Odstrihnuté deti

Odstrihnuté deti

Špeciálna materská škola v Považskej Bystrici. (Foto: TASR/Radovan Stoklasa)

Špeciálnej pedagogike paradoxne najviac škodia špeciálni pedagógovia, tí „špičkoví“ na kadejakých ústavoch a univerzitných katedrách.

Štát sa znovu excelentne postaral o zdravotne znevýhodnené deti. Pre tie z nich, ktoré navštevujú materské školy, pripravil vzdelávacie programy (samozrejme, povinné a záväzné), ktoré ich odstrihnú od ich zdravých rovesníkov. Nie preto, že by to chcel niekto úmyselne. Z omnoho jednoduchšieho dôvodu: tí, ktorí ich pripravili, to jednoducho sfušovali, lebo nevedeli, čo robia. A títo všetci boli zastrešení inštitúciou, ktorá sa týmto definitívne diskvalifikovala, neslávne známym Štátnym pedagogickým ústavom.

Slovensko má od roku 2016 nový Štátny vzdelávací program pre materské školy. Taký, ktorý je napísaný pre všetky deti, aj pre tie zdravotne znevýhodnené. Má dokonca osobitnú kapitolu, ktorá hovorí o tom, ako ho uplatniť pri práci s týmito deťmi a ako zabezpečiť prostredie, ak sa v ňom nachádzajú.

Sú tam definované princípy inkluzívneho vzdelávania, teda takého vzdelávania, o ktorom tento štát hovorí ako o veľkej priorite. A tento program hovorí tiež o tom, že zmysel a cieľ vzdelávania je pre všetkých rovnaký, či sme zdraví, alebo akokoľvek znevýhodnení. Robí tak preto, že je to normálne, prirodzené a ľudské. Potrebujeme len pre každého zabezpečiť podmienky, aby k týmto cieľom mohol smerovať.

No ale nie. Takzvaní špičkoví odborníci na špeciálnu pedagogiku pri Štátnom pedagogickom ústave sa rozhodli inak. Rozhodli sa, že zdravotne znevýhodnené deti budú mať iné vzdelávanie. Budú mať iné ciele ako zdravé deti. V niektorých oblastiach ich dokonca predbehnú, niektorých oblastí sa, naopak, pre istotu ani nedotknú.

A niekedy (vlastne veľmi často) sa od nich budú požadovať naozaj prečudesné veci. Tak napríklad od telesne postihnutých detí budú učiteľky musieť vyžadovať ladné tanečné pohyby pri hudbe, od slepo-hluchých to, aby vedeli používať spisovnú slovenčinu, od nevidiacich zase to, aby boli schopné reagovať na neslovné podnety iných.

Nehovoriac o tom, že každá skupina detí ma svoj vlastný takzvaný profil absolventa materskej školy, to asi preto, aby z týchto detí nikdy neboli podobné deti a v budúcnosti podobní ľudia žijúci v jednej spoločnosti.

Mal som tú smolu, že som mohol sledovať, ako tieto programy vznikali. Nič nepomohlo, že už pri tvorbe týchto programov sme mnohí upozorňovali Štátny pedagogický ústav na to, že tadiaľto cesta naozaj nevedie. A štátu (teda ministerstvu školstva) pri ich schválení vôbec neprekážalo, že sa proti nim ostro postavili doslova všetky profesijné organizácie venujúce sa predškolskému vzdelávaniu, rovnako aj združenie rodičov zdravotne znevýhodnených detí. Neprekážalo ani to, že vážne výhrady proti týmto programom dokonca vyslovila hlavná školská inšpektorka.

„Tak napríklad od telesne postihnutých detí budú učiteľky musieť vyžadovať ladné tanečné pohyby pri hudbe, od slepo-hluchých to, aby vedeli používať spisovnú slovenčinu...“ Zdieľať

Ministerstvo so spomínaným ústavom si jednoducho postavili hlavu. A povedali, že urobili to najlepšie, čo sa urobiť dalo. S argumentom, že ide o pomôcku pre učiteľov a že takéto programy existujú bežne v zahraničí. Nuž tak predovšetkým, štátny vzdelávací program nie je žiadna pomôcka pre učiteľov. Je to norma, ktorá sa musí dodržať a podlieha kontrole. A s plnou vážnosťou človeka, ktorý pôsobil v oblasti predškolského vzdelávania na všetkých obývaných kontinentoch sveta, konštatujem, že takéto programy neexistujú nikde na svete.

Neviním v žiadnom prípade ľudí, ktorí programy pripravili, z dajakého sofostikovaného úmyslu. Oni len pripravili to, na čo siahajú ich profesijné možnosti a spôsoby práce. Tie spôsoby práce majú v tomto prípade označenie „copy-paste“. Odborníci na špeciálnu pedagogiku neurobili nič, len fušersky postrihali a zlepili tri existujúce dokumenty.

Neplatný štátny vzdelávací program pre materské školy z roku 2008, neplatné a zastarané programy pre zdravotne znevýhodnené deti a k tomu bezmyšlienkovito prilepili náhodne povyberané pasáže z platného Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy. A to všetko bez toho, aby tušili, čomu to, na čom tak usilovne pracujú, má vôbec slúžiť.

Býval som v rozpakoch, keď niekedy odznela myšlienka, že Štátny pedagogický ústav treba zrušiť. Už nie som. Táto skúsenosť je posledná kvapka, ktorá zavŕšila moje presvedčenie, že tento ústav stratil raz a navždy akýkoľvek odborný kredit a už ho nemôže vzkriesiť vôbec nič. Jeho existencia už len a len škodí. Školám, učiteľom, deťom, rodičom.

A tiež už napevno verím svojmu dávnemu podozreniu, že špeciálnej pedagogike paradoxne najviac škodia špeciálni pedagógovia, tí „špičkoví“ sediaci na kadejakých ústavoch a univerzitných katedrách.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo