Politika 30. august 2017

Antisemitizmus rastie v celej západnej Európe. V dôsledku islamizmu a ľavice

Bruce Bawer
Bruce Bawer
Vo Francúzsku, Švédsku a Veľkej Británii boli páchatelia antisemitizmu vnímaní častejšie ako ľavicoví než pravicoví.
Vo Francúzsku, Švédsku a Veľkej Británii boli páchatelia antisemitizmu vnímaní častejšie ako ľavicoví než pravicoví.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Bruce Bawer

Antisemitizmus rastie v celej západnej Európe. V dôsledku islamizmu a ľavice
Motorizovaná policajná hliadka pri synagóge v centre židovskej štvrte v Paríži 12. januára 2015. Foto: TASR/AP

Pre niektorých z nás je sotva tajomstvom, že antisemitské násilie v Európe je na vzostupe alebo že jeho hlavnými páchateľmi sú moslimovia. Mnohí politici a médiá sa tieto nepríjemné fakty snažia umlčať, človek je preto vždy vďačný, ak vidí úradné, resp. aspoň poloúradné potvrdenie týchto informácií.

Jednou z takých správ je nová štúdia s názvom Antisemitské násilie v Európe 2005 – 2015, ktorú vypracoval Johannes Due Enstad z nórskeho Centra pre štúdium holokaustu a Univerzity v Osle. Je osviežujúca a poctivá. Enstad tvrdí, že zatiaľ čo v USA od roku 1994 výskyt antisemitského násilia klesá, celosvetovo stúpa. To, samozrejme, zahŕňa aj Európu, teda väčšinu z nej.

Enstad skúmal štatistiky z Francúzska, Británie, Nemecka, Švédska, Nórska, Dánska a Ruska a došiel k záveru, že jedna z týchto siedmich krajín „jasne vyčnieva s veľmi nízkym počtom“ antisemitských incidentov napriek svojej „relatívne veľkej židovskej populácii“. Dodáva, že táto krajina „je tiež jedinou, v ktorej sa dá len málo pozorovať, že by sa židia vyhýbali prejavovaniu svojej identity na verejnosti“. Okrem toho je jedinou zo šiestich krajín, v ktorej väčšina páchateľov antisemitského násilia nie sú moslimovia. Ktorú krajinu má Enstad na mysli? Rusko.

Takmer 50 percent francúzskych židov zvažuje emigráciu, pretože sa cítia byť ohrození vo vlastnej krajine. V Nemecku je to 25 percent, vo Švédsku a Británii takmer 20 percent.Zdieľať

To, že sa v Rusku relatívne nenachádza antisemitské násilie, môže znieť prekvapivo pre každého, kto pozná slová „kozák“ a „refusenik“ (bojovných kozákov využívala Ruská ríša na vykonávanie pogromov napr. poľskej a židovskej menšiny; refusenik bol v Sovietskom zväze židovský občan, ktorému štát nepovolil vysťahovať sa do Izraela, pozn. prekl.). V skutočnosti to však dáva zmysel. Potenciálni páchatelia protižidovského násilia v Rusku vedia, že ak ich zatknú, následky nebývajú pekné. Naopak, súdy v západnej Európe sú zhovievavé, čas zadržania krátky a väznice extrémne pohodlné. A zatiaľ čo moslimovia vedia, že sú v západnej Európe chránenou menšinou, schopnou takmer beztrestne páchať všetky druhy priestupkov, v Putinovom Rusku to tak zďaleka nie je.

Ak antisemitskej kriminálnej štatistike v Rusku nedominujú moslimovia, kto potom? Pravicoví extrémisti. Hoci politici a médiá v západnej Európe radi hovoria, akoby židov (a iné skupiny) v ich krajinách principiálne ohrozovala krajná pravica, v skutočnosti je Rusko jedinou spomedzi krajín skúmaných v Enstadovej štúdii, v ktorej hrá táto skupina významnú úlohu v antisemitských deliktoch.

Čo ostatné krajiny? Dánsko má židov málo, Nórsko ešte menej, tieto krajiny hrajú teda v Enstadovej štúdii len pomerne malú úlohu. Zostávajú Nemecko, Británia, Francúzsko a Švédsko. Takmer 10 percent francúzskych židov tvrdí, že za posledných 5 rokov boli pre svoje židovstvo terčom fyzických útokov. V Nemecku a Švédsku je to okolo 7,5 percenta, v Británii takmer 5 percent. Na otázku, ako často sa zo strachu pred nebezpečenstvom „vyhýbajú návštevám židovských podujatí alebo pamiatok“, 7,9 percenta švédskych židov odpovedalo, že tak robia pravidelne, nasledujú spoluverci z Francúzska, Nemecka a Británie (tu ich bolo iba 1,2 percenta). Na otázku, či sa na verejnosti „vyhýbajú nosiť veci“, ktoré by ich identifikovali ako židov, 60 percent švédskych židov odpovedalo, že tak robia „neustále“ alebo „pravidelne“, nasledovali opäť židia z Francúzska, Nemecka a Británie.

Takmer 50 percent francúzskych židov zvažuje emigráciu, pretože sa cítia byť ohrození vo vlastnej krajine. V Nemecku je to 25 percent, vo Švédsku a Británii takmer 20 percent.

Výsledky prieskumu agentúry FRA (Agentúry EÚ pre základné práva) medzi židovskými občanmi o tom, kto bol bol páchateľom antisemitizmu, ktorému čelili – modrá: príslušník pravice, červená: príslušník ľavice, žltá: kresťanský extrémista, zelená: moslimský extrémista. Zdroj grafu: štúdia Antisemitské násilie v Európe 2005-2015 od Johannesa Due Enstada z nórskeho Centra pre štúdium holokaustu a Univerzity v Osle.​

Enstad podrobne vyhodnocuje štatistiky zo všetkých krajín, no zisťuje, že kým väčšina sa zhoduje s nezávislými štúdiami, tie, ktoré boli publikované v Nemecku a Švédsku, sú problematické. V niektorých prípadoch je badateľný zjavný úmysel úradníkov prikrášľovať čísla, aby sa vyhli istým nepríjemným skutočnostiam. Napríklad zatiaľ čo nezávislý prieskum dospel k záveru, že pravicoví extrémisti tvoria medzi páchateľmi antisemitského násilia v Nemecku menšinu, štatistiky nemeckej polície obviňujú väčšinou práve extrémnu pravicu.

Enstad svojím zdvorilým spôsobom naznačuje, že rozdiel v týchto výsledkoch je spôsobený „problémom kategorizácie“. Bolo by možné, pýta sa Enstad, že „nemecká polícia považuje antisemitizmus za pravicový typ ideológie a preto väčšinu antisemitských útokov kategorizuje ako pravicových, bez ohľadu na etnické alebo náboženské pozadie páchateľa?“ Ďalším problémom je to, že nemecké úrady kategorizujú niektoré incidenty, vrátane podpaľovania synagóg, ako antiizraelské, nie antisemitské.

Zatiaľ čo podľa nezávislého prieskumu tvoria pravicoví extrémisti medzi páchateľmi antisemitského násilia v Nemecku menšinu, štatistiky nemeckej polície obviňujú väčšinou práve extrémnu pravicu.Zdieľať

Takýto druh hrania sa so slovami nie je v nemeckých úradoch prekvapujúci. Bráni to poukazovaniu na moslimov a je to plne v súlade so súčasnou praxou nemeckej vlády a médií o zmenšení rozsahu moslimských sexuálnych útokov a iných zločinov. Najmarkantnejšie to bolo, samozrejme, pri oslavách Nového roku 2016 v Kolíne. Komentátor Ezra Levant vtedy napísal, že neklamal len kolínsky policajný šéf, ale „klamali médiá. Klamal aj minister spravodlivosti. Klamal aj primátor“. Potláčať kritiku moslimov je odhodlaná aj vláda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Pochybné sú aj čísla švédskej vlády. Zatiaľ čo „menšiu časť“ antisemitských incidentov pripisujú „pravicovým extrémistom“, správy švédskych úradov radšej nespomínajú, kto je zodpovedný za väčšinu z nich. Nanajvýš spomenú, že „prejavy extrémizmu vyplývajú z ... konfliktov na Blízkom východe“. Vyzerá to ako zjavný eufemizmus na zakrytie faktu, že páchateľmi sú moslimovia.

Prečítajte si:
Židia sa v Británii najviac obávajú islamizmu, krajnej pravice menej ako ľavice

V každom prípade neoficiálne štatistiky veľkou väčšinou potvrdzujú, že väčšina ľudí, ktorí vo Švédsku páchajú antisemitské násilie, sú naozaj moslimovia. Napríklad Judith Popinski, preživšia koncentračného tábora žijúca v Malmö, v roku 2010 povedala pre Sunday Telegraph, že začala zažívať rovnakú „nenávisť“, akú zažívala od nacistov, no teraz „prichádza od moslimských imigrantov. Židovský ľud sa dnes bojí“.

Podobne ako Nemci, aj Švédi majú svoj „problém kategorizácie“. Kdekoľvek sa objaví svastika, úrady ju automaticky označia za „pravicový“ skutok.

Po preskúmaní úradných aj nezávislých čísel Enstad napriek tomu dochádza k záveru, že vo všetkých štyroch hlavných západoeurópskych krajinách sú extrémni pravičiari „medzi páchateľmi jasnou menšinou“. „Vo Francúzsku, Švédsku a Veľkej Británii (no nie v Nemecku) boli páchatelia vnímaní častejšie ako ľavicoví než pravicoví.“

Ak by sa západné média zaujímali o fakty, Enstadova štúdia by bola široko publikovaná a zničila by viacero mýtov.

Pôvodný text: Anti-Semitism in Europe: New Official Report. Uverejnené so súhlasom Gatestone Institute, preložil L. Obšitník.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0