Ale my sme konzervatívnou alternatívou

Ale my sme konzervatívnou alternatívou

Rozhovor s poslankyňou OĽaNO Veronikou Remišovou o tom, ako chcú prebudovať svoje hnutie, či sa necíti ako konzervatívna ľavičiarka, a o fikcii Roberta Fica.

 Mrzí ju, že opozícia nevyužila leto politicky lepšie, keď nezvolala mimoriadnu parlamentnú schôdzu kvôli odvolávaniu ministra Plavčana a keď už dávnejšie nepresadila hlasovanie o ministrovi Richterovi.

Veronika Remišová, poslankyňa OĽaNO, v rozhovore pre Postoj hovorí, v čom je táto opozícia najsilnejšou, akú kedy mala proti sebe slovenská vláda, ako rozmýšľa o budúcnosti OĽaNO a prečo Robert Fico zavádza verejnosť diskusiami o jadre EÚ. 

Dá sa povedať, že máme za sebou Remišovej leto. Boli ste najvýraznejšou opozičnou političkou, v zákulisí aj politici Smeru hovoria o vás s istým rešpektom. Cítite už aj inú výzvu než byť len užitočnou opozičnou političkou OĽaNO?

Keď ide človek do politiky, vždy by mal chcieť meniť veci. Byť opozičným politikom nie je cieľom politiky. OĽaNO je v opozícii, no naším cieľom je byť vo vláde a meniť Slovensko k lepšiemu.

Tu sa dostávame k problému. Aj vďaka vašim tlačovkám sa v lete postupne odhaľoval eurofondový škandál na ministerstve školstva, na ktorého konci bol pád ministra Plavčana. V tomto ste boli ako opozícia úspešní, napokon aj minulé leto ste vyvinuli veľký tlak proti Kaliňákovi kvôli kauze Bašternák. Problémom dnešného Slovenska je však pocit bezalternatívnosti. Aj mnohí prívrženci zmeny vnímajú súčasnú opozíciu ako investigatívnu, nie však ako politickú opozíciu voči Ficovej vláde. Rozmýšľate, ako to zmeniť?

Nesúhlasím, najmä s obrazom, že len proti vláde útočíme, no nie sme alternatívou. Pozerať vláde na prsty je hlavnou úlohou opozície. Myslím, že žiadna doterajšia vláda v histórii Slovenska nemala v tomto zmysle takú silnú opozíciu.

Keď si vezmeme poslednú kauzu eurofondov, prišli sme s návrhom desiatich konkrétnych riešení, ktoré by okamžite vyriešili aj to, čo nám vyčíta Európska komisia, či už sú to hodnotitelia, systém prideľovania dotácií, alebo spôsob nastavenia kritérií.

OĽaNO je v opozícii, no naším cieľom je byť vo vláde a meniť Slovensko k lepšiemu. Zdieľať

Takto by sme mohli pokračovať pri ďalších témach. Vždy, keď kritizujeme, dávame si pozor, aby sme prišli aj s riešeniami. Samozrejme, už to tak býva, že samotné kauzy majú väčší mediálny ohlas ako ponúknuté riešenia.

To však nebol predmet kritiky. Keď v posledných týždňoch visela vo vzduchu možnosť predčasných volieb, tak aj opozične naladení ľudia sa dokázali vydesiť pri predstave, čo by priniesli. Jednoducho dnes nevidieť politickú alternatívu voči vláde okolo Smeru.

Keď sa pozrieme na čísla z volieb, vidíme, že dnešnú vládu chcelo 27 percent voličov. Potom tu máme dve strany, z ktorých minimálne jedna – Most – oklamala svojich voličov, a zvyšok sú voliči, ktorí vyslovene Smer nechceli. Kotleba s Kollárom boli čistým protestom, potom sú tu strany ako OĽaNO a SaS.

To nič nemení na tom, že Smer má oproti vášmu OĽaNO trojnásobné preferencie a okrem toho aj vyšší koaličný potenciál.

Drvivá väčšina ľudí nechce Smer. Ak to vezmem personálne, ministri, ktorých by sme ponúkli, by boli lepší ako súčasní.
 

Ani o tom sa netreba sporiť, pretože na tom príliš nezáleží. Oproti Smeru máte trojnásobne menšie preferencie a vzhľadom na vzájomné vzťahy v spektre strán, napríklad s Bugárovým Mostom, aj menší koaličný potenciál.

Za OĽaNO hovorím, že sa snažíme presvedčiť výrazne viac ľudí.

Prečo sa to podľa vás zatiaľ nedarí?

S naším klubom sme krátky čas spolu, v politike sme rok a pol. Nevidím to tak pesimisticky. Vo voľbách nám prieskumy merali 5 percent, nakoniec sme získali 11 percent a boli sme druhou najsilnejšou opozičnou stranou.

Vtedy sa však veľké množstvo opozičných voličov presunulo v rámci jedného tábora od Siete smerom k vám a SaS. Teraz už nie je takýto voličský koláč, z ktorého by ste si mohli ukrojiť.

Ak sa však bavíme o alternatíve, tak drvivá väčšina ľudí nechce Smer. A stojím si za tým, že ministri, ktorých vieme ponúknuť my, sú oveľa lepší, schopnejší a čestnejší ako tí súčasní.

To, že pôsobíte viac ako investigatívna než politická opozícia, bolo cítiť aj z vašej politickej reakcie na koaličnú krízu. O odvolaní ministra Jána Richtera sa bude rozhodovať až tento týždeň, čím koalícia získala čas na isté upokojenie svojich vzťahov. Prečo ste reagovali tak pomaly?

To je skôr otázka na SaS. Podľa mňa to bola z ich strany chyba, že podpisy nezbierali hneď.

To isté sa udialo predtým, keď ste nestihli zvolať podpisy na odvolanie ministra Plavčana, celú tému napokon vyriešil premiér Fico.

Chcela som, aby schôdza prebehla čo najskôr, najlepšie začiatkom augusta. Rešpektovali sme však požiadavku SaS, aby bola schôdza odložená.

Prečo SaS schôdzu nechcela?

Opäť sa treba opýtať ich, mňa to mrzí, ale ani nie tak kvôli výsledku, keďže by sme Plavčana aj tak neodvolali. No mimoriadna schôdza bola príležitosťou, aby sme hovorili o školstve, pretože nejde iba o eurofondy.

Tie sú veľmi vypuklým problémom, ale školstvo má ďalšie problémy, zoberte si stratégiu Učiace sa Slovensko, ktorá zrejme odchádza do stratena, alebo nefungujúcu učebnicovú politiku.

Ale prečo sa mimoriadna schôdza neudiala, išlo o dovolenkovú lenivosť lídrov opozície či nejakú záhadnú taktiku?

Nechcem komentovať politickú stratégiu kolegov zo SaS.

Pred rokom ste nám v rozhovore povedali, že sa vám ešte nedarí prelomiť obraz protestného hnutia. Po roku sa niečo zmenilo?

Darí sa nám to a pracujeme na tom. Eduard Heger sa úspešne profiluje ako odborník na financie a hospodárstvo. Anna Verešová získava čím ďalej, tým vyšší kredit ako odborníčka na rodinnú politiku.

Alebo Ján Marosz, ktorý vytvoril výborný odborný tím v doprave a ponúka dlhodobé riešenia na vyriešenie infraštruktúry na Slovensku. 

Nejde to zo dňa na deň, verejnosť musí týchto poslancov spoznať, ale som presvedčená, že sa nám to darí.


Igor Matovič začiatkom roka pre Postoj uviedol, že by sa OĽaNO mohlo pretransformovať z protestného na konzervatívne hnutie. Odvtedy o tom nič nepočuť. Uvažujete ešte nad ideovou profiláciou?

Aj keď sa na to pozriem biblicky, najlepšou profiláciou sú skutky. Je zbytočné hovoriť niečo v duchu, že ja som jediný pravý konzervatívec, a v politike robiť opak.

Je potrebné vidieť, aké návrhy zákonov predkladáme a aké hodnoty presadzujeme. Napríklad v rodinnej politike či v téme hazardu.

Hovoríte, že už vlastne ste konzervatívnym hnutím?

Áno, v politike zastávame konzervatívne hodnoty. Navrhovali sme okrem voľných nedelí odmeňovanie zamestnancov, ktorí musia počas víkendov pracovať.

Najlepšou profiláciou sú skutky. Je zbytočné hovoriť niečo v duchu, že ja som jediný pravý konzervatívec, a v politike robiť opak. Zdieľať

Aktuálne máme pripravený revolučný návrh o súbehu materského a rodičovského príspevku. Myslím, že je to nový pohľad na rodinnú politiku.

Igor Matovič hovoril o štandardizovaní OĽaNO. Už to nemá byť strana štyroch ľudí, ale má sa otvoriť, majú pribudnúť členovia, štruktúry a pôjde sa do regiónov. Čo sa zatiaľ deje?

Je to veľká zmena filozofie hnutia, na ktorú sa pripravujeme.

Môžete to priblížiť?

Nechcem to veľmi rozvádzať aj kvôli tomu, že SNS má asi za hlavný cieľ zlikvidovať OĽaNO. Aj nedávny zákon o politických stranách je namierený proti nášmu hnutiu.

Takže sa chcete meniť len kvôli zámeru Dankovho zákona?

Nie, prítomnosť v regiónoch sa snažíme budovať dlhodobo.

Chcete byť masovou stranou?

Chceme byť hnutím, za ktorým stoja tisícky ľudí.

Budete mať klasicky svojho predsedu, podpredsedov a ďalšie štruktúry?

Stanovy sú predmetom diskusie.

Teda budete mať nejakú stranícku hierarchiu, predsedu, podpredsedov a podobne?

(Ticho.)  Pracujeme na tom, hľadáme najlepší a najmodernejší model, keďže vidíme, že ľudia nechcú byť členmi strán, nechcú mať stranícke knižky. Vidíme to aj v regiónoch. Máme desiatky dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú, no v komunálnych voľbách chcú kandidovať ako nezávislí.

Takže hľadáte model, ako tých ľudí vtiahnuť, ale zároveň neodstrašiť formálnym členstvom?

Áno, nechceme ich odstrašiť nejakými formálnymi podmienkami a ťažkopádnym straníckym modelom. Chceme, aby bol ten model dostatočne otvorený, flexibilný a aby sme pomohli ľuďom prichádzať do politiky.

Výsledkom má byť, že OĽaNO už nebude hnutím Igora Matoviča?

(Úsmev.) Myslím, že jeho ideou nikdy nebolo mať „svoje“ hnutie. Ak by to tak bolo, nikdy by nedával na prvé miesta kandidátky rôzne osobnosti. Chceme pomáhať vyrastať lídrom. A to sa u nás deje. Viacerí kolegovia sa veľmi osvedčili a určite by som im napríklad nemala problém zveriť ministerstvo namiesto SNS či Smeru.

Igor Matovič nedávno povedal, že vás vidí ako budúcu premiérku. Z toho vyplýva, že vás zrejme vníma aj ako budúcu líderku hnutia, nie?

Naše hnutie lídra má, táto otázka nie je aktuálna.

Vidí vás teda ako budúcu líderku?

Ja sa teraz sústredím na to, aby som si dobre plnila svoje povinnosti opozičnej poslankyne, spájala ľudí a presadzovala hodnoty, s ktorými som šla do politiky.

Viete si seba predstaviť ako líderku hnutia?

Nechcem byť ako Andrej Danko, ktorý po mesiaci vyhlásil, že chce byť premiérom. Momentálne chcem robiť to, čo sa odo mňa požaduje, a mať na prvom mieste službu, čo bolo to, s čím som aj šla do politiky.

Stiahnutie Igora Matoviča do úzadia, ktoré cítiť posledné mesiace, bude dlhodobejšie?

To je otázka na Igora Matoviča. Možno nie je taký viditeľný v médiách a nerobí tlačovky s takou intenzitou ako predtým, ale pri dôležitých rozhodnutiach je prítomný.

Kedy sa vám podarí sformovať novú podobu OĽaNO?

Vtedy, keď to budeme mať stopercentne pripravené.

Sama sa označujete za konzervatívneho človeka. V politike sa profilujete najmä na témach, ktoré nemajú konzervatívno-liberálne zakotvenie, či už ide o rezortné témy, alebo boj proti korupcii.

Ale boj proti korupcii patrí predsa do hodnotovej kategórie. Samotný pápež to postavil na úroveň hriechu, pri ktorom hrozí exkomunikácia. Povedala by som, že korupcia je v centre kresťanského zápasu za spravodlivosť.

Proti korupcii však môžu autenticky bojovať liberáli, konzervatívci aj socialisti. Dá sa povedať, že ideologickým témam sa vyhýbate preto, že neobľubujete ostré ideologické boje?

Môj hodnotový svet vyformoval kresťanský svetonázor, ktorý sa vo veľkej miere prekrýva s politickým konzervativizmom. Súčasne však platí, že nemôže každý riešiť všetko.

Ja sa profilujem na témach ako korupcia alebo školstvo, ktoré považujem za základ budúcnosti nášho štátu. Máme kolegov, ktorí riešia viac hodnotové témy, ako Branislav Škripek, Anna Verešová či Richard Vašečka. Ale nemožno zužovať kresťanské vnímanie sveta len na „pro-life“ témy.

Témy ako životné prostredie či drancovanie prírodných zdrojov nikto nerieši, pritom je to veľká kresťanská téma, ktorá hovorí o univerzálnosti dobier. Takisto sa musíme pozerať na hodnoty aj ponad hranice národných štátov, preto je dôležitá téma rozvojovej pomoci. Kresťanské hodnoty v politike sa nedajú zúžiť na tri témy.

Konzervativizmus na Slovensku sa posledných dvadsať rokov často spájal s ekonomickou pravicou v zmysle, že štát má menej zasahovať do trhu a najmä rešpektovať slobodu jednotlivca. Keď vás počúvame, vyzdvihujete témy, o ktorých skôr hovorila ľavica...

... áno, pretože konzervativizmus nemusí byť výlučne pravicový, ale nehovorím, že sú to ľavicové alebo socialistické témy, skôr sociálne.

Témy ako životné prostredie či drancovanie prírodných zdrojov nikto nerieši, pritom je to veľká kresťanská téma, ktorá hovorí o univerzálnosti dobier. Zdieľať

Keď čítam sociálne encykliky pápežov, vidím, že sa jasne vyhranili proti socializmu a kolektivizácii vlastníctva, a na druhej strane hovorili aj o trhu a rozvíjaní kapitálu ako veci slúžiacej dobru. Veľmi silno akcentujú sociálne práva ľudí, najmä robotníkov a zamestnancov.

Ekonomicky sa teda cítite viac vľavo ako vpravo?

Neviem, či to môžem takto definovať. Skôr si myslím, že štát má klásť čo najmenej prekážok, a teda sa máme snažiť odstraňovať byrokraciu. Nielen pre podnikateľov, ale aj učiteľov či rodiny.

Človek by ani nemal zistiť, kedy sa dostane do styku so štátom. Na druhej strane tu máme skupiny ľudí, ktorí si nedokážu pomôcť sami a mnohokrát za to nemôžu. Vtedy by im mal byť štát schopný pomôcť a mal by mať záchrannú sieť, ktorá im podá pomocnú ruku.

Samozrejme, že tu budú rozdiely v bohatstve, ale každý človek by mal mať právo na dôstojnú mzdu a dôstojný život, aby mohol uživiť svoju rodinu.

Naplniť tento cieľ môže vo výsledku znamenať viac prerozdeľovania, boli by ste za?

Viac prerozdeľovania znamená vyššie dane, čo nie je dobrá cesta. Dnes sa veľa hovorí o minimálnej mzde. V súčasnosti za minimálnu mzdu robia na Slovensku tri percentá ľudí. Ak ju budeme zvyšovať, tí najnekvalifikovanejší pracovníci sa stanú pre zamestnávateľov veľmi drahí. Namiesto nich zamestnávateľ vezme niekoho s vyššou kvalifikáciou.

Najviac znevýhodneným a tým s najmenšími príležitosťami minimálnou mzdou nepomôžeme, hoci to na prvý pohľad vyzerá ako atraktívne sociálne opatrenie.

Keď však hovoríte o práve na dôstojnú mzdu a dôstojný život, musí štát aktívne využiť nejaké nástroje. Ale aké, ak to nemá byť tlak cez minimálnu mzdu alebo vyššie prerozdeľovanie?

Väčšia efektivita štátu.

To je len heslo, nie?

Žiaľ, to je realita. Štát neuveriteľne plytvá zdrojmi. Máme jeden z najvyšších počtov úradníkov alebo policajtov v Európe. Cítia to však občania? Z toho, čo mi ľudia hovoria zo svojich skúseností, sa mi to tak nejaví.

Do zdravotníctva v porovnaní s ostatnými krajinami OECD investujeme pomerne veľa prostriedkov, spýtajme sa však ľudí, ako sú so zdravotníctvom spokojní. Do informatizácie úradov sme za štyri roky naliali miliardu eur, opakujem, miliardu eur! Vidíme to však na výsledku?

Východisko podľa mňa nie je vo vyššom výbere daní, ale v efektívnejšom hospodárení štátu s peniazmi, ktoré sme mu zverili.
 

Prejdime k téme, ktorá hrala v lete prím okrem koaličnej krízy s Andrejom Dankom. Sme v Európe jedinou krajinou, v ktorej sa intenzívne diskutuje o európskom jadre. V predvolebnej televíznej debate medzi Angelou Merkelovou a Martinom Schulzom sa táto téma nezjavila ani jedným slovkom. Robert Fico však túto tému nastolil so všetkou naliehavosťou ako našu osudovú voľbu. Vy ste dlho žili v Bruseli, poznáte francúzsku diskusiu, vnímate, že stojíme na novom rázcestí, kam ďalej?

Robert Fico je majster marketingu. Má okolo seba tím poradcov, ktorí mu hovoria, čo presne chcú ľudia počuť.

Slováci chcú naozaj počúvať reči o jadre?

My sme vo všeobecnosti proeurópsky zameraní, no debata o jadre slúži ako veľká dymová clona. My ako Slovensko predsa v jadre sme. Sme v Schengene aj v eurozóne. Ako ešte viac môžeme byť v jadre?

Robert Fico chce navodiť dojem, že ak by tu vládla opozícia, Slovensko by sa ocitlo mimo. Za naše hnutie môžem povedať, že OĽaNO nikdy nebude za vystúpenie zo Schengenu ani eurozóny. Naše civilizačné miesto je v srdci Európy.

V poriadku, ale ak tvrdíte, že Fico vypúšťa dymovú clonu, čo je potom jej účelom?

Fico tým zakrýva neschopnosť presadiť slovenský národný záujem pri veľkých témach, o ktorých sa teraz diskutuje v EÚ.

Ak bude schválená smernica o vysielaní pracovníkov, zamestnávatelia na Slovensku, ktorí budú chcieť vyslať pracovníka do zahraničia, budú musieť po novom poznať kolektívne zmluvy 27 krajín v rôznych odvetviach hospodárstva.

Na prvý pohľad znie atraktívne, že naši ľudia budú mať napríklad v Rakúsku rovnaký plat ako tamojší zamestnanci. Prečo však momentálne Rakúšania zamestnávajú Slovákov? Pretože sú o niečo lacnejší ako domáci, a tak sa tam dokážu uplatniť. Je to našou výhodou na zahraničných trhoch.

Hovoríte teda, že túto blížiacu sa prehru chce premiér Fico predať ako výhru v diskusii o jadre?

Áno. Povedať Macronovi, že za podporu smernice chceme byť v jadre, je absurdné. Žiadny členský štát nemá čo inému hovoriť o tom, či môže byť v jadre alebo nie.

Robert Fico mal napríklad žiadať dostatočne dlhé prechodné obdobie, minimálne 5-10 rokov. EÚ je plná výnimiek, každý štát si ich vyrokoval tam, kde má svoje národné záujmy a  to mal spraviť aj Robert Fico.

Vyčítate mu teda, že nereprezentuje národné záujmy?

Presne to mu vyčítame, veď o tom sú rokovania v EÚ a hľadanie konsenzu.

Povedať Macronovi, že za podporu smernice chceme byť v jadre, je absurdné. Žiadny členský štát nemá čo inému hovoriť o tom, či môže byť v jadre alebo nie. Zdieľať

Nemôžete mať však najlepšiu možnú dohodu, ak máte vedľa seba agresívneho vyjednávača, ako je v tejto téme Emmanuel Macron, ktorý to mal ako jednu z ústredných tém svojej kampane, a na druhej strane je súčasný slovenský premiér, ktorému na národnom záujme pravdepodobne vôbec nezáleží.

Lenže to, čo hovorí Robert Fico, má aj svoje rácio. Vnútri Únie a medzi niektorými štátmi skutočne prebiehajú debaty o budúcnosti EÚ vrátane toho, že isté štáty by sa mohli integrovať rýchlejšie než ostatné, napríklad v sociálnej oblasti či v obrane. Podľa vás snaha vytvoriť istý exkluzívny klub štátov ani neexistuje?

Francúzsky prezident Macron napríklad nastolil požiadavku, aby vznikli v eurozóne spoločný minister financií a spoločný rozpočet. Od pána Kažimíra a Fica som k tomu nepočula nijaké stanovisko.

Vytvorenie „ministerstva financií“ Únie by znamenalo znásobenie byrokratického aparátu, vznik veľkej administratívy, vybudovanie nového sídla, skrátka to isté, čím disponuje Federica Mogheriniová, šéfka európskej diplomacie. Vytvorenie úradu pre zahraničnú službu, ktorému šéfuje Mogheriniová, nás stojí ročne 602 miliónov eur a pracuje tam takmer 5000 úradníkov. Chceme ďalšie vytváranie byrokratických štruktúr v EÚ? Ja hovorím nie.

V našej debate vystupuje Fico, ktorý hovorí o jadre, teda slovenskom členstve v akejsi exkluzívnej integračnej skupine, ako o osudovej voľbe, na druhej strane Sulík to odmieta. Ak by takáto dilema existovala, aká bude línia OĽaNO?

Nezdieľam názor ani jedného z pánov. Slovensko stojí pred viacerými dôležitými rozhodnutiami, v ktorých si bude musieť obhájiť svoj národný záujem, povedať si, čo je pre nás z dlhodobého strategického hľadiska najlepšie, rozhodnúť sa a získať pre to spojencov.

Tieto jednotlivé rozhodnutia v parciálnych otázkach o bankovej únii, o azylovej politike a tak ďalej, to budú skutočné dilemy Slovenska, nie jadro.

OĽaNO zastáva názor, že ovplyvňovať a meniť veci môže len ten, kto je konštruktívnym partnerom. Chceme, aby Slovensko bolo takýmto partnerom, a zároveň malo vlastnú víziu a vedelo, čo je jeho národným záujmom.

Predstavme si fikciu, že Robert Fico má pravdu, po nemeckých voľbách vznikne okolo Francúzska a Nemecka akési jadro jadra a jeho obsahom budú sociálne práva, obrana či spoločný rozpočet. Mali by sme sa stať automaticky súčasťou tohto klubu?

To však nebude súčasťou jedného balíka. Otázka nebude a ani nemôže byť postavená tak, že musíme zobrať celý balík alebo pôjdeme „von“. Aj Nemecko a Francúzsko majú na mnohé témy rozdielny názor, či už sú to eurobondy, obrana alebo sociálna politika. Dôležitá bude diskusia o konkrétnych opatreniach a schopnosť obhájiť si svoju pozíciu a národné záujmy.

Ale ak by to tak bolo?

Nesúhlasím s tým, že to bude takto. Sme členmi EÚ a mechanizmy hlasovania sú jasné. Táto debata o jadre, ktorú tu vedieme, je čisto fiktívna.

Foto: Andrej Lojan

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo