Michal Truban (34) je spoluzakladateľ a finančný podporovateľ vznikajúcej strany Progresívne Slovensko. Pochádza z Kysuckého Lieskovca, založil najväčšiu webhostingovú spoločnosť na Slovensku Websupport. Je spoluzakladateľ občianskeho združenia Slovensko.digital, ktoré upozorňuje na nezmyselné štátne IT projekty a korupciu v sektore.

V rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sa cíti ako progresívec, čo pod tým slovom rozumie a prečo verí novému politickému projektu.

Máte názov, lídrov, absolvovali ste už ideovú konferenciu, kedy sa zaregistrujete?

Máme vyzbieraných vyše 11-tisíc podpisov, stále ich ešte zbierame a rozmýšľame, že to potiahneme ešte ďalej, je to pre nás aj súčasť kampane. Takže je možné, že sa zaregistrujeme aj začiatkom roka. Rozhodnutie ešte nepadlo.

Bude mať Ivan Štefunko protikandidáta alebo je jasné, že on bude jednotkou?

Nemyslím si, že to budeme riešiť takto, ale v zásade ešte nevieme, ako bude vyzerať vedenie.

Teda ešte neviete, či bude mať vaše hnutie jedného alebo viacerých lídrov?

Rozhodne to nebude strana závislá od jedného človeka. Ak to poviem firemným slovníkom, CEO potrebuje mať silnú dozornú radu.

V poriadku, tým CEO bude Ivan Štefunko?

Môže byť, ale je ešte kopec ľudí, ktorí sa k nám pridajú v rôznom čase, kvôli svojej práci však dosiaľ nemohli. Teda to v pohode môže byť niekto, o kom ešte dnes nevieme.

Na tom svojom CEO sa dohodnete alebo pôjde o súťaž kandidátov?

Dohodneme sa, ale chceme byť masovým hnutím, teda členská základňa musí mať v tom slovo.

Stáli by ste o takú rolu?

Nechcel by som byť ešte líder. Ale ono to môže byť rozložené širšie, sú aj príklady iných strán, kde je niekto líder strany, niekto volebný líder. O líderstve sme sa však naozaj ešte nebavili. Ono to totiž nie je tak, že my sa len tak tvárime, že ok, dobrovoľníci nech nám pomáhajú, ale my traja-štyria tu budeme o všetkom rozhodovať.

Ak ste sa o tom ešte nebavili, nebojíte sa, že sa na tom posekáte?

To si nemyslím, mne sa na tom veľmi páči, že sme tu preto, aby sa riešili veci, nie aby bol niekto lídrom.

Máme tímovú atmosféru, vidíme veci rovnako, Ivana poznám sedem rokov, aj nejaké firmy máme spolu. Sme na seba zvyknutí, nikto tu nemá prisilné ego.

Toto však nie je zakladanie firmy, ale politického hnutia. Všade v Európe vidíme trend, že ľudia strácajú lojalitu k stranám. Voliči sa oveľa viac identifikujú s postavou silného lídra, vo Francúzsku to je príklad vám blízkeho Emmanuela Macrona. Nie je to vaša zásadná nevýhoda, že nemáte vo svojom strede jasného a charizmatického lídra?

Nepopieram, aj toto je cesta, my sme však hnutím vyrastajúcim zdola. Iste, má to svoje výhody aj nevýhody.

Čo je teda výhodou tohto prístupu, v ktorom chýba hlavný ťahúň?

Výhodou je, že sme otvorení viacerým ľuďom, ktorí musia makať a nechápu to ako projekt jednotlivca, ale ako niečo spoločné.

Pred časom ste však zrejme dúfali, že tým lídrom by sa mohol raz stať Andrej Kiska, alebo nie?

Nikdy sme nemali debatu, kde by nám naznačil niečo v zmysle, urobte to a ja sa potom pridám.

Samozrejme, poznám sa s ním, ale som naozaj rád, že vopred oznámil, že nebude kandidovať. Už to nikto nevníma ako nejakú stranu pre prezidenta. Áno, veľa sympatizantov to vnímalo tak, že Andrej sa pridá...

O prezidentovi hovoríte ako o Andrejovi – osobná aj ideová spriaznenosť medzi vami je zrejmá.

Jasné, myslím, že sa mu to páči, ale nikdy nebol na žiadnom našom stretnutí, naozaj s tým nič nemal.

V Bratislave koluje aj teória, že ak by sa Jánovi Lunterovi podarilo v Banskej Bystrici poraziť Kotlebu, tak by sa mohol stať lídrom PS, respektíve jeho tvárou. Počuli ste túto teóriu?

Nepočul. Samozrejme, my ho plne podporujeme, ale vôbec si nemyslím, že by niečo také chcel robiť. Ten projekt možno raz podporí, ale nemyslím, že bude chcieť ísť do nejakého nášho výboru, takýto plán nie je.

Vy sám sa už dokážete identifikovať so sebaoznačením „som politik“?

(Smiech.)

Prečo sa tomu smejete?

Prečo nie?

Teda sa nepovažujete za politika?

Zasmial som sa preto, že ma už všetci ostrakizujú ako politika, poodstupoval som zo všetkých boardov. Teda chápem, začínam byť v tej kategórii, ale sám sa ešte tak celkom nevidím. Až keď tá strana oficiálne vznikne, bude to ten prelom.

Pred poslednými voľbami ste vo svojom masovo čítanom blogu napísali, že budete síce ako najmenšie zlo voliť SaS, ale že sa už ako niekdajší libertarián považujete za ľavicovo-liberálneho človeka. Kedy nastal u vás prerod?

Ja som bol dokonca kedysi konzervatívny chlapec, do osemnástich som bol miništrant.

To zrejme súviselo s tým, že ste vyrastali na Kysuciach.

Áno, potom som prišiel do Bratislavy na vysokú školu a to, čo prináša ľuďom viera, som si našiel v iných veciach, začal som žiť oveľa slobodnejší a ľahší život než predtým.

Ako to myslíte?

Pozerám sa na svet technickejšie a vedeckejšie, chápem, že viera je dobrá pre ľudí, vie im dať veľmi veľa, ale zároveň to nie je jediný spôsob, ako žiť plnohodnotný život.

Predtým som nikdy nechápal, ako môže byť dobrým človekom niekto, kto nie je katolík, ale zistil som, že to od toho nezávisí.

Takže z kysuckého konzervatívca ste sa stali bratislavským liberálom.

Až by som povedal, že som sa stal libertariánom. Asi som bol v tomto typickým IT-čkárom, na štát som sa pozeral ako na úplné zlo, nechápal som, prečo musím vôbec platiť nejaké dane, prečo ma štát ničí.

Na štát som sa pozeral ako na úplné zlo, nechápal som, prečo musím vôbec platiť nejaké dane, prečo ma štát ničí. Tento pohľad som zmenil.  Zdieľať

Potom som však cez projekty ako Slovensko digital, aj vďaka startupovej scéne začal vnímať, že štát môže dobrým veciam aj pomôcť. A že aj medzi podnikateľmi sú hajzli, ktorí to celé zneužívajú, a naopak, medzi úradníkmi sú ľudia, ktorí sa snažia pomôcť. Svet začal byť pre mňa zložitejší, libertariánsky pohľad mi ho zrazu nedokázal pokryť.

O ľuďoch, s ktorými sa teraz spájate, ste si asi kedysi mysleli, že sú to komunisti, dnes vám to pri niektorých vašich interných debatách nenapadne?

(Smiech.) Možno pri niektorých veciach je niekto pre mňa dosť vľavo, ale mne sa na tom páči, že to nie je ideologický projekt, že hľadáme dobré riešenia bez ohľadu na to, či sú pravé alebo ľavé.

Všetci sú otvorení debate, niekto povie, poďme pomôcť tak, že založíme fond na podnikanie, kým ja povedzme namietam, že lepšie je zrušiť byrokratickú prekážku, a potom diskutujeme, čo je lepšie.

Táto otvorenosť nás spája, pre mňa progresívne neznamená ideologické ľavičiarstvo, ale že sa pozeráme dopredu.

Mnohí ľudia z vedenia PS, zrejme výrazná prevaha, sú v skutočnosti ľavicoví liberáli, len sa tak nechcú na Slovensku označiť, keďže je to zaťažený pojem. Nie je tá hra so slovkom progresívny v skutočnosti len marketingovým kalkulom?

Nemyslím si, že je to tak, podľa nás je to delenie na pravicu a ľavicu prekonané, treba pomenovať nové kategórie.

Prečo je podľa vás ideové delenie prekonané?

Svet nie je čierno-biely, sú dobré riešenia na jednej aj druhej strane. Dosiaľ brzdilo spoločnosť to, že sa ľudia škatuľkovali a vytvárali sa konflikty typu ja som ľavičiar, vy ste moji nepriatelia, lebo ste modrí.

Nerobme takéto delenia, je lepšie, aby sa spojili dobrí ľudia, nech sú viac vpravo či vľavo.

Teda vy máte pocit, že vy progresívci ste dejinnou silou, ktorá ide nanovo zadefinovať politiku?

To nemusíme byť len my progresívci, ale trend sa k tomuto bude posúvať, svet však ide v sínusoidách, takže sa to opäť môže vrátiť. Ale myslím, že dlhodobo sa budeme posúvať k tomuto novému stredu.

Teda chcete svet oslobodiť od ideológií?

Viem, že sa to pýtate cez svoju ideológiu...

... to by sme sa pýtali aj ako liberáli.

Nie, Progresívne Slovensko nechce oslobodiť svet od ideológií, my chceme zlepšiť Slovensko.

To však tvrdia všetci. Napokon, zlepšovať ho môžete aj cez štát s menším prerozdeľovaním, aj cez štát s vyššími daňami.

Jasné, ale škatuľkovanie a delenie tomu nepomáha.

Ale veď napríklad aj SDKÚ bola ideovo široká strana s mnohými platformami, tiež mala rétoriku zameranú na budúcnosť a zlepšenie, v čom je to nové?

Stále tu máme súboj Smer, čo je ľavica, proti nemu stojí pravica, ktorá vraj nemyslí na chudobných, čo nie je pravda. Väčšina ľudí to tak vníma v starých schémach, ktoré treba prekonať.

Ale toto nové zadelenie nie je náš najväčší prínos, ten spočíva v inováciách a v dobrých ľuďoch, ktorí idú do politiky aj za cenu veľkých osobných obetí.

Nie je to však trochu naivné? Aj od ľudí z PS budeme často počúvať o stimuloch a motiváciách zo strany štátu, čo by pravičiar označil za sociálnoinžinierske termíny, skrátka ani vy sa nebudete môcť tváriť, že stojíte nad všetkými.

Ako podnikateľ hovorím, že najlepším zlepšením podnikateľského prostredia sú investície do kvalitného vzdelania. To, že sú tu zbytočné byrokratické prekážky, keď sa podnikateľ musí pasovať so zakladaním firmy, s rôznymi kontrolami, to je síce nepríjemné, ale bez kvalitných a dobre vzdelaných ľudí sa nepohneme.

Ako podnikateľ hovorím, že najlepším zlepšením podnikateľského prostredia sú investície do kvalitného vzdelania. Zdieľať

Teda na podnikanie sa nepozeráme primárne ľavicovo, že treba nový stimul od štátu, ani pravicovo, že treba odstrániť nejakú reguláciu. Náš nový pohľad je v tom, že potrebujeme investovať do ľudí. Preto sa nehádame v ľavicovo-pravicových schémach, máme širšiu víziu.

Lenže túto víziu budete musieť rozmeniť na menšie kroky. Keď sa začnete baviť konkrétne o zdravotníctve, rýchlo dospejete k problému, či má byť jedna poisťovňa alebo ich má byť viacero, alebo k sporu, aký má byť rozsah verejne hradenej zdravotnej starostlivosti. Tu vám vízia o vzdelávaní nepomôže, opäť sa budete musieť baviť nielen technicky, ale aj ideologicky.

Usilujeme sa v takýchto debatách spájať ľudí s vysokou mierou odbornosti, kde pôjde všetkým o čo najlepšie riešenia.

Ak chceme opraviť túto krajinu, naše inštitúcie, znížiť korupciu, to všetko závisí od vedenia krajiny, kvality tých ľudí.

To, čo hovoríte o boji proti korupcii a kvalitných ľuďoch, by vedela pokojne podpísať aj Sulíkova SaS, tá napokon tiež hovorí, že ponúka v jednotlivých oblastiach tie najlepšie praktické riešenia...

Aj ja sám som premýšľal nad tým, čo ma odrádza od SaS. Pre mňa je to strana, ktorá stojí a padá na jednom človeku. Ak tu chceme skutočnú demokraciu, musíme začať v malom. Ak ju niekto nevie dovoliť ani v malom modeli, tak neviem, či to presadí vo veľkom.

Richard Sulík to berie veľmi osobne ako svoj projekt, napokon, keď bol akýkoľvek odpor, jeho súperi odchádzali. Preto to v PS robíme na pevných základoch a zoširoka, ale nie podľa toho, ako sa niekto ráno zobudí a zmení názor podľa toho, akú knižku si prečíta.

Teda vy ani nestojíte o jasného lídra, lebo by ste to vnímali ako problém.

Nie, to tak nie je. Ja vôbec nemám problém s tým, ak sa môj názor v niečom nepresadí.

Bavíme sa však o fungovaní strany. Už to tak často býva, že ak sa vyprofiluje niekto s najväčším talentom a schopnosťami, ktorý bude nadchýnať aj ostatných, ten získa často najväčší vplyv.

Áno, ale je obrovský rozdiel, či ten dotyčný svoju stranu zakladal a dával do nej svoje peniaze, alebo to vyrastalo zdola.

Aj v SaS bolo viacero povedzme akcionárov, ale Sulík ukázal suverénne najväčší drive.

Ale v tom prípade to bolo s ním až príliš prepojené, SaS sa mi zdá preto trochu nevypočítateľná.

Keď hovoríte o PS, pôsobíte ako partia kamarátov. Lenže v politike kamarátstva nemajú dlhé trvanie, aj vy sa budete musieť časom profesionalizovať. Ak sa to rozbehne, niekto bude výraznejší, charizmatickejší a bude maťčší vplyv na fungovanie strany ako ostatní. Potom už nemusí byť čas vymýšľať pravidlá, ako stranu udržať pod širším vplyvom.

Nevidím v tom problém, život v akejkoľvek organizácii má rôzne fázy. Keď založíte firmu s pár ľuďmi, najprv je to všetko v malom a free, postupne s rastom musíte zavádzať aj pravidlá. Komu to nevyhovuje, tak najčastejšie odíde.

Toto nemá byť strana pár kamošov, ale veľké široké hnutie a tieto fázy preto očakávam. Toto som si napríklad v SaS nevedel predstaviť, takýto stupeň vnútornej demokracie.

Vy ako osoba tu chcete byť len na štarte či aj dlhšie?

Vyhradzujem si na to minimálne dvanásť rokov, chcem to robiť dlhodobo. A otvorene hovorím, že chcem ísť aj do exekutívy, chcem niečo zmeniť. A chcem byť pri tom od začiatku, chcem mať vplyv aj na to, ako to bude vystavané, chcem to poznať zvnútra. Toto by sa pri SaS nedalo.

Aký post v exekutíve chcete mať?

Chcem sa venovať najmä IT, podmienkam na podnikanie a boju s korupciou. Ministrom zdravotníctva by som asi nemal byť. (Úsmev.)

Hovoríte, že chcete byť širokým hnutím. Ako chcete presvedčiť niekoho v Čadci, aby volil niečo, čo sa volá Progresívne Slovensko?

Verím, že sa nám podarí im priamo sprostredkovať, kto sme. Nebudeme internetovou stranou, dnes už máme stovky aktívnych dobrovoľníkov po celom Slovensku, to najsilnejšie jadro aktívnych ľudí je možno sto ľudí. Budeme strana so silnou prítomnosťou po celej krajine.

Nebudeme internetovou stranou, dnes už máme stovky aktívnych dobrovoľníkov po celom Slovensku, to najsilnejšie jadro aktívnych ľudí je možno sto ľudí. Zdieľať

Naši aktivisti sú dnes po celom Slovensku, vďaka ich ohlasom vieme, že už sú to desaťtisíce ľudí, ktorí nás vnímajú a uvažujú o tom, že by nás volili. Naša silná stránka je, že máme naozaj dobrú exekutívu, keď si povieme, že niečo treba zrealizovať, nastaviť procesy, tak to vieme urobiť.

Máte už prieskum?

Máme informácie z prieskumov, ktoré si robili iní. Tam sa hovorí o číslach okolo sedem percent, ale veľmi tomu neverím, myslím, že zatiaľ to tak nie je.

Kto je váš cieľový volič?

Ľudia, ktorým prekáža, ako to tu funguje, a museli si vo voľbách vyberať z menšieho zla.

Asi najväčší prienik máte so SaS. Zrejme tam to bude najviac iskriť.

Nejaký prienik tam je, ale podľa mňa máme potenciál aj medzi voličmi Smeru, keďže určite nebudeme čistá pravica, v zmysle, že kto nemá peniaze, nech zomrie.

Popri vás vzniká strana okolo Miroslava Beblavého, ktorá vás v niečom predbehla. Aká je pravdepodobnosť, že do volieb nepôjdete ako jedna strana?

Dúfam, že malá. Mali by sme sa spojiť.

Čiže teraz sa len hrá o to, kto bude väčšie zviera, keď sa budete zlučovať pred voľbami?

Dovtedy sa všeličo môže stať, môžu sa objaviť aj iné prekážky. Spájať dve kultúry v biznis svete nie je jednoduché, nakoniec jedna preváži.

Dúfam, že to nebude taký problém, máme k sebe blízko, verím, že sa to skončí win win. Ale zatiaľ je čas.

A čo keď budú mať oni oveľa vyššie preferencie ako vy a budú chcieť pri spájaní určovať pravidlá?

Myslím, že situácia tak stáť nebude. Keď založili svoju stranu, tri dni som nemohol spávať, nechápal som. Ale potom som si povedal, že to je politika, tam sa robia tisícnásobne horšie veci.

Odvtedy sme sa stretli viackrát, bol to aj komunikačný problém. Teória hier hovorí, že nie je rozumné po jednom sklamaní rušiť komunikáciu, lebo to mohlo vzniknúť z viacerých dôvodov. Je dobré urobiť istý počet pokusov, často sa tá druhá strana potom chytí. Ale teraz o tom nemá význam veľa hovoriť, teraz sa sústredíme na nás.

Zdá sa nám, že vaše zmýšľanie o politike je dosť technokratické. Že niekde identifikujete problém, napríklad fungovanie IT, a potom ponúknete riešenie. Ale keď sa pozriete po krajine alebo aj doďaleka za hranice, nemáte pocit, že spoločnosti chýba niečo iné?

Vy sa asi pýtate z takého duchovného pohľadu, ja to nazvem po svojom ako firemnú kultúru. Lebo naše zákony, pravidlá sú relatívne ok, problém je, že sa ich nedržia konkrétni ľudia.

Keď je šéfom krajiny Mečiar, tak ľudia vidia, že aha, takto sa správa a rieši veci šéf. A to sa prenáša do krajiny. Našou firemnou kultúrou je byť normálny leadership, nehádať sa v kuse, podporovať aj kultúru a podobné veci.

Bude to stačiť na spoločenský vývoj, ktorý tu je, keď sa všetko čoraz viac vyhraňuje, napríklad kvôli otázkam identity?

Naším cieľom je, aby sa ľudia oveľa viac spájali, aby si tu komunity robili svoje vlastné veci, aby sa stmeľovali.

Z komunikácie ľudí okolo jadra Progresívneho Slovenska však ide iný dojem. Pôsobí veľmi vyhranene a úzko zamerane. Keď napríklad príde reč na otázku identity ľudí, tak to znie až výsmešne voči tým, ktorí napríklad cítia aj národnú identitu. Ako keby všetci ostatní „neprogresívni“ boli zaspatí hlupáci.

Ak z toho cítite, že si popri presadzovaní vlastných hodnôt nedávame rešpekt voči iným, s ktorými nesúhlasíme, tak by to nemalo byť.

V politickom marketingu sa niekedy musíte vyhraniť, odlíšiť. Ale naša vízia je zameraná pozitívne, hovorí o tom, čo chceme robiť, nie sa hádať s každým okolo.

Teraz žijete najmä v USA. Kedy sa vrátite na Slovensko?

Momentálne som ešte v USA, manželka je uznávaná vedkyňa v biochémii a medicíne a pôsobí na prestížnej Mayo clinic. Ona tiež rozmýšľa nad tým, že by tu postavila vlastnú výskumnú skupinu a laboratórium, takže by sa to dalo celé spojiť v budúcom roku.

Až do volieb budete hovoriť, čo všetko na Slovensku nefunguje a vy to chcete zlepšiť. Skúsme to teraz otočiť: čo funguje na Slovensku lepšie ako v USA?

Napríklad jedlo (smiech). Je jasné, že stredná trieda sa tam má lepšie. Ale napríklad sociálne záchranné siete sú tam horšie ako u nás. Tam sa ľahšie ocitnete vo veľkej chudobe, ak máte smolu, v tomto sme teda lepšou krajinou. Mne sa na Slovensku páči, aj preto som sa chcel vrátiť.

Foto - Fero Múčka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo