Dankov festival politickej nemohúcnosti

Dankov festival politickej nemohúcnosti

Foto: TASR/Michal Svítok

SNS sa pri odvolávaní Richtera zmohla len na symbolické gesto a z krízy vychádza s najväčšími politickými škodami.

Andrej Danko sa rozhodol atmosféru v koalícii pred hlasovaním o dôvere ministrovi Richterovi hrotiť do poslednej chvíle. Ešte včera večer, po zasadnutí poslaneckého klubu SNS, poslal jeho predseda Tibor Bernaťák do médií vyhlásenie, aby Robert Fico Richtera odvolal. Jeho pôsobenie na ministerstve označili poslanci za SNS za „neudržateľný problém“.

Dnes dopoludnia Andrej Danko vyhlásil, že strana oznámi jednoznačné stanovisko krátko pred začiatkom mimoriadnej schôdze na Richterovo odvolanie. Najvážnejším faktom, ktorý podľa neho riešia, je, či by mohla koalícia pokračovať aj v prípade, ak by bola Richterovi vyslovená nedôvera. Nakoniec však strana pred začiatkom schôdze nič neoznámila.

Dramatickú atmosféru pomáhali počas celého dňa udržiavať aj niektorí poslanci za SNS. Napríklad Eva Antošová, ktorá sa nechala počuť, že polovica poslancov strany je za Richterovo odvolanie. Poslanec Anton Hrnko zase prezradil, že viacerí jeho kolegovia žiadajú pri hlasovaní o Richterovi voľnú ruku.

Nakoniec sme sa večer dočkali. SNS informovala, že sa pri hlasovaní o Richterovi zdrží. Neurobí vraj radosť Richardovi Sulíkovi.

Svoju úlohu pri rozhodovaní SNS zrejme zohralo aj to, že Robert Fico tlak na svojho koaličného partnera dnes ešte vystupňoval. Na poslaneckom klube SNS Fico nepovedal len to, že ak skončí Richter, padne aj vláda.

Podľa informácií Postoja premiér poslancom za SNS tiež oznámil, že koniec koalície by znamenalo aj to, ak by za Richterovo odvolanie hlasovali len niekoľkí z nich. Napriek tomu, že minister by vo funkcii zostal. Túto vyhrážku, samozrejme, nemusel myslieť vážne, mohlo ísť len o taktiku.

Andrej Danko a jeho politická družina celý deň napínali svaly, tvárili sa, že s Richterom to ešte môže dopadnúť všelijako, aby sa v závere zmohli len na symbolické gesto. Zdieľať

Teraz si to zhrňme. Andrej Danko a jeho politická družina celý deň napínali svaly, tvárili sa, že s Richterom to ešte môže dopadnúť všelijako, aby sa v závere zmohli len na symbolické gesto.

Presne takýto istý priebeh, plný nečakaných krokov, iracionálnych zvratov, siláckych gest a následných ústupov, sme z Dankovej strany mohli sledovať od vypuknutia koaličnej krízy už niekoľkokrát.

Predseda SNS najskôr s veľkým rachotom vypovedal koaličnú zmluvu, keď jeho ministra školstva premiér napriek tomu odvolal, odišiel o osude koalície rozmýšľať do Dubaja. Keď sa vrátil, chvíľu sa hral na urazeného, aby sa potom spoločne s Ficom a Bugárom na tlačovej konferencii predbiehali vo vyhláseniach, že táto koalícia nemá alternatívu. Vzápätí vyrukoval s požiadavkou na odchod ministra Richtera. Smer necúvol, a tak Danko aspoň niekoľko ďalších dní držal pri živote scenár, že jeho poslanci môžu v parlamente Richtera aj naozaj odvolať. Keď však prišlo na lámanie chleba, opäť poslušne zrazil opätky. Lebo veď nebude robiť radosť Sulíkovi.

Čo Danko touto hrou, ktorou mesiac traumatizoval koaličných partnerov, zneisťoval svojich členov a voličov a bavil zvyšok krajiny, nakoniec získal? Premiérov sľub, že koaliční lídri sa budú pravidelne stretávať, a vágny záväzok, že v rámci koalície sa budú zaoberať niektorými jeho programovými prioritami.

Svojho ministra nezachránil, pozíciu vo vláde si neposilnil a zastaviť pokles preferencií strany sa mu tiež určite nepodarilo. Naopak, bolo by prekvapením, keby sa podpora verejnosti pre SNS v najbližších mesiacoch ešte viac neprepadla.

Dôvod, prečo SNS nemohla vyjsť z tejto krízy ako víťaz, je pritom jednoduchý a je zrejmý už od začiatku. V strane majú z predčasných volieb väčší strach ako v Smere. Napriek tomu, keby mali na čele racionálnejšieho politika, ktorý by bol schopný dať dokopy nejakú stratégiu, mohli byť ich politické škody menšie. To, čo predseda SNS mesiac predvádzal, však nebola politika, ale festival nemohúcnosti.

Zlou správou pre Roberta Fica a Bélu Bugára je, že problém sa dneškom nekončí. Z prostredia SNS už presakujú informácie, že poníženie, ktoré utŕžili počas tejto krízy, predsa len nenechajú bez pomsty. Tá by mala vyzerať napríklad tak, že voči ministrovi Richterovi budú v parlamente uplatňovať „politiku obštrukcie“. To znamená, že nebudú podporovať ním predložené zákony.

Z tohto Dankovho správania si v Smere môžu vyvodiť jediný záver. A to, že s takýmto koaličným partnerom bude veľký problém dovládnuť do konca volebného obdobia.

V blízkej budúcnosti tak napriek Richterovmu prežitiu v kresle ministra budeme svedkami buď zintenzívnenia úvah o predčasných voľbách vo vnútri Smeru, alebo masívneho útoku na jednotu poslaneckého klubu SNS.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo