Aj voličom z ľavicových bášt ponúkam novú energiu

Aj voličom z ľavicových bášt ponúkam novú energiu

Foto: Anton Frič

Rozhovor s kandidátom na prešovského župana a podpredsedom KDH Milanom Majerským.

S ohlásením kandidatúry na župana ste dosť váhali. Čo vás nakoniec presvedčilo?

Hneď ako sa objavili prvé výzvy, aby som kandidoval, povedal som, že chcem termín na rozhodnutie do konca mája. Ten som dodržal. Na stretnutí kresťanských starostov a primátorov, ktoré bolo 28. mája tu v Levoči, som oficiálne oznámil kandidatúru.

Čo vás teda presvedčilo?

Už som to naznačil. Cítil som tlak od starostov a primátorov z regiónu, ktorí chcú, aby v kraji došlo k zmene.

Čo presne znamená tá zmena? Čo by ste chceli robiť inak ako súčasný župan?

Moja skúsenosť z Levoče je, že veľa vecí sa zmení, keď sa zmení prístup. Všetci kandidáti hovoria, že chcú zlepšiť dopravnú infraštruktúru, stav školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb. Len kroky, ktorými to chceme dosiahnuť, sú rôzne. Ja som si vyskúšal, že veci sa dajú robiť aj transparentne, čestne a víťaz akejkoľvek verejnej zákazky nie je dopredu známy. Toto sa nám v Levoči podarilo a vidím, že sa tak dá ušetriť veľa peňazí. Tento prístup by som chcel uplatňovať aj na úrovni kraja.

Váš hlavný protikandidát je Peter Chudík zo Smeru, ktorý je momentálne županom. V čom je netransparentný a nečestný?

Nikdy som nebol priaznivcom konfrontačnej politiky a nebudem to robiť ani teraz. Už pri ohlásení kandidatúry som povedal, že nekandidujem proti Petrovi Chudíkovi ani proti Smeru, ale za lepší Prešovský kraj.

V Prešovskom kraji žije veľa rómskych komunít a ich hlasovanie bolo vždy témou župnej kampane. Rezonuje to aj teraz?

Z mojej strany určite nie. Rómovia v našom kraji boli viackrát zneužití a niektorí kandidáti sa za zemiaky, cukor či cigarety snažili získať ich hlasy. Ja to robiť určite nebudem.

Iní kandidáti to však robiť môžu.

Preto sme pripravili kódex kandidátov na župana, ale aj na župných poslancov, ktorý sme poslali aj ostatným kandidátom. S tým, aby sa k nemu pripojili. Vydali sme aj verejnú výzvu, aby sa kandidáti k takýmto metódam neuchyľovali.

To znie trochu formálne.

Pripravujeme aj praktické kroky na eliminovanie kupovania hlasov. Budeme mať svoje hliadky zložené z dobrovoľníkov, ktoré budú situáciu monitorovať. Asi ste už zaznamenali aj to, že existuje iniciatíva na odmeňovanie ľudí, ktorí nahlásia a zdokumentujú pokusy o kupovanie hlasov.

Znamená to, že váš štáb bude takýchto ľudí odmeňovať?

Nie, je to iniciatíva predsedu KDH Alojza Hlinu. Môj štáb bude monitorovať situáciu.

Koľko Rómov žije v Levoči?

Približne 2 500, reálne asi 1 500. Mnohí sú v zahraničí a prichádzajú tu na Vianoce a na Veľkú noc. Viacerí sú však zamestnaní aj v našich mestských podnikoch, robia stavebné práce. Moja skúsenosť je, že najlepšie riešenie rómskeho problému je dosiahnuť, aby čo najviac z nich pracovalo. Niekedy im však zbytočne hádžeme polená pod nohy. Bojíme sa ich zamestnať, aj keď robota by bola.

Rómska problematika je silná téma. Richard Sulík v týmto dňoch ako jedno z riešení navrhol sterilizácie žien s vyšším počtom detí (návrh potom vzal späť, rozhovor sme robili ešte predtým, pozn. red.). SaS je súčasťou vašej volebnej koalície, čo si o Sulíkovom návrhu myslíte?

Rozhodne s ním nesúhlasím. Navyše, z vlastnej skúsenosti z terénu viem, že ak sa zlepší ich sociálna situácia, tak Rómovia sami už nechcú mať viacej detí. Napríklad Rómovia z Levoče, ktorí odišli do zahraničia a tam pracujú, majú bežne dve-tri deti.

V prešovskej župe podobne ako v bystrickej žije veľa Rómov, kotlebovci sa tu rozdelili a majú dvoch kandidátov, akí vážni sú to kandidáti?

Všade, kde žije viac Rómov, kotlebovci cítia šancu. Rómovia sa nesprávajú vždy najlepšie, to je fakt. Len čo sa z ich strany stane krivda voči bielemu, kotlebovci sa snažia zabodovať. Treba ale povedať aj niečo iné, máme tu aj slušných, vzdelaných a pracujúcich Rómov. Vždy sa vyberá len najhorší príklad a to je zle. Rómovia by nemali dostávať príjem za nič, dôležité je, aby to bolo vždy za prácu.

V čom je rozdiel, prečo je Kotleba silný v Banskej Bystrici a tu sa jeho kandidátovi nedávajú väčšie šance?

Nálady ťažko odhadnúť, ale myslím si, že k zvoleniu Kotlebu v druhom kole najvýraznejšie pomohol Robert Fico.

Ako?

Povestným vrecom zemiakov.

Kotleba má dnes podporu najmä medzi mladými prvovoličmi. Cítite to aj tu u vás?

Áno. Mladý človek má rád skratky, nevníma dlhodobejšie veci, stačí heslo a chytí sa toho. Napríklad urobíme poriadok s Rómami, jeden pochod stovky mladých holohlavých do osady a akoby to niečo malo vyriešiť, že dokážu urobiť poriadok s Rómami. Je to nedostatok kritického myslenia, čo je mi ľúto. K tomu sa pridávajú vymyslené správy, hoaxy. To deformuje myslenie a už aj svedomie mladého človeka.

Predstavte si, že sa stanete županom, aké kroky by ste z tejto pozície vedeli urobiť na riešenie rómskej problematiky?

Župan je malý premiér, to sú slová Roberta Fica, v regióne je partnerom pre vládu aj pre premiéra. Mojím hlavným opatrením je program tri v jednom. A rómsky problém určite nevyrieši iba župan, iba premiér alebo iba starosta obce. Všetci traja musia spolupracovať. Najväčším problémom sú komunity, kde je počet patologických javov a trestných činov už veľmi vysoký a doplácajú na to najmä deti. Tu si viem predstaviť aj extrémnejšie riešenia, ako je odobratie detí z rodín a ich umiestnenie do náhradných rodín a internátnych škôl. Hoci za najlepšie prostredie pre vývoj detí považujem rodinu. Aj v Levoči máme internátnu špeciálnu školu, kde sú deti čisté, vedia sa správať a normálne komunikovať.

Tam ich rodičia asi dávajú dobrovoľne.

Áno.

Vy však hovoríte o internátnych školách, kde by ich nedávali dobrovoľne.

Áno, ale bolo by to len vtedy, keby dochádzalo k zneužívaniu a trestným činom, ktoré by tieto deti ohrozovali.

Skoro s každou novou vládou prichádza aj nová koncepcia riešenia tohto problému. Skúste pomenovať tri opatrenia, ktoré by pomohli.

Určite sú to cesty. Pretože tam, kde sú cesty, je aj život. Keď sa Levoča napojila na diaľnicu, tak k nám okamžite prišiel nový investor.

Lenže keď sa pozriete na to, na aké úseky sa majú začať v najbližších rokoch stavať, tak v Prešovskom kraji sa počíta len s jedným úsekom. Severným obchvatom Prešova. To ako župan asi nezmeníte.

Ak má byť župan partnerom premiéra, tak by sa to malo dať zmeniť. Skúste sa vybrať autom do Svidníka a uvidíte, aký dopravný kolaps tam je. Pravidelne teraz cestujem do Svidníka, Stropkova, Vranova nad Topľou či Medzilaboriec. Cestná sieť tam je v katastrofálnom stave, a ak sa má tento región pozdvihnúť, tak sa musí vybudovať kvalitné cestné prepojenie smerom do Poľska tzv. R4.

A ďalšie opatrenia okrem ciest?

Keď budú cesty, bude aj práca a tým aj lepšia situácia rodín. Sú to akoby tri opatrenia v jednom.

Župa má isté kompetencie aj v oblasti zdravotníctva. V tomto regióne začína byť problémom aj nedostatok praktických lekárov pre deti aj pre dospelých. Mnohí z tých, čo sú, sú už vo vyššom veku a mladí odchádzajú inde. Máte na to nejaké riešenie?

Župa má jednu silnú kompetenciu a tou je úrad krajského lekára. To je inštitúcia, ktorá rozhoduje o tom, aké obvodné ambulancie vzniknú a aké zaniknú. Prečo by jeden lekár mal mať obvod zahrnujúci štyritisíc ľudí? Prečo by tam nemohli byť dvaja lekári s dvoma ambulanciami po dvetisíc ľudí?

To by si ale vyžiadalo ešte viac lekárov.

Lekárov je málo, pretože obvody schvaľuje krajský lekár. Mnohí lekári by boli ochotní zriadiť si súkromnú prax, keby na to dostali súhlas. Vznikli by nové ambulancie a ľudia by nemuseli ráno o piatej, o šiestej čakať pred dverami zdravotníckych zariadení, aby sa v rozumnom čase dostali na rad.

Súčasný župan mal vždy silnú podporu v severovýchodnej časti Prešovského kraja, v rusínskych regiónoch, kde je silná aj strana Smer. Tento fakt tu vo voľbách zohrával zásadnú úlohu. Ako chcete osloviť voličov z týchto oblastí?

Mal som v poslednom čase viacero rozhovorov s Rusínmi aj s rusínskymi spolkami. Z týchto diskusií cítim, že aj oni si už uvedomujú potrebu zmeny. Veľa teraz chodím do týchto častí nášho kraja, neorganizujeme tam žiadne mítingy v kultúrnych domoch, ale robíme kontaktnú kampaň priamo na ulici, na sídliskách, keď ľudia idú z roboty. Je to náročné, absolvujem množstvo rozhovorov, ale zároveň si viem urobiť nejaký obraz o náladách. Môj pocit je, že aj v tomto regióne narastá volanie po zmene.

Ide o tradične ľavicové bašty, vy máte za sebou pravicovú koalíciu. Čo týmto ľuďom ponúkate? 

Novú energiu a dynamiku.

Prejdime teraz k celoštátnej politike. Vaším hlavným súperom je kandidát Smeru, pritom sa zdá, že si dobre rozumiete s ministrom Maďaričom. Levoča získala štedrú dotáciu ministerstva k 500. výročiu Majstra Pavla z Levoče, hovorí sa, že Levoča je jedným z hlavných kandidátov na Slovenské hlavné mesto kultúry, čo je nový projekt ministerstva kultúry a sú s ním spojené ďalšie dotácie. Čím to je?

S pánom Maďaričom som sa stretol iba raz v živote, keď sme hovorili o potrebe dofinancovať rekonštrukciu baziliky sv. Jakuba. Dielo Majstra Pavla má veľké jubileum, je to významná kultúrna udalosť, preto si myslím, že bazilika si po 27 rokoch zaslúžila, aby konečne lešenie z jej okolia išlo preč. Chápem to tak, že minister Maďarič sa rozhodol pre podporu Levoče kvôli unikátnemu významu mesta, napokon sme zapísaní v UNESCO. Stojí tu najvyšší gotický oltár na svete.

Pýtame sa na to preto, že váš stranícky predseda Hlina hovorí, že so Smerom vylučuje spoluprácu, vy máte, zdá sa, z praxe opačnú skúsenosť. Mýlime sa?

Nebudem hovoriť, s kým má KDH po voľbách spolupracovať a s kým nie, o tom sa rozhoduje po voľbách, nie pred voľbami. Nechcem tým protirečiť predsedovi Hlinovi, len hovorím, že ja by som bol vo vyjadreniach, s kým áno, s kým nie, zdržanlivejší, nerobil by som predčasné rozhodnutia dopredu.

Po parlamentných voľbách sa chvíľu zdalo, že budete kandidovať na predsedu KDH, potom ste sa stiahli, ale stali ste sa podpredsedom. Ako hodnotíte Hlinovo pôsobenie na čele KDH?

Alojz Hlina je iný predseda ako všetci doterajší predsedovia KDH. Čarnogurský zvlášť, pretože prišiel z disentu, Hrušovský a Figeľ vzišli z KDH. To isté platilo o členoch predsedníctva, podpredsedoch. Alojz Hlina prišiel z inej strany. V čase, keď sme vypadli z parlamentu, doniesol do hnutia nový vietor, vymenilo sa predsedníctvo. Je to človek plný energie, chodí po krajine, aj keď nie sme v kampani pred parlamentnými voľbami. Obchádza dediny, mestá, stranícke kluby. Musím jeho činnosť vyzdvihnúť, toľko energie nedal do stretania s ľuďmi žiaden iný predseda.

Niektorí ľudia v KDH majú problém s jeho štýlom politiky, svietenie premiérovi do okien, vylievanie mlieka na ulici. Vy s tým nemáte problém?

Niektorí na to upozornia, viem, že niektorých pohoršilo to mlieko. S tým by som ja tak teatrálne nekonal, ale treba vidieť aj to, že kým nezamuroval dvere jednej z nebankoviek, ktorá už ani nemala podnikať, ich zákaz by neprešiel.

To nie je pravda, v prípade nebankoviek išlo o širší parlamentný konsenzus. Otázka ale smeruje k rozporu, ktorý Hlina reprezentuje, nedá sa tváriť, že je najväčší spojenec Angely Merkelovej na Slovensku a súčasne svietiť v noci premiérovi do okien.

Keď chce človek niekedy upútať, musí urobiť aj teatrálnu vec. Nechcem ale za každú cenu obhajovať Hlinu. Má svoj spôsob, možno nie vždy ideálny, ale robí to, ako najlepšie vie. Dokáže osloviť voliča, KDH sa dostalo v prieskumoch nad 5 percent. Verím, že to bude stúpať.

Mienite kandidovať na predsedu strany, ak by ste vyhrali župné voľby?

Vôbec to neriešim, myslím si, že Hlina dovedie KDH do parlamentu.

KDH bolo dlhodobo typické tým, že otváralo mnohé témy, patrilo k lídrom napr. podoby nášho členstva v EÚ. Dnes to tak nie je a nejde len o EÚ. Hlina možno vie robiť happeningy, ale KDH nemá témy. Má slogany, ale to ešte nie sú témy.

Nie som si tým až taký istý, máme viac, máme ľudí, ktorí komunikujú mnohé témy, skvele to robí europoslanec Ivan Štefanec, Miroslav Mikolášik aj Anna Záborská. Štefanec je členom predsedníctva Európskej ľudovej strany a púšťa sa do vážnych tém. Tu neťaháme za kratší koniec, sme aktívnejší ako iné strany.

Ivan Štefanec je bývalý politik SDKÚ, ktorý sa od tradičnej línie KDH v mnohom líši. Bol za európsku ústavu, za vstup Turecka do EÚ, podporil registrované partnerstvá. Znamená to, že KDH sa v týchto témach zmenilo?

Určite nie, KDH sa nezmenilo. Stále zastávame tú istú líniu, registrované partnerstvá nebudeme nikdy podporovať.

Takže sa zmenil Štefanec?

Ja som ho nepočul hovoriť o registrovaných partnerstvách.

Alojz Hlina povedal, že sa presťahoval na východ, znamená to, že robíte župnú kampaň spoločne?

Nie, kampaň robím sám so svojím tímom, sú to prevažne mladí ľudia, v jednotlivých okrskoch sa k nám pridávajú aj kandidáti na poslancov.

Máte podporu SaS či OĽaNO, lídri týchto strán vám pomáhajú?

Nie, vôbec. Komunikujem výlučne s kandidátmi na poslancov za tieto strany.

Zdá sa, akoby ste o podporu týchto lídrov ani veľmi nestáli...

Osobne by som bol rád, aby sa to zbytočne nepolitizovalo. Chcem byť kandidátom pre všetkých, mojím heslom je úprimne a pre všetkých.

V posledných voľbách sa KDH nedostalo do parlamentu, aké je vaše vysvetlenie, kde sa stala chyba?

KDH malo ľuďom podávať staré témy novým spôsobom, a to sa nestalo. Stranu nemôžu viesť politici, ktorí tam boli od roku 1990, KDH chýbalo pravidelné obmieňanie tvárí, keby to boli lídri robili, strana by bola viac svieža, nemuselo sa stať to, čo sa stalo. Pritom platí, že KDH má témy, ktoré majú uplatnenie v slovenskej spoločnosti.

V posledných voľbách ale na kandidátke boli nové tváre, dvojka Miroslava Szitová bola nová tvár, na kandidátke boli pro-life a prorodinní aktivisti ako Michalčík, Čaučík a ďalší...

Naša dvojka síce bola nová tvár, ale nebol to úplne nový človek. Zapracovať nových ľudí treba skôr, treba ich viac vychovať, aby mali skúsenosť s riadením, so štátom.

Jeden z problémov KDH je, že časť kresťanských voličov volí radšej kresťanov na Matovičovej kandidátke. Považujete to za problém? Čím si to vysvetľujete?

Kresťanstvo na Slovensku, to sú spoločenstvá a hnutia, od Medzilaboriec po Skalicu. Hlbokí kresťania tvoria podľa mňa okolo 50-/60-tisíc ľudí, nie viac. To je na vznik politickej strany málo. Ostatné hlasy musí kresťanská strana získať inými témami, nie náboženskými. Kresťanov, ktorí chodia pravidelne do kostola, je, samozrejme, viac, volia však rôzne strany, Smer, OĽaNO, Sme rodina, koniec koncov usiluje sa o nich aj Kotleba.

S OĽaNO sa stalo niečo iné, aj kňazi vyzývali krúžkovať kresťanov na tejto kandidátke a nahlas hovorili o nespokojnosti s KDH. Čo je to za fenomén, akú má podľa vás perspektívu?

Význam tu zohrávajú silné kresťanské spoločenstvá, celé Slovensko je zosieťované spoločenstvami, ich lídri majú veľkú moc, ako sa ukázalo. Nezazlievam im to, je to ich právo, mladí ľudia často vodidlo potrebujú.

Dnes už vieme hovoriť o skúsenosti, OĽaNO je v politike už dosť dlho, ako hodnotíte ich pôsobenie v politike v porovnaní s politikmi KDH predtým?

Sú to ľudia s dobrým úmyslom, ľudia, ktorí chcú, ktorí majú v politike čistý úmysel. Nebudem ich kritizovať. Myslím si ale, že skôr alebo neskôr dôjde k spájaniu kresťanov v politike.

Čo pod tým myslíte?

Zatiaľ nič konkrétne, ale myslím si, že k tomu dôjde. Či už v KDH, alebo inde, veľká časť bude hľadať ducha jednoty.

Ľudia opozícii neveria, že dokáže vládnuť. Vyplýva to z toho, že posledné dve pravicové koalície sa rozpadli, a ešte viac to, že si nevedia predstaviť koalíciu, kde by mohli spolupracovať politici ako Matovič, Kollár a ďalší. Môže pravica vládnuť so Sulíkom, Matovičom či Kollárom v jednej koalícii?

Či sa dá vládnuť s Matovičom a Kollárom, to neviem, dôležité bude, kto bude po voľbách lídrom pravice. Pravica vládnuť dokázala a dokáže, KDH so Sulíkom dokázala obhájiť svoj program, nemuseli sme ustupovať. A Matovič už dnes nie je toľko vo svetlách kamier, témy komunikuje niekto iný, vývoj nezastavíte, aj tam postupne dôjde k zmenám.

V televízii možno toľko nie je, ale stranu stále kontroluje Matovič.

To je pravda. Už sú vraj 17 členovia strany, tak uvidíme. (Smiech.)

Akým lídrom opozície je Richard Sulík?

Ak chce byť niekto lídrom opozície a strany, musí byť v Bratislave, a to Sulík nie je.

To vám prekáža najviac? A čo témy, ktorým sa venuje?

Boli sme spolu vo vláde, SaSka povalila vládu, je to dávno za nami, ale naša skúsenosť s vládnutím so SaSkou je, že sme neprišli o svoje témy a SaS nepresadila svoje témy, ktoré protirečili nášmu programu. Na rovnakej zásade môžeme fungovať aj v budúcnosti, žiadne registrované partnerstvá a podobne.

V nedeľu vyhrala v Nemecku voľby opäť Angela Merkelová, aj keď výrazne oslabila, bude ďalej kancelárkou. Merkelová CDU posunula výrazne doľava, aký je váš názor na jej politiku?

Som rád, že CDU/CSU vyhrali voľby, nie je to veľký výsledok, ale keďže zostavujú vládu, je to dobrý výsledok. Posunuli sa doľava, to je pravda. Avšak, tak ako sa od čias Konrada Adenauera zmenilo Nemecko, mení sa aj CDU. V niektorých stanoviskách sa mení aj Merkelová, avšak nezabúdajme, že vždy ostáva prvou a najmocnejšou dámou európskej politiky.

Zdá sa však, že nemeckým voličom to prekáža, CDU aj CSU stratila, milión voličov CDU volilo AfD a podobne.

Časť stratili, ale stále vládnu.

Otázka znie, majú sa kresťanskí politici meniť podľa zmeny nálad spoločnosti, ako to robí Merkelová, alebo nie?

Ja som žiadne zo základných názorov nezmenil, aj keď som nebol vo vrcholovej politike a podpredsedom som len rok. V principiálnych témach, ako ochrana života a registrované partnerstvá, by som ho ani nemenil.

Západná Európa kritizuje stredoeurópskych konzervatívnych politikov Orbána a Kaczynského, ktorých považuje za autokratov. Aký je váš názor?

Nie je to jednoduchá téma, V4 čelí ostrej kritike kvôli utečencom. Kaczynskému a Orbánovi sa nečudujem, utečenci u nás nechcú žiť, tlačia sa na Západ, Orbán aj Kaczynski robia len to, o čom hovorili pred voľbami, chránia rodinu, nezmenili sa. Sú to národní politici, nemyslím si, že sa tak správajú len kvôli tomu, aby si udržali moc alebo popularitu. 

Foto: Anton Frič

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo