebo kliatba?“. Kardinál Martini predsedal týmto stretnutiam a ponúkol svoje komentáre. Energickí Milánčania sú pracanti, ale ešte viac sa dokážu zabávať. Napriek filmovým premiéram, divadelným predstaveniam, koncertom a množstvu výstav, ktoré sa v meste v tom istom čase odohrávali, bolo jasné, že nikto si nechcel nechať ujsť Martiniho stretnutie. Vyše 2000 ľudí sa tlačilo v posluchárni, bol to „otvorený kostol“ v najlepšom slova zmysle. Bolo to vyjadrenie toho, čím by Cirkev mala byť, alebo niekedy už aj je. Jediné ohraničenie bolo, že sa to odohrávalo len v jednom meste a v jednej krajine. Ale mohlo by sa to, čo sa stalo v Miláne, stať všeobecne rozšíreným? Možno to bolo znamenie toho, čo príde. Bolo to len výnimkou, alebo ukážkou určitého štýlu alebo formátu, ktorý sa môže stonásobne rozmnožiť? Fungovalo by to aj na Slovensku?

"Katedra neveriacich dokázala vytiahnuť Milánčanov z vysokých sklenených kancelárií a rušných nočných klubov..."

Zdieľať

Hoci u nás chodí do kostola ešte celkom slušný počet ľudí a ľudia ešte stále považujú náboženstvo za dôležitú súčasť života, náboženstvo je často, ako to ktosi povedal, ako jazero, ktoré je tisícky kilometrov široké, ale iba päť centimetrov hlboké. Určite by aj ľudia na Slovensku prišli vo veľkom počte v niektorý večer, ak by sa naskytla takáto príležitosť. Stálo by za to vytvoriť priestor diskusii. Dnes si potrebujeme vypočuť ľudí, ktorí praktizujú náboženstvo, a tiež ľudí praktizujúcich sekularizmus, profesorov a tvorivých spisovateľov. Potrebujeme vytvoriť platformu na výmenu názorov na témy spoločného záujmu a dôležitosti.

Je tiež známe, že na stranách milánskych novín Corriere della sera mohli v roku 1995 čitatelia sledovať osobnú korešpondenciu medzi kardinálom Martinim a Umbertom Ecom. Ich listy boli sofistikované, k veci, hlboké a strhujúce. Tieto listy sú občas zábavné, ale tiež provokujú hlbšie zamyslenie. Podobne ako niektoré filmy v kinách. Listy sú bravúrnou ukážkou toho, že konverzácia je možná a hodnotná, ale tiež, že úctivý nesúhlas na základné témy je tiež možný. Noviny Corriere della sera v roku 1995 vyprovokovali dialóg medzi ľuďmi. Väčšinou nás zasýpa kopec informácii a málo dialógu. Náboženstvo je často obávanou vecou, chodíme okolo nej po špičkách a nehovoríme o ňom. Niekedy teológovia trávia viac času srdečným urovnávaním sporov medzi jednotlivými náboženskými skupinami než skúmaním základov samotnej viery.

Martini je žiarivým vzorom hodným nasledovania hlavne teraz, keď stojíme pred bránami Roku viery a pred začiatkom Synody o novej evanjelizácii. Možno, že práve Martini inšpiroval iniciatívu Pápežskej rady pre kultúru Nádvorie pohanov.

Možno bude silnou inšpiráciou aj pre nás na Slovensku.

Rastislav Dluhý
Foto: flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo