Zachráni OĽaNO liberálnu demokraciu?

Zachráni OĽaNO liberálnu demokraciu?

Na snímke poslanci NR SR za hnutie OĽaNO-NOVA, zľava Veronika Remišová, Ján Lukáč, Jozef Viskupič a Eduard Heger počas 18. schôdze NR SR 20. júna 2017 v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR

Najväčší pomer zástancov liberálnej demokracie má medzi svojimi voličmi OĽaNO. Treba sa báť? Alebo tešiť?

Bol pondelok a na facebooku som zachytil, že poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) sa „cíti odhodlane“ a teší sa z prieskumu, ktorý mal ukázať, že voliči Matovičovej kandidátky majú „v celom spektre najbližšie k hodnotám demokracie“.

Vidieť vo Viskupičovi a Matovičovi záchrancov demokracie chce kúsok predstavivosti, nuž ale dnes je možné všetko, tak sa na to pozrime.

Viskupič odkazoval na výskum Inštitútu pre verejné otázky, ktorý zisťoval hodnotové preferencie slovenskej verejnosti, prieskum sa konal v druhej polovici júla, robila ho agentúra Focus. Niekoľko zistení stojí za pozornosť.

Najväčší konsenzus v našej spoločnosti sa týka zachovania národnej suverenity v EÚ (68 percent, ak zarátame aj stredové hodnoty asi 85 percent), ochrany kresťanstva pred islamom (63 percent, ak zarátame stred cez 80 percent). K 60 percentám sa ešte blíži pozitívne vnímanie vlastenectva (59 percent), viac ako 50-percentné sympatie má ešte slovanská vzájomnosť (54 percent).

Sympatie s liberálnou demokraciou, prehlbovaním európskej integrácie, multikulturalizmom alebo kresťanským konzervativizmom prechováva od 36- po 30-percentné menšiny, pri zarátaní stredových hodnôt presahuje blízkosť ku všetkým týmto hodnotám 50 percent. Žiadna alternatíva (autoritárska, totalitná) nie je na obzore, skôr naopak (sympatie k silnému vodcovi sú nízke).

Pokus o krátku interpretáciu

Po prvé, ľudia považujú štát a našu identitu za hodnotu. Nič prekvapivé, nič rušivé. Pozitívny vzťah k týmto hodnotám stabilizuje našu spoločnosť.

Po druhé, slovenská verejnosť nepestuje rusofóbiu a iné protislovanské predsudky. Naopak, cítime prevažne blízkosť (čo potvrdzujú aj sympatie k jednotlivým národom), ale všeslovanská vzájomnosť a viera v jednotu (v akom zmysle?) je príliš vágny a široký pojem, aby bolo z neho možné odvodiť viac. Predpokladajme najmenší spoločný menovateľ: kultúrnu a jazykovú blízkosť, čo vedie maximálne tak k banálnym záverom.

Po tretie, hodnotové menšiny. Zástancovia liberálnej demokracie by si mali uvedomiť, že ostriť konflikt liberálno-demokratického režimu na protikresťanských témach nie je v záujme samotného režimu. Autorka výskumu Oľga Gyarfášová nazvala náš vzťah k liberálnej demokracii „vlažným“, ale na prenáhlené závery si treba dať pozor.

Ono je totiž trochu otázkou, čo si pod liberálnou demokraciou ľudia predstavujú. Nepriamo to potvrdzuje už to, kto sú najväčší sympatizanti liberálnej demokracie. Ide o paradoxnú koalíciu voličov OĽaNO, SaS, Most, Sme rodina a SNS. Tieto strany majú podľa IVO medzi svojimi voličmi najvyšší podiel priaznivcov liberálnej demokracie.

Matovič ako strážca demokracie?

Liberálna demokracia je blízka takmer 60 percentám voličom Matovičovej kandidátky, o málo menej voličom Sulíkovej SaS, viac ako 40 percentám voličov Bugára a okolo 35 percentám voličov Kollára a Danka. Pre priaznivca liberálnej demokracie žiadna úľava, všakže.

Prvú emóciu nechajme bokom, skôr si položme otázku, čo sa za tým skrýva.

Pomôžem si jedným nedávnym hĺbkovým prieskumom na tému demokracie v Poľsku, ktorý ukázal, že ľudia si pod demokraciou (nadácia CBOS sa pýtala na demokraciu, nie na liberálnu demokraciu) predstavujú rôzne veci. Vyplynulo z neho, že ľudia si s demokraciou spájajú veci, ktoré s ňou súvisia aj nesúvisia. V Poľsku najmä právo voliť a rešpekt k rozhodnutiu, koho chce jednotlivý volič voliť, ale aj fenomény, ktoré priamo s demokraciou nemajú súvis, napr. právo na vzdelanie pre každé dieťa bez ohľadu na jeho pôvod, čiže rovnosť šancí, resp. niektoré ďalšie hodnoty spojené s hodnotou rovnosti. Pre Poliakov stojí vyššie hodnota voľby a väčšiny, ktorá vychádza z volieb, ako hodnoty právneho štátu a podobne.

Priveľmi inak to nebude ani u nás. Vysoký výskyt priaznivcov libdem medzi opozičnými stranami (Matovič, Sulík, Kollár) znamená, že ľudia si s hodnotou liberálnej demokracie spájajú niečo antificovské, predpokladal by som, že boj proti korupcii, kritiku vlády a podobne.

Hodnoty ako deľba a reprezentatívnosť moci, férové a slobodné voľby, rešpekt k právomoci jednotlivých inštitúcií či vláda práva budú nepochybne nižšie, ale prítomné budú, veď prieskum sa týkal celej populácie, nie študentov politológie. Napokon o ich význame pre slovenskú verejnosť dobre vypovedali posledné prezidentské voľby, keď voliči nedovolili kumuláciu moci v rukách jednej hoc i demokratickej strany.

Zhrnutie

So stavom demokracie u nás to nebude také zlé, aby jej osud záležal na poslancoch Matoviča či Kollára, poslancovi Viskupičovi, samozrejme, odhodlanie nikto neberie. S identitou sme na tom dobre a s hrozbou fašizmu tiež netreba strašiť. Nie je na to najmenší dôvod.

Politici a spoločenské elity by ale nemali byť spokojní. Demokracia by sa nemala zredukovať na boj proti korupcii a synonymum plurality. Krajina potrebuje rehabilitovať tému rovnosti pred zákonom a vládu práva, čo nespadá do definície demokracie, ale bez čoho demokracia nevyhnutne degeneruje. A tiež viac kultivovanosti, pretože ak budeme pokračovať týmto tempom, synonymom demokracie sa môže onedlho stať plebejské nadávanie a vulgarizmy. Niežeby to dejiny nepoznali, tak ako chápanie demokracie ako vlády luzy.

Za to sme ale, ako vraví ľud, neštrngali.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo