Vybavíme si to sami: Islam v Nemecku

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vybavíme si to sami: Islam v Nemecku

Hamburg, október 2010: Nemecké úrady tvrdia, že majú okolo 200 hamburských radikálnych moslimov vrátane 45 členov Al-Káidy, pod dohľadom. Foto: TASR/AP

Úryvok z nemeckého knižného bestselleru, ktorého autorka je policajtka.

Schádzajú sa v reštauráciách, čajovniach alebo u dotknutej rodiny. Čiastočne aj v mešite, kde môžu všetko nerušene vyriešiť. Nemeckí policajti alebo právnici sú nežiaduci, niekedy nechajú nemecké pravidlá a nemecké zákony za dverami, aby nevyvolali akúkoľvek formu pozornosti.

Pokiaľ ide o sprostredkovanie medzi oboma stranami, urovnávanie sporov a obnovovanie mieru, nastupuje namiesto sudcu ďalšia osoba.

Práve z tohto dôvodu volajú takéto osoby „naprávačmi mieru“ a niektorí si tak hovoria aj sami, hoci to nie je oficiálny titul. Pri bližšom pohľade zisťujeme, že taký spor neprebieha pokojne ani spravodlivo – aspoň podľa nášho západného chápania zákona.

Nečudo, veď ide o komunikáciu výhradne v zmysle tradičného islamského právneho myslenia, teda na základe práva šaría.

Keď páchateľ aj obeť pochádzajú z islamskej kultúry, vystupuje v sporoch výhradne iba ich sudca. Ak sú obe strany nábožensky založené, prichádzajú do úvahy dokonca aj imámovia, ale nie je to nutné.

Rovnako sa od ich sudcu nevyžaduje, aby mal doklad o právnickom vzdelaní, vďaka ktorému uplatňuje svoju funkciu. Rodinná tradícia je aj v tomto prípade oveľa dôležitejšia. Často úrad preberajú po otcovi, ktorý ho predtým získal od svojho otca a tak ďalej. S islamskou kultúrou sa do Nemecka dostalo aj islamské právo.

Všetko sa udialo bez toho, aby si veľká časť našej populácie vôbec niečo všimla. Čo je také zlé na tom, že si moslimskí imigranti urovnávajú rodinné spory medzi sebou? V jednotlivých prípadoch nevznikajú problémy, ktoré by nám vedeli spôsobovať bezsenné noci. Nemusíte pre každú facku hneď volať právnikov a sudcov. Tí majú na starosti aj dôležitejšie veci.

Avšak islamské rodinné právo je v niektorých základných rysoch v rozpore s naším rodinným právom. Miestami sú rozdiely priepastné, ak si spomenieme na nútené sobáše či na podnikanie vlastných právnych krokov pri ujme na cti. Vymenovali sme len dva.

Ich sudcom ide najmä o vytvorenie mieru v komunite. Opäť platí, že komunita stojí nad právom jednotlivca. Myšlienka, s ktorou sa nestretávame prvýkrát.

Druhá črta: úrad je určený len pre mužov. A tak vyzerajú aj výsledky sporov – ak ide o ženy, rozsudky sú väčšinou v ich neprospech. Keby išlo o izolované prípady, vôbec by som túto tému neotvárala. Ale ich sudcovia dnes nepôsobia len v uvedených aglomeráciách miest Berlín, Brémy, Bremerhaven a Porúrie, ale aj vo Frankfurte, Hamburgu, Stuttgarte, Mannheime, Mníchove a čiastočne aj vo vidieckych oblastiach. Postupne sa v Nemecku dostávajú do každodenného života. To samo osebe by nás malo donútiť k zamysleniu.

Jadrom islamského paralelného súdnictva je – žiadne prekvapenie – už niekoľkokrát spomínaná česť. „Česť“ je zdrojom zdravia a života a dokazuje aj vyššie postavenie mužov nad ženami. Posledný bod legitimizuje aj Korán. Alah je vznešený a veľký, ale len ak žena poslúchla.

Práve tieto dva body by viedli k vysvetleniu mnohých konfliktov s našimi morálnymi a právnymi predstavami. V praxi dochádza k zhoršeniu, pretože utláčanie žien a dôležitosť „cti“ vedú v týchto spoločnostiach k výrazne vyššiemu tolerovaniu násilia.

Pri presídlení na to nezabudli a ani tento fakt nehodili cez palubu. Naopak, najmä v tretej generácii sa zdá, že násilia pribúda. A tak sankcie uložené nemeckými súdmi mnohí považujú za príliš mierne. Keď dostane dvadsaťročný previnilec sedem rokov vo väzení za zabitie iného chlapca, je rodina pozostalého ešte väčšmi rozhorčená. Podľa nich sa Nemci nemajú čo čudovať, keď sa migranti uchýlia k vlastnej spravodlivosti – veď ich k tomu nútime.

A to je dôvod, prečo sa v nemeckých súdnych sieňach stretávame so správaním, ktoré až pridobre poznám z hliadkovania v uliciach Bochumu.

Začiatkom roka 2014 sa vo Frankfurte nad Mohanom mladí arabskí muži dobodali, čo malo smrteľné následky. Už v súdnej sieni sa odohrala hádka medzi priateľmi páchateľa a obete, nastoliť pokoj nebolo jednoduché, stále niekto vykrikoval, proces niekoľkokrát vedome prerušili.

Krátko po vynesení verdiktu sa situácia ešte zhoršila: Keď sa svedok v policajnom sprievode vracal domov, bol okamžite napadnutý celou skupinou odporcov. Nezabúdajme, že v prítomnosti polície. Prišlo k eskalácii, na ktorej konci zatkli tridsaťtri ľudí.

Čo je rozsudok nemeckého súdu proti cti páchateľa alebo rodiny obete? Skutočnosť, že zranili aj policajtov, je vnímaná ako postranná škoda, nedôležitý vedľajší produkt. Jeden z policajtov sa neskôr vyjadril: „Všetko je im jedno. Ak sa im postavíme do cesty, spravia z nás nepriateľov.“

Prípady tohto druhu sa hromadia najmä medzi mladými moslimskými mužmi. Príklad z Frankfurtu sa iste nevyskytuje každý deň. Vždy nedôjde k eskalácii tohto druhu. Ale to nie je dôvod na pokoj. Existujú odhady, podľa ktorých nemeckým orgánom unikne deväť z desiatich trestných činov v moslimských oblastiach. Deväťdesiat percent! Hoci má tento údaj iba informatívnu hodnotu, je zrejmé, že drvivá väčšina konfliktov sa vôbec neobjaví na našom radare. Možno sa tam nevytvárajú bezprávne priestory, len nepoužívajú náš zákon!

Nemeckú justíciu moslimovia obchádzajú a akákoľvek forma spolupráce s nemeckou políciou je v týchto kruhoch prinajmenšom odsudzovaná.

Prenasledovanie zločincov tlačí do absurdných medzí aj fakt, že svedkovia utrpia uprostred rokovaní náhle výpadky pamäti. Pozoruhodné je, že tieto výpadky pamäti sa objavia až vtedy, keď už ich vlastný moslimský sudca vyslovil vlastný rozsudok.

To znamená, že ich sudca vedie rokovania s oboma stranami, navrhuje riešenie, ktoré často zahŕňa náhradu vo forme peňazí, a snaží sa obnoviť „česť“ a priviesť do komunity opäť pokoj. Možné rozsudky nemeckých súdov by všetko len znepríjemňovali a zbytočne by komplikovali ich vlastné rokovania.

Takže im radšej hneď zabránia alebo sa z nich stiahnu. Funguje to dobre, keď si svedkovia nemôžu spomenúť, protirečia si alebo rovno úplne poprú výpoveď, a to buď v dôsledku masívneho zastrašovania, alebo už dostali finančnú náhradu.

Dôkazy sa rozpadnú a súdnictvo sa len takmer bezmocne prizerá. Aj vďaka spolupráci klientov pracujú ich sudcovia oveľa rýchlejšie a efektívnejšie ako nemecké súdy, takže celú záležitosť väčšinou vyriešia skôr, ako nemecký súd určí dátum prvého pojednávania. Nie je výnimkou, keď niekto povie: „Už vás nepotrebujeme, všetko sme si vyriešili.“

Sudcovia imigrantov preto radi zdôrazňujú, že ušetria preťaženým nemeckým súdom veľa práce. Aj tak sa to dá vnímať.

Otvoriť úplne od nuly prípad, v ktorom sa nestretnete so žiadnou ochotou spolupracovať, by určite stálo veľa práce a času. Bez mimoriadne veľkých šancí na úspech. Prirodzene, môže to odradiť. A ak sa niečo také deje čoraz častejšie, môže to byť únavné. No keď chceme niečo zmeniť, nesmieme sa nechať odradiť. Pre nich je oboje žiaduce, je to súčasť ich stratégie.

Takéto procesy sa potom pozastavia buď pre preťaženie súdov, alebo pre nedostatok dôkazov. Páchatelia vypochodujú zo súdnej siene a majú pocit, že sú v práve. Škoda niekoľkomesačného vyšetrovania. Oveľa horšie však je, že tak posúvajú mocenské vzťahy.

Za zdroj týchto problémov považujem práve moslimských sudcov.

Veľa z toho, čo som už uviedla o archaických svetonázoroch, o vzdelávacích predstavách, o patriarcháte, o sile rodiny či o paralelných štruktúrach, sa odráža vo výpovediach ich sudcov. Existuje jeden pozoruhodný dokument s názvom Samozvaní sudcovia, ktorý nakrútil Güner Balci. Moslimský sudca v ňom prekvapivo otvorene hovorí o svojom úrade a vysvetľuje svoju funkciu. Z filmu sa dá veľa dozvedieť, aj keď ten muž presne vie, o akých detailoch nemá hovoriť.

Moslimskí sudcovia zastávajú svoj úrad ako čestnú funkciu. Je ťažké overiť, či je to pravda v konkrétnych prípadoch, ale môžeme byť prinajmenšom na pochybách. Znie to však dobre a nevyvoláva to nijaké podozrenie, takže taký sudca nie je zraniteľný. Hudbou pre moje uši nie sú nasledujúce príklady zásad, podľa akých sudcovia pracujú. Všetky odzneli v spomínanom dokumente: Muž musí svoje právo brániť a na jeho obranu aj pozdvihnúť päsť. Vlastné zákony sily a tradície stoja nad všetkými ostatnými zákonmi. Zvyky a tradície nesmú na pár generácií odložiť. Kto sa zapletie s políciou, aby sa dožadoval svojich práv, stratí svoju česť, postavenie a rešpekt.

Myslím, že z posledného vyhlásenia je zrejmé, prečo je spolupráca s nemeckými úradmi pre mnohých nemožná. Cena by bola privysoká. Vyhnali by ich z komunity. Slobodné rozhodnutia sú prakticky nemožné. Skutočnosť, že vo väčšine prípadov nedôjde k prenasledovaniu vinníka, je spôsobená tým, že systém strachu funguje veľmi účinne.

Potvrdzuje to aj práca ich sudcov. Sama som niekoľkokrát zažila, ako svedkovia krátko po čine, dokonca aj počas prvého vypočúvania, popreli svoje vyhlásenia, lebo buď tušili, alebo vedeli, z ktorých kruhov pochádzali páchatelia. Veľmi dobre si uvedomovali, že prípad bude vyriešený inak. Nemecká polícia iba zavadzala. Alebo sa báli. V tom prípade pre nich polícia zvyčajne nepredstavovala žiadnu pomoc.

Tak či onak – česť víťazí nad zdravým rozumom. Často predkladaná kritika polície zo strany súdnictva za to, že sa máme pýtať tak, aby výpovede ostali použiteľné aj v prípade, keď svedok na súde zažije stratu pamäti, nám v takýchto prípadoch vôbec nepomôže. Všetko sa dalo do pohybu oveľa skôr, ako sme sa objavili na scéne.

Opäť nastupuje zákon džungle. Hrozby zanechávajú stopy, ľudia sa boja vypovedať a radšej sa prispôsobia svojmu osudu, než by mali mať ďalšie ťažkosti. Áno, v jednotlivých prípadoch je pochopiteľné, prečo sa tak často stretávame iba s mlčaním. Ale pri všetkej úcte, ak to budeme tolerovať vo falošnej nádeji, v slepom porozumení či dokonca z vlastného strachu začať konať, tak aj my kašleme na vlastné zákony.

Moslimovia sú od šesťdesiatych rokov súčasťou nemeckej spoločnosti – avšak nie šaría! Musíme vytvoriť jasnú hranicu a nepripúšťať žiadne kompromisy. Nesmieme sa bezmocne vzdávať a tolerovať ich paralelnú spravodlivosť. Už je toho priveľa. Myslím, že sa musíme začať brániť všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii.

Ak je spolupráca vylúčená alebo nefunguje, tak treba štátnu moc presadiť aj prostredníctvom konfrontácií. Je to úloha, ktorá si vyžaduje húževnatosť, a myslím si, že by sme k nej mali pristupovať aj s istou tvrdosťou.

Možno sa nám podarí vyslať signál. A to nielen s cieľom demonštrovať silu, nie. Musíme ich presvedčiť, že ich cieľom je integrácia. Keby sa podarilo obviniť aspoň jedného moslimského sudcu z utajovania trestných činov, vyslali by sme signál, ktorý by ich prebudil. Nemecký právny štát sa nesmie nechať vykoreniť klamstvami a prekrútenými výpoveďami. V tomto prípade musí súdnictvo lepšie využívať svoje možnosti.

Na prvom mieste je však, podobne ako v Novokolínskom modeli, ochota všetkých zúčastnených inštitúcií spolupracovať. Potrebujeme zhodu na všetkých príslušných úrovniach, inak dôjde k zmenám len ťažko alebo vôbec.

Pokiaľ ide o paralelné islamské právo a šaríu, tak neprimerané problémy nevznikajú len v uliciach Bochumu a len s mladými moslimskými mužmi. Ich predstavy o morálke, cti, mužoch, ženách a rodine nekriví len súdnictvo. V tomto okamihu sa musím dotknúť samotného islamu.

Len každý štvrtý Nemec nemá voči islamu žiadne výhrady, teda väčšinová spoločnosť tomuto náboženstvu neveľmi dôveruje.

Prečo je to tak? Čistá islamofóbia? Nie, to určite nie! V Nemecku sme oveľa tolerantnejší k ostatným náboženstvám ako napríklad v islamských krajinách. Je teda zrejmá nedôvera väčšinovej spoločnosti voči islamu skutočne oprávnená alebo sa ľudia boja zbytočne?

Približne tretina všetkých moslimov v Nemecku sa považuje za veľmi zbožných a denne sa modlí.

Rovnako ako k všetkým prieskumom tohto druhu, aj k tomuto treba pristupovať s opatrnosťou najmä preto, že islam existuje v rozličných podobách. Aj napriek tomu môžeme pozorovať, že práve silne veriaci moslimovia sa väčšinovej spoločnosti viacej stránia – a viera ich v tom podporuje. Úroveň vzdelania pritom nehrá žiadnu úlohu.

Islam preniká do všetkých aspektov života moslima. Odpovedá na všetky otázky – od správneho oblečenia až po polygamiu. Človek je povinný dodržiavať tieto pravidlá. Ich prísna interpretácia znamená pre mužov povinnosť nosiť bradu a pre ženy povinnosť nosiť šatku. Vyjednávanie si nikto nepraje a je aj zakázané. Ak všetko, ale naozaj všetko, od každodenného života až po chápanie spravodlivosti, od podriadenosti žien po otázky oblečenia a stravovania upravuje Božie slovo. Ak len Boh vie, čo je správne a čo zlé, čo je dobré a čo nie, ak je celý svet len čiernobiely, keď je rodinná česť (bez ohľadu na to, čo ten pojem pre koho znamená) nadradená všeobecne platným zákonom a nespravodlivosť treba potrestať rovnakou mierou alebo dokonca horšie, potom by sa nikto nemal pozastavovať nad problémami, ktoré s moslimami máme.

V Nemecku sa vo väčšine moslimských imigrantských štvrtí odohráva prekvapivý vývoj. V znevýhodnených oblastiach, kde veľmi veľa ľudí nemá prácu a preto sú závislí od štátu, kde žijú nedostatočne vzdelaní ľudia a kde sa prejavujú ďalšie negatívne javy, sa veľká časť prisťahovaleckých rodín spája práve na základe náboženskej príslušnosti. Práve tam stoja mešity s najväčším počtom návštevníkov v krajine.

Pokiaľ ide o problémy s moslimami, často sa hovorí, že nemajú nič spoločné s islamom, že ide len o jednotlivé prípady a Nemci tomu nerozumejú. Takmer nepriestrelný argument.

Najmenšia kritika islamu je interpretovaná ako islamofóbia a z jej hovorcu hneď spravia nenapraviteľného nepriateľa islamu. Dokonca sa hneď začnú odvolávať na nacistický holokaust.

Netreba im skočiť na lep. Vedome vyťahujú najťažšie zbrane, aby ešte v zárodku potlačili akúkoľvek ďalšiu diskusiu. Keby sme to dopustili, odľahčili by sme vážnosť celého holokaustu (čo sa nesmie stať) a tiež by sme nechali potlačiť formu slobody prejavu a kritiky – potom by sme sa vzdali vlastných hodnôt a poddali by sme sa islamskému uhlu pohľadu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo