Zastupujú ešte tradičné kresťanské a kresťanskodemokratické strany v politike kresťanov? Táto otázka by ešte pred niekoľkými desaťročiami nedávala zmysel, dnes je však úplne na mieste. Rovnako ako otázka, či ľavicové alebo sociálnodemokratické strany dnes ešte v politike zastupujú záujmy robotníkov.

Dôvodom pochybností mnohých veriacich kresťanov je fakt, že viaceré západné kresťanskodemokratické strany sa posunuli príliš do stredu až doľava a rezignovali na to, čo títo voliči od nich očakávali. Teda dôslednú obhajobu kresťanských hodnôt a dôslednú opozíciu voči kultúrnemu progresivizmu, ktorý je v Európe na vzostupe. Tento príbeh mnohých západných kresťanských strán vo svojej knihe Levy prichádzajú výstižne opísal Vladimír Palko.

Jeho výsledkom je, že čoraz viac kresťanských voličov volí tieto strany už len zo zotrvačnosti alebo z tradície a mnohí si kladú otázku, či to má ešte zmysel. V poslednom období zároveň rastie počet tých, ktorí sa začínajú pozerať po iných alternatívach.

Úradníci bez rozhľadu

Dôkazom tejto dilemy kresťanského voliča je aj polemika, ktorá pred českými parlamentnými voľbami prebehla na stránkach českého katolíckeho časopisu Monitor. Jej protagonistami sú katolícky filozof Jiří Fuchs a predseda KDÚ – ČSL Pavel Bělobrádek.

Fuchs vo svojom texte Existuje rozumná alternatíva? definuje ako hlavnú tému v krajinách EÚ islamizáciu. Strany ako ODS, KDÚ-ČSL, TOP 09 či ČSSD sú síce proti kvótam, ale podľa neho to na voličov len hrajú. „Pretože ich vedenia sú neochvejne presvedčené, že naša príslušnosť k EÚ nemá rozumnú alternatívu. Takže ak sa spor o kvóty vyhrotí, padnú zvolení odporcovia kvót radi za obeť záujmom EÚ,“ píše Fuchs.

Fuchs: „Medzi našimi kresťanskými politikmi sú určite poctiví, zdatní úradníci, ale, bohužiaľ, bez potrebného rozhľadu. " Zdieľať

Tvrdí, že nie je šanca, aby bruselské elity v tejto otázke zmenili názor. Dôvodom je to, že najmenej štvrťstoročie sú už fanaticky oddané ideológii multikulturalizmu a politickej korektnosti. „Medzi našimi kresťanskými politikmi sú určite poctiví, zdatní úradníci, ale, bohužiaľ, bez potrebného rozhľadu. Po šialenosti s migračnou krízou síce už aj oni sem-tam niečo ceknú proti multikulturalizmu či politickej korektnosti, ale do ideologických súvislostí si ich dať nevedia. Nikto im neprezradil, že ide o varianty totalitnej ideológie neomarxizmu, ktorá vzišla z programovej nenávisti voči tradičnému Západu, a preto vyhlásila kresťanským hodnotám nezmieriteľný boj,“ myslí si Fuchs.

„Naši kresťanskí politici by sa mali učiť u Poliakov a u Orbána. Tieto voľby totiž nie sú len ďalšími v rade. Možno sa v nich nezvratne rozhoduje o našom osude, okrem iného aj o slobode vierovyznania. Zodpovedná voľba kresťanov preto nemôže byť prounijná, to znamená promoslimská, a teda protikresťanská. Oveľa pravdivejšie hodnotia naše bytie v EÚ Robejškovi Realisté, Machovi Svobodní či Okamura – teda politici (pokiaľ viem) nie kresťanskí. Že by aj tu platilo, že prví budú poslední...?“ končí svoj text Fuchs.

Pozrite sa na môj život

Predseda KDÚ-ČSL Bělobrádek vo svojej reakcii na Fuchsov článok menuje, čo všetko dosiahla jeho strana počas vládneho pôsobenia v témach, ktoré by mohli byť dôležité pre kresťanských voličov. Hovorí, že zabránila návrhom niektorých politikov zaviesť do českého právneho poriadku eutanáziu, jej ministri tiež zabránili prijatiu pôvodnej verzie Koncepcie rodinnej politiky z dielne progresivistickej ministerky Marksovej. Strana sa postavila aj proti návrhom na adopciu detí pármi rovnakého pohlavia a odmietla takzvaný Istambulský dohovor.

Bělobrádek: " Nezabúdajme, že Európska únia bude natoľko verná svojim kresťanským koreňom, nakoľko intenzívne ju budú žiť občania členských štátov. A to isté platí aj o volených záupstcoch ľudu." Zdieľať

Bělobrádek tiež pripomína, že na rozdiel od politikov, ktorých Fuchs považuje za lepšiu voľbu pre kresťanov, pravidelne podporuje prolife aktivity a zúčastňuje sa na Pochodoch za život. Argument osobného príkladu hrá v jeho obrane celkovo veľmi dôležitú úlohu. „Na rozdiel od mnohých iných politikov, ktorí pred voľbami verbálne radi argumentujú kresťanskými hodnotami, mám krásne a fungujúce kresťanské manželstvo, požehnané doteraz troma deťmi. Nehanbím sa ani za svoju vieru, ktorá mi je oporou celý život. (…) Nezabúdajme, že Európska únia bude natoľko verná svojim kresťanským koreňom, nakoľko intenzívne ju budú žiť občania členských štátov. A to isté platí aj o volených záupstcoch ľudu,“ uzatvára šéf KDÚ-ČSL.

Sklamaní a zneistení

Polemika Fuchs verzus Bělobrádek dobre ilustruje dnes už pomerne rozšírený jav. Zneistenie časti kresťanských voličov z toho, akou cestou sa vybrali mnohé tradičné kresťanskodemokratické strany. Toto zneistenie je obzvlášť silné v skupine tých voličov, u ktorých je vzťah medzi ich vierou či hodnotami, ktoré vyznávajú, a politickým rozhodovaním veľmi silný. Rozrastajúca sa skupina veriacich voličov, ktorí majú pocit, že ich v politike nikto nezastupuje, je dnes pre kresťanských politikov asi najväčšou výzvou.

Zároveň je táto výmena názorov dvoch verejne aktívnych kresťanov do istej miery aj ukážkou príčin a dôsledkov tohto stavu.

Poďme najskôr k príčinám. Jednou z nich je častý neduh dnešných kresťanských politikov – nepresvedčivosť. Pavel Bělobrádek je toho príkladom. Kresťanská politika v jeho podaní znamená vzorný osobný život a to, že raz za čas skritizuje nejakú deklaráciu. Do zásadnejšieho konfliktu s bruselským establišmentom alebo so svojimi vládnymi partnermi kvôli kultúrnym témam sa však už radšej nepustí. Bojí sa, že by tak riskoval svoj imidž umierneného politika a vyslúžil si nálepku extrémistu.

Jiří Fuchs sa zase mýli v tom, keď naznačuje, že vcelku prijateľným dôsledkom tohto stavu môže byť aj podpora populistov typu Okamuru. Veď ich kritika EÚ je vlastne snaha o záchranu našej civilizácie a nad všetkým ostatným treba prižmúriť oči.

Dôvody, prečo toto nemôže byť cesta, nie sú len estetické, ale aj pragmatické. Ľudia ako Okamura v skutočnosti neveria ničomu. Dnes surfujú na jednej vlne, zajtra na inej. Ich politické projekty navyše nezvyknú vydržať dlho pokope.

Kresťanskí politici nemajú inú šancu, ako snažiť sa získať späť dôveru tejto odcudzenej skupiny veriacich voličov. Nie kvôli volebným výsledkom, ale kvôli témam.

Pretože ak agenda a témy, ktoré títo voliči považujú za dôležité, prestanú hrať v kresťanskej demokracii zásadnú rolu, tá ako politický prúd skončí. Z pohľadu misie, kvôli ktorej vznikli, teda presadzovať a brániť v politike kresťanské hodnoty, sa tieto strany stanú zbytočné.

Názvy a značky, samozrejme, môžu úspešne prežívať ešte roky. V očiach mnohých kresťanských voličov to však už budú len prázdne nádoby bez obsahu. Niečo ako CDU.

Ilustračné foto: TASR/ Martin Palkovič