Tam vonku sú konzervatívne beštie

Tam vonku sú konzervatívne beštie

Foto – Profimedia.sk / Edwin Remsberg

Toto je náš prvý článok určený viac liberálom ako konzervatívcom. O tom, čo sa deje s debatou medzi dvoma tábormi.

V pondelok, k začiatku školského roka, sme publikovali netradičnú výzvu zástupcov najvýznamnejších amerických univerzít adresovanú nastupujúcej generácii študentov. Profesori sa na nich obrátili radou, aby sa nenechali nekriticky strhnúť módnymi prúdmi, s ktorými sa stretnú na akademickej pôde.

Nezvyklé rozostupy

Je to ďalší príspevok do veľmi zaujímavej debaty, ktorá sa za oceánom vedie o atmosfére na univerzitách. Postupne sa začína hovoriť o tom, prečo sa z tamojších škôl vytratil dopyt po názorovej pluralite. Prečo sa za posledné roky tak výrazne zvýšil počet akcií, ktoré študenti blokujú, lebo sa im nepozdávajú postoje aktérov, či žiadajú zmenu vo vyučovaných témach a tiež právo nebyť konfrontovaný s názormi, ktoré pokladajú za urážlivé (viac o tejto téme vrátane množstva odkazov na pôvodné zdroje nájdete napríklad tu alebo tu).

Súvisiacim fenoménom je aj faktické vyhynutie konzervatívneho hlasu medzi profesormi, predovšetkým v spoločenskovedných disciplínach, ktoré zďaleka nemožno vysvetliť nedostatkom použiteľných dostupných kapacít.

Vplyvný ľavicový komentátor Fareed Zakaria to zhrnul takto: „Zdá sa, že americké univerzity sa zaviazali k všetkým typom rôznorodosti okrem tej intelektuálnej. Konzervatívne hlasy a pohľady sú tu celkom umlčiavané.“

Vo svojich talkshow, kde sa tejto téme venoval, konštatuje, prečo považuje tento fenomén za nebezpečný pre celú spoločnosť. Podľa prieskumov nebol v spoločnosti ešte nikdy taký veľký rozostup medzi svetonázorovými tábormi ani toľká nazhromaždená agresivita a taká malá chuť spolu diskutovať. A zdá sa, že dnes je to práve intelektuálna elita, ktorá túto necitlivosť hrotí, hovorí Zakaria.

Čudné Slovensko

Slovenská verejná debata je tiež jedným veľkým paradoxom. Napriek všetkým prívlastkom, ktorými hodnotíme slovenskú spoločnosť ako konzervatívnu, dlhodobo tu neexistoval priestor, kde by bolo možné sledovať zmýšľanie konzervatívneho tábora. Azda najzreteľnejšie sa to ukázalo počas ikonických udalostí, ako boli pochody za život, a ešte viac počas debaty okolo referenda o rodine.

Liberálne prostredie síce hovorí o prínosoch rozličnosti, v skutočnosti sa však s konzervatívcami osobne nekonfrontuje. Zdieľať

Neexistovalo tu ani jedno významnejšie médium, ktoré by sa vtedy priklonilo ku konzervatívnemu chápaniu týchto hodnôt.

Iste, pokiaľ ide o hlas súkromných médií, tento fakt hovorí viac o zlyhaní konzervatívneho prostredia než liberálneho. No úlohy zabezpečiť debatu medzi dvoma stranami sa vzdali aj verejnoprávne médiá, ktoré pri názorovej žurnalistike tiež stavili na jednu kartu. Táto jednostrannosť bila do očí ešte aj v porovnaní s českým prostredím.

Hoci niektorým sa takýto stav môže páčiť, z hľadiska vývoja spoločnosti je to kráčanie po tenkom ľade.

Degenerujúca debata

Drvivú väčšinu svojho pätnásťročného profesionálneho života som prežil v médiách, ktoré sa považovali za liberálne, resp. skôr liberálne ako konzervatívne. Dokonca si dovolím tvrdiť, že na Slovensku nie je novinár či publicista, ktorý by mal takú priamu a intenzívnu skúsenosť z konzervatívneho aj liberálneho prostredia.

Počas tohto obdobia som si zvlášť všímal, ako sa v čase vyvíja forma, ktorou sa konfrontuje liberálny a konzervatívny svetonázor, keď na seba narazia. Dnes súhlasím s tými, ktorí hovoria, že táto konfrontácia degeneruje. A tiež si myslím, že tento fenomén ide dnes viac na vrub liberálov. Pretože dlhodobo vo vrcholovej spoločenskej debate dominujú a udávajú jej tón.

Pritom sú to, paradoxne, najmä oni, komu chýba konfrontácia s protistranou. Liberálne prostredie síce hovorí o prínosoch rozličnosti, v skutočnosti sa však s konzervatívcami osobne nekonfrontuje.

V tomto to majú konzervatívci vo verejnom priestore vyriešené. Keďže je ich tam výrazne menej, konfrontácii s protinázorom sa jednoducho nevyhnú.

Vďaka pootvorenému oknu, ktoré do tohto priestoru mám, môžem v priamom prenose sledovať, ako ľahko a nekriticky sa aj medzi elitou môžu rozšíriť klamlivé skratky. Napríklad o tom, aký jednoznačný súvis je medzi religiozitou a podporou ĽSNS, podobne, ako to pred rokmi tvrdili aj o účastníkoch pro-life pochodov.

 

 

Šíritelia týchto „analýz“ ani netušia, aký stupeň nedôvery voči establišmentu či médiám týmto zasiali aj v tej zrelšej časti konzervatívnej spoločnosti, ktorá si vážila hodnotu kritického pohľadu.

O chrobákovi

Je známe, že ľudia fungujú v podobných schémach, bez ohľadu na svetonázor. Každý sa radšej obklopuje ľuďmi, s ktorými súhlasí, a rýchlejšie „lajkuje“ názor, ktorý mu konvenuje. So všetkými predpojatosťami, ktoré mám, si myslím, že vo verejnej debate dnes u nás oveľa rýchlejšie narastá agresivita a arogantnosť u liberálov.

Účelom týchto slov nebolo zapôsobiť na samotných naháňačov lajkov, ktorí tento stav podnecujú, pretože im na kolaterálnych škodách záleží menej ako na počte páčikov.

Cieľ bol iný – vsunúť vám, ich publiku, do hlavy malého chrobáka pochybnosti. So želaním podobným tomu, aké adresovali americkí akademici z top univerzít svojim študentom – aby sa v tej hlave zobudil vždy, keď pod tlakom okolitého prúdu vo svojej bubline uveríte tomu, že tam všade okolo sú len beštie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo