V máji potom náhle vypukla eufória, tak trochu aj vo mne. Veľká koalícia zo sociálnych demokratov a ľudovcov, ktorá vládla Druhej republike celých 49 zo 72 rokov, sa opäť raz rozpadla. Do čela potácajúcich sa ľudovcov sa postavil jeden z najväčších politických talentov Európy, ešte len 31-ročný minister zahraničia Sebastian Kurz. V tom okamihu Ľudová strana v prieskumoch poskočila z tretieho na prvé miesto.

Celé Rakúsko si pretieralo oči. Tento galantný slušák, tento zať, o ktorom sníva každá svokra, toto ideálne stelesnenie občianskych cností, od ktorého nikdy nepočuť ani jediné zlé slovko o hocikom, chladnokrvne uskutočnil dlho pripravovaný puč. Martin Hanus to vtedy zhrnul trefne: Pochodoval ako Napoleon.

Od svojej strany, ktorá sa odjakživa vyznačovala komplikovaným vnútorným vyvažovaním medzi spolkovými krajinami a profesným stavmi, si dal udeliť diktátorské právomoci a kedysi „čiernu“ stranu založil nanovo ako tyrkysové „hnutie“.

Tento galantný slušák, tento zať, o ktorom sníva každá svokra, toto ideálne stelesnenie občianskych cností, od ktorého nikdy nepočuť ani jediné zlé slovko o hocikom, chladnokrvne uskutočnil dlho pripravovaný puč. Zdieľať

Tento husársky kúsok pripomenul Kurzov diplomatický majstrovský kúsok: v marci 2016 zhromaždil vlády všetkých balkánskych krajín, pričom obišiel Angelu Merkelovú a tak sa postaral o uzatvorenie balkánskej utečeneckej trasy. Tým si získal pozornosť miliónov ľudí v Rakúsku a Európe, ale aj nepriateľstvo politicko-mediálneho establišmentu v Nemecku a čiastočne v Rakúsku.   

Od Kurzovho prevzatia Ľudovej strany nikto v Rakúsku nikdy nezapochyboval, že vyhrá predčasné voľby do Národnej rady 15. októbra. V jednom z posledných prieskumov má jeho ÖVP 34 percent, pravicovo-populistickí slobodní z FPÖ 27 percent, kancelárova sociálnodemokratická strana SPÖ spadla na 22 percent. 

V máji sa zdalo, že všetko je rozhodnuté a aj ja budem voliť mesiáša s veľkými ušami. Potom však nasledovali štyri mesiace volebného boja.

Nejde o ekonomiku, ale prisťahovalectvo 

Prezradím vopred, aké téma rozhoduje o mojej voľbe. Myslím si, že je to tá istá téma, ktorá zohráva rozhodujúcu rolu aj pre väčšinu Rakúšanov: masové prisťahovalectvo posledných rokov. V Rakúsku z tejto utečeneckej vlny zostalo približne 150 000 osôb, podiel moslimov na obyvateľstve sa v krátkom čase vyšplhal na osem percent.  

Tento vývoj spochybňuje charakter republiky. Za môjho prezidenta v tomto čase zvolili zeleného politika, ktorý vykladá svoj úrad ako prácu vrátnika v dome islamu. Alexander van der Bellen okrem iného navrhol, aby sa rakúske ženy zahaľovali zo solidarity proti údajne šíriacej sa „islamofóbii“. Myslím si, že môj spolkový prezident sa zbláznil. Môj hlas 15. októbra dostane tá strana, ktorej najviac dôverujem, že zabráni vzniku kalifátu v mojej vlasti.

Koho teda voliť? Tri strany, ktorú sú dnes zastúpené v parlamente, môžem ihneď vylúčiť:

1. Zelených, ktorí boli vždy za masové prisťahovalectvo a buzeráciu rodiny, a na jednom z ich plagátov pózujú dvaja bradatí mladíci s bábätkom.

2. Liberálnych „NEOS“, pod ktorými si slovenský čitateľ hneď dokáže predstaviť viac, keď dodám, že sú rakúskym spojencom „Progresívneho Slovenska“. Toto združenie konzultantov a motivačných trénerov navrhuje zavedenie angličtiny ako úradného jazyka, aby sa „high potentials“ lákané do krajiny nemuseli trápiť učením nemčiny.

3. Tradičnú druhú štátostranu, sociálnych demokratov. Títo mali svoj zážitok prebudenia už v roku 2016, keď fešný červený manažér Christian Kern prevzal stranu i úrad kancelára. Tento muž vyzerá ako Humphrey Bogart vo svojich najlepších rokoch, nosí obleky slim fit a svojimi veľkolepými marketingovými inscenáciami dokázal na začiatku nadchnúť mnohých ľavičiarov. To všetko je preč, samoľúby, precitlivený a náladový Kern – vlastnými spolupracovníkmi nazývaný „princezná“ – pričasto menil svoje postoje.

Strana, ktorá sa od roku 1986 považovala za morálne nadradenú, keďže odmietala každú spoluprácu s pravicovými populistami, stratila aj tento nimbus. Kern už nevylučuje koalíciu so slobodnými a napokon ešte musel priznať, že ľudia z jeho volebného tímu stáli za nákladnými facebookovými stránkami, ktoré sa pokúšali rasistickým a antisemitským štvaním kompromitovať a znemožňovať Sebastiana Kurza.    

Koho sa dá teda voliť?

Zaujímavá alternatíva pre ľavicových voličov sa objavila s ľavicovým populistom Petrom Pilzom. Pilz je starý harcovník, brilantný rečník a investigatívec. Tridsaťjeden rokov bol poslancom za Zelených, s ktorými sa rozhádal, pretože ich nedokázal presvedčiť o svojej línii, že treba bojovať nielen proti pravicovému extrémizmu, ale aj proti „politickému islamu“.

Takéto zmysluplné názory nebolo predtým od rakúskych ľavičiarov nikdy počuť.

Pilz založil istý druh rakúskej OĽANO, bez programu, každý aktivista na kandidátke predstavuje svoj vlastný program. Môže sa mu podariť prekročiť štvorpercentný prah zvoliteľnosti, enormne oslabí Zelených, Pilz môže oživiť parlament. Voliť ho, žiaľ, nemôžem, keďže, po prvé, nie som ľavičiar a keďže kandidátka Pilz s tónmi nepriateľskými voči cirkvi bojuje za zavedenie eutanázie.

Zostávajú mi tak len pravicovo-populistickí slobodní a Kurzovi ľudovci. Teda dve strany, za ktoré sa aktuálne vyslovuje približne 60 percent Rakúšanov. S veľkou dávkou šťastia, teda keď sa nepodarí jednej alebo dvom z troch ľavicových malých strán dostať do Národnej rady, by táto rakúska pravica mohla získať dokonca ústavnú väčšinu (čo v Rakúsku znamená dve tretiny poslancov).

Konzervatívcovi tak zostávajú na výber pravicovo-populistickí slobodní a Kurzovi ľudovci. Teda dve strany, za ktoré sa aktuálne vyslovuje približne 60 percent Rakúšanov. Zdieľať

Slobodných, ktorí sú na úrovni EÚ spojencami s Marinou Le Penovou a Geertom Wildersom, som ešte nikdy nevolil. Nie je to nič osobné, sú mi proste kultúrne cudzí. Veľká väčšina politikov FPÖ pochádza zo študentských, takzvaných buršáckych spolkov, teda tábora, ktorý sa v Rakúsku nazýva „tretí“ alebo „nemecký národný“ tábor.

 V poriadku, kto chce, nech vo svojom voľnom čase pokojne šermuje kordom a nech si ako celoživotnú spomienku na svoju odvážnosť nechá vyrezať šrám na líce. Lenže ja mám iné koníčky, radšej sa napríklad modlím ruženec.

Keďže krajina pod veľkou koalíciou posledných rokov upadala aj hospodársky, radikálni opoziční slobodní boli v prieskumoch celé roky vpredu. Keď sa Kurz stal šéfom, dlhoročný šéf slobodných Heinz Christian Strache mal odrazu problém: Kurz hovoril o tom istom, o radikálnych mešitách, o ilegálnych islamských škôlkach a školách vo Viedni, len značne kultivovanejším štýlom. Ostrieľaní ľudoví tribúni z FPÖ mali ťažkosti rozbehnúť svoju kampaň.

Keď sa Strache konečne vrátil z dovolenky na Ibize, veci sa predsa pohli. Za terč si slobodní vyhľadali iba jedného: Kurza. S pôžitkom mu pripomenuli výroky, ktorých sa dopustil počas svojej dlhej politickej kariéry – vo vláde začínal ako štátny sekretár pre integráciu. Vtedy Kurz hovoril o „willkommenskultur“ a o tom, že „islam patrí k Rakúsku“. Naproti tomu slobodní poukazovali na konzistentnosť svojho postoja, oni boli predsa vždy „proti islamizácii“.

Slobodní poukazujú na konzistentnosť svojho postoja, oni boli predsa vždy „proti islamizácii“. Zdieľať

Aj pri balkánskej utečeneckej trase má prostý populista Strache jeden argument na svojej strane. Nie je totiž celkom nepriepustná. Skončilo sa len to, že samotné tranzitné krajiny už nerobia prevádzačstvo. Teraz zarábajú opäť súkromní prevádzači. Naďalej prúdia tisíce migrantov ročne rozličnými cestami Balkánu v ústrety sociálnym štátom ako Nemecko a Rakúsko.

Strache uvádza číslo 20 000 migrantov, ktorí prišli za prvý polrok 2017 ilegálne cez Balkán do Rakúska. Kurz to číslo ani nepopiera. Treba si to predstaviť: údajne uzavretou balkánskou trasou dorazí do Rakúska ročne najmenej stonásobne viac migrantov, než je celkový počet utečencov, ktorých prijalo Slovensko.

Kedysi boli slobodní pre mňa nevoliteľní. Kedysi štvali proti každému druhu cudzincov, veľmi radi napríklad proti Čechom. To je už, hoci nie úplne, ale do veľkej miery minulosťou. Zvlášť medzi pravoslávnymi novoobčanmi – pravoslávni kresťania predstavujú už päť percent obyvateľov Rakúska – požívajú slobodní veľkú popularitu. Táto strana pestuje najlepšie vzťahy s Moskvou a Belehradom.

Od utečeneckej krízy propaguje vstup Rakúska do V4. Bol by som za to. Jeden rok som žil v Nemecku a dvanásť rokov na Slovensku a myslím si, že my Rakúšania sa hodíme minimálne tak dobre k Slovensku ako k Nemecku. Nemci sú zvláštni, veľmi zvláštni. Žiaden ľud na svete by nezvolil znovu niekoho takého ako Angelu Merkelovú.

Rakúsky Macron. Alebo niečo viac?

A tým prichádzam k môjmu miláčikovi Sebastianovi Kurzovi. Od počiatku mi bolo jasné, že svoje nové tyrkysové hnutie nemôže vyhraniť kresťanskodemokraticky. Na to existuje v Rakúsku jednoducho primálo kresťanov. No dúfal som, že dá niekoľko kresťanských alebo konzervatívnych signálov. Neurobil to. 

Priatelím sa s jednou kresťanskou političkou v ÖVP. Veľmi si cení Kurza a mala tie isté nádeje ako ja. Jej plán bol, že partia kresťanov v strane by robila spoločne kampaň a spoločne by sa prekrúžkovala.

No Sebastian Kurz mal iné plány. Mojej kresťanke v ÖVP pridelili úplne zlý volebný obvod. Nežije tam, nepozná tam nikoho, veriacich je tam málo, žijú tam najmä robotníci, moslimovia a nudisti.

Mojej kresťanke v ÖVP pridelili úplne zlý volebný obvod. Nežije tam, nepozná tam nikoho, veriacich je tam málo, žijú tam najmä robotníci, moslimovia a nudisti. Zdieľať

Zato Kurz celé leto prezentoval iných kandidátov svojho hnutia. Jeho postup až ohromujúco pripomína Emmanuela Macrona, ktorý tiež priviedol do parlamentu rozličných politicky neskúsených ľudí, aj on podľa zipsového systému muž – žena.

Pri Macronovi už vieme, že tým preukázal svoje opovrhnutie parlamentarizmom – neskúsení a často aj neschopní noví poslanci nemajú čo hlásiť. Rozsiahlu reformu zákonníka práce napríklad pretláča cez vládne dekréty. Musím podozrievať aj Kurza, že v poslancoch nevidí nič viac než len lacné hlasovacie stádo.

Z kandidátov, ktorých Kurz predstavil, sa len pri dvoch alebo troch dá rozpoznať vážny politický potenciál. Ide o bývalého viceprezidenta Viedenskej polície a bývalého prezidenta Účtovného dvora. Rakúsky mesiáš nepredstavil ani jediného aktívneho kresťana, ale zato alavitského Turka a židovského psychoanalytika.

Zvyšok predstavujú céčkové celebrity: napríklad dve kráľovné vína. Miss Austria z roku 1998, ktorá potom moderovala firemné akcie v hornorakúskej provincii. Nová organizátorka viedenského operného plesu, ktorá prevádzkuje agentúru, cez ktorú si možno prenajať hudobníkov filharmónie vrátane inkluzívneho menu k večeri. Volebnou líderkou v Tirolsku je 23-ročná žrdkárka, ktorá spadla počas tréningu a odvtedy je na vozíčku. Na Kurza zapôsobila svojím optimistickým životným postojom. 

Kto stojí v čele Kurzovej kandidátky? Napríklad Miss Austria z roku 1998, ktorá potom moderovala firemné akcie v hornorakúskej provincii. Zdieľať

Na kandidátke nachádzam množstvo žien s dvojitými priezviskami, ktoré prevádzkujú akési poradné agentúry a preto sa označujú za „podnikateľky“. Mesiáš fandí aj hazardu, z finančnej šéfky Casinos Austria urobil zo dňa na deň podpredsedníčku strany.

Až v septembri predložil Kurz svoj program. Tento je celkovo ok. Plánuje zníženie štátnej kvóty z vyše 43 na 40 percent, enormne by sa znížilo daňové zaťaženie firiem a citeľne by to odľahčilo pracujúcu strednú vrstvu. Financovanie sľubov je do veľkej miery neobjasnené. To je však v Rakúsku normálne, všetky strany pracujú s nekrytými šekmi, na rozdiel od Nemecka tu sociálny populizmus zapustil hlboké korene.

Bohužiaľ

To, či je rakúsky mesiáš kresťanom, neviem povedať. Ani nepoznám nikoho, kto vie, čo si tento nadmieru disciplinovaný politik myslí a v čo verí vo svojom vnútri. Je slobodný, žije v konkubináte, nechce povýšiť registrované partnerstvo na homo manželstvo, raz sa zúčastnil na „Pochode za Ježiša“ a dobrého Boha berie do úst, bohužiaľ, len vtedy, keď používa staromódny výraz „leider Gottes“ („bohužiaľ“).

Duch jeho kampane vyjadruje, že to nové máme vnímať aj ako to dobré. Na mnohých svojich plagátoch sa pozerá do svojho fajnového tmavého tenkého smartfónu.

Viac ako desatina dospelého obyvateľstva sleduje facebookovú stránku Sebastiana Kurza. Ako pri žiadnom inom politikovi sa tam dostávajú k slovu prevažne jeho kritici, často pobúrení moslimovia. Prečítal som si vyše tisíc diskusných príspevkov. Odkedy som tak urobil, som si ešte menej istý, či môžem s pokojným svedomím voliť Sebastiana Kurza.

Nešokovali ma však obsahy, ale forma. Píše tam veľa prisťahovalcov, ale aj veľa starousadlíckych Rakúšanov. Bohužiaľ, je to dosť jedno. Nemčina diskutujúcich je taká zlá, že niekedy sa ani nedá odkryť, čo chceli povedať. Aj to je hádam to nové Rakúsko, za ktoré je náš mladý mesiáš.