Nezávislosť? Ešte nie

Nezávislosť? Ešte nie

Stúpenec nezávislosti Katalánska počas zhromaždenia v Barcelone 10. októbra 2017. Foto: TASR/AP

Madrid by mal Kataláncom urobiť ústupok. Ale každý ústupok bude považovaný za krok k nezávislosti.

V nedeľu prvého októbra sa 90 percent spomedzi katalánskych voličov zúčastnených na referende vyjadrilo za nezávislosť Katalánska. Viac ako týždeň po kontroverznom referende však ešte stále nie je Katalánsko samostatným štátom na mape Európy a zrejme ním tak skoro ani nebude.

Potvrdzujú to slová katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta, ktorý vo svojom včerajšom dlho očakávanom prejave dočasne odložil oficiálne vyhlásenie nezávislosti od Španielska. Prekvapivo dal prednosť dialógu s Madridom, na čo španielska vláda zareagovala zvolaním mimoriadneho zasadnutia. Čo bude nasledovať, je však otázne.

Od hlasovania, ktoré bolo poznačené prehnaným policajným zásahom voči voličom, došlo k ochromeniu vzťahov medzi španielskou vládou a separatistami. Celý týždeň po referende sa aj preto niesol v znamení protestov. Či už to bol najskôr generálny štrajk separatistov, alebo tiež víkendová akcia zástancov zotrvania v spoločnom štáte. Podľa prieskumov verejnej mienky je spoločnosť veľmi rozdelená. Všetci však čakali na prejav katalánskeho predsedu vlády, ktorý by do neistej situácie mohol vniesť trochu svetla.

Katalánsky premiér Carles Puigdemont sa účastní na tlačovej konferencii po zasadnutí katalánskej vlády v Barcelone v pondelok 2. októbra 2017. Foto: TASR/AP

Už pred prejavom katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta ho Madrid varoval, aby nepodnikal žiadne „nezvratné“ opatrenia. Veľmi očakávané utorňajšie parlamentné zasadnutie, ktoré mimochodom ešte po plebiscite španielsky Ústavný súd zakázal, bolo oneskorené o viac ako hodinu, pretože radikálna strana nezávislosti CUP nebola spokojná so znením jeho vyhlásenia. Na reč premiéra pred budovou parlamentu doslova striehli tisícky ľudí, predovšetkým separatistov, v napätí a vo viere, že 10. október budú oslavovať ako deň katalánskej nezávislosti.

Hoci predseda katalánskej regionálnej vlády po rokovaniach vyhlásil, že región „získal právo“ na nezávislosť od Madridu, dodal, že parlament pozastaví formálne vyhlásenie samostatnosti s cieľom pokračovať v dialógu so španielskou vládou. Takzvaná deklarácia nezávislosti Katalánska je už podpísaná premiérom Carlesom Puigdemontom, jeho zástupcom, predsedníčkou katalánskeho parlamentu, ako aj 72 vládnymi poslancami. To, o akú formu rozhovorov so španielskou vládou pôjde či kto bude jej sprostredkovateľom, však nespresnil.

Katalánsky predseda vlády Carles Puigdemont požiadal o dialóg s vládou v Madride už pred referendom, no španielsky premiér Mariano Rajoy v tom čase odmietol uskutočniť rozhovory, pokiaľ Puigdemont nezruší svoju žiadosť o nezávislosť. Vyzerá to však tak, že centrálna vláda bude mať s dialógom problém aj tentoraz. 

Madrid pri tejto príležitosti požiadal katalánsku vládu, aby jasne vysvetlila, čo má už podpísaná deklarácia nezávislosti znamenať. Španielsky premiér Mariano Rajoy chce predísť zbytočnému dialógu a zistiť, či bola už nezávislosť nenávratne vyhlásená alebo nie. Ak by mali rozhovory znamenať len snahu Katalánska získať španielske požehnanie, je zrejmé, že Madrid k ich začiatku ani nepristúpi.

Tisícky ľudí pochodujú počas protestu proti snahám katalánskej vlády odtrhnúť Katalánsko od zvyšku Španielska v centre Barcelony 8. októbra 2017. Tisíce ľudí sa zhromaždili v katalánskej metropole, aby vyzvali na dialóg v politickej kríze. Foto: TASR/AP

Proti jednostrannému vyhláseniu nezávislosti nevystupuje však len Madrid, ale aj predstavitelia Európskej únie či jej členských štátov. Nemecko, Francúzsko a aj Taliansko už predčasne odmietli uznať takýto typ nezávislosti. Proti jednostrannému vyhláseniu nezávislosti sú aj niektorí členovia katalánskej vlády, ako napríklad Santi Vila, ktorý má na starosti podnikanie. Dokonca aj katalánsky Najvyšší súd požiadal španielsku políciu o dodatočnú ochranu v prípade, že by katalánsky parlament nakoniec pristúpil k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti.

Podľa Floriana Biebera, profesora juhovýchodných európskych štúdií na Univerzite v Grazi, ani len medzinárodné spoločenstvo nehrá v prospech Katalánska, pretože uznáva nové štáty len „za mimoriadnych okolností“, ako napríklad „masívne násilné potlačenie nezávislosti“ alebo pri rozpade štátu, ako to bolo v prípade bývalej Juhoslávie.

Čo má Madrid v zálohe?

Hoci je Katalánsko jedným z najbohatších regiónov Španielska, Madrid má silné ekonomické páky, ktoré môžu odradiť región od nezávislosti. Síce sa v zákone o referende predpokladá, že sa nezávislá krajina stane automaticky súčasťou Európskej únie a hoci je o tom presvedčený aj šéf medzinárodnej komunikácie katalánskej vlády Joan Maria Piqué, reálne to neprichádza do úvahy.

Katalánsko by o členstvo muselo opätovne požiadať, čo by spustilo celý kolobeh prístupových rokovaní od samého začiatku. Krajina by bola tiež vyradená zo Svetovej obchodnej organizácie, čím by prestali platiť všetky obchodné dohody, čo znamená zavedenie ciel a boj o životaschopnosť ekonomiky. Už teraz odchádzajú pre nestabilnú situáciu z Katalánska banky Caixa a Sabadell, ako aj tretí najväčší distribútor plynu a elektriny v Španielsku Gas Natural spolu s ďalšími spoločnosťami. Ich počet môže rýchlo rásť vďaka novému zákonu španielskej vlády uľahčujúcej firmám presun z regiónu. Aj úverová spoľahlivosť Katalánska je z dôvodu politickej krízy už v špekulatívnom pásme BB, pričom medzinárodná ratingová agentúra Fitch zvažuje, že Katalánsku rating ešte zníži.

Ľudia zdvíhajú ruky počas protestného zhromaždenia na námestí Sant Jaume v Barcelone 7. októbra 2017. Tisíce ľudí sa zhromaždili v katalánskej metropole, aby vyzvali na dialóg v politickej kríze. Foto: TASR/AP

Nezávislosti nepomáha ani tvrdenie bývalého predsedu katalánskej vlády Artura Masa, ktorý vyhlásil, že Katalánsko nie je pripravené na nezávislosť. Samostatnosť je podľa neho možná len vtedy, keď bude mať Katalánsko vlastný súdny systém, kontrolu nad svojím územím a prerozdeľovaním daní.

Ak by sa však Katalánsko nakoniec rozhodlo pre vyhlásenie nezávislosti a španielska vláda by bola proti, na základe ústavných právomocí by mohol byť rozpustený parlament či dokonca celý región pozbavený autonómie. Premiér Mariano Rajoy však zatiaľ nepočíta s takýmto scenárom, ako ani s predčasnými celoštátnymi voľbami. Bráni celistvosť štátu a vystupuje suverénne, pri riešení krízy si nepripúšťa ani účasť nejakého prostredníka.

Španielska vláda by ešte mohla preukázať gesto zmierenia a napraviť svoj pokrivený obraz na medzinárodnej scéne posilnením katalánskej autonómie. Mohla by pozmeniť rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý odmietol uznať Katalánsko ako národ v rámci Španielska, teda uprednostniť katalánsky jazyk pred španielčinou v regióne, ako aj dať Katalánsku väčšiu finančnú autonómiu.

Iste, katalánska nezávislosť nie je v žiadnom prípade taká nevyhnutná, ale emancipačné ambície Kataláncov sú po referende o krok ďalej, než to bolo pred ním. Je možné, že aby sa táto kríza potlačila, Madrid bude musieť súhlasiť s ústupkami a náročným rokovaním, ak nechce o tento región prísť úplne. Problém pre Madrid je, že každý takýto ústupok bude považovaný za krok k nezávislosti Katalánska.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo