Ľudia nechcú v politike len alfasamcov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ľudia nechcú v politike len alfasamcov

Rozhovor s Miroslavom Beblavým o tom, čím chce byť jeho vznikajúca strana a či sa plánuje spojiť s Progresívnym Slovenskom.

Už v apríli ohlásil Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a skupina ďalších poslancov vznik novej politickej strany, ktorá bude proeurópska ideovo zakotvená v strede. V rozhovore pre Postoj hovorí líder budúcej strany o tom, aké idey chce čerpať sprava a aké zľava, o tom, aký bude postoj jeho strany k citlivým hodnotovým témam aj o spolupráci s Progresívnym Slovenskom.

V týchto dňoch sa čoraz viac hovorí o predčasných voľbách. Pred pár mesiacmi ste ohlásili založenie novej politickej strany. Čo pre vás znamená táto nová politická situácia?

 Priznám sa, že v okamžité predčasné voľby neverím, pretože nedávajú koalícii žiaden politický zmysel. Môžu na tom iba stratiť. Intenzívne postupujeme v príprave našej politickej strany a pre prípad, že by k nim naozaj došlo, máme pripravený plán B.

V čom spočíva plán B?

 Ak dovolíte, na to ešte nebudem odpovedať.

Keď ste koncom apríla ohlásili, že chcete založiť vlastnú stranu, tak to najmä v liberálnejšej časti spoločnosti vyvolalo diskusie, čo sa stalo medzi vami a Progresívnym Slovenskom. Zatiaľ idete každý vlastnou cestou, ráta sa však s tým, že sa v budúcnosti dáte dokopy. Ak by došlo k rýchlym predčasným voľbám, stíhali by ste sa dať dokopy? 

Bez ohľadu na predčasné voľby by som bol rád, keby sme v budúcnosti dokázali spolupracovať, či už zlúčením, koalíciou, alebo akokoľvek inak. V porovnaní s inými politickými stranami nás totiž s Progresívnym Slovenskom viac spája, ako rozdeľuje.

Dosiaľ ste však boli v stredopravých stranách ako SDKÚ, Sieť, v porovnaní s ľavicovo-liberálne založenými ľuďmi okolo Progresívneho Slovenska ste viac v strede.

Súhlasím a to je aj dôvod, prečo dnes ešte nie sme spolu, hoci dlhodobo by to bolo najlepšie.

Tým dôvodom sú teda ideové rozdiely?

Oni sa ideovo predovšetkým ešte profilujú. Ja aj Jozef Mihál sme v politike už sedem rokov a naše názory sú známe. Ľudia v Progresívnom Slovensku sú rôznorodí a musia sa ešte rozhodnúť, kde presne sú a aj od toho bude závisieť naša kompatibilita v budúcnosti.

Ale aká bude z ideového hľadiska strana, ktorú chcete založiť?

Politická strana musí vždy reagovať na výzvy doby, tie sú momentálne tri. Jednou je náš vzťah k EÚ a k Západu. My máme jednoznačne proeurópsky postoj. To nás oddeľuje od Richarda Sulíka.

Zároveň vás to spája so Smerom, aj keď vy ste v tom asi autentickejší.

Fico je dnes asi taký Európan, ako bol predtým katolík a ešte predtým komunista. Vydrží mu to tak dlho, pokiaľ mu prieskumy verejnej mienky budú ukazovať, že je to výhodné. S ním sa úspešné Slovensku v EÚ budovať nedá.

Aká je tá druhá výzva?

Sú to verejné služby, v zdravotníctve, školstve, v sociálnej oblasti. Tu zastávame postoj, ktorý sa dnes v súvislosti s Macronom nazýva aj radikálny centrizmus. To znamená, že sme silno protrhoví, nemyslíme si, že štát je dobrý podnikateľ.

Ale na rozdiel od tej klasickej pravicovej politiky, ktorú kedysi reprezentovala SDKÚ a dnes sa spája so SaS, si myslíme, že kvalitné verejné služby v zdravotníctve a školstve sú základom moderného štátu a nevyrovnanosť ekonomickej a sociálnej politiky môže viesť napríklad aj k podpore radikalizmu a extrémizmu.

Sme silno protrhoví, nemyslíme si, že štát je dobrý podnikateľ. Zdieľať

Zároveň sme na rozdiel od Smeru za čo najväčšiu súťaž v oblasti verejných služieb.

Skúste na nejakých príkladoch povedať, čo sa pod touto vašou definíciou skrýva. 

Napríklad sme sa inšpirovali inštitútom INESS, ktorý je pravicovým think tankom. Aj my si myslíme, že zdaňovať zisk firiem by sa mal až vtedy, keď si ho majitelia vyťahujú. Pokiaľ ho spätne investujú do firmy, tak sa nezdaňuje vôbec.

To niekde takto funguje?

Áno, v Estónsku.

Povedzte príklad, kde ste si ako centristi zas bližší s ľavicou.

Zaujímavý je nápad, ktorý vznikol v ľavicovom prostredí v USA a snaží sa riešiť problém ľudí vo vyššom veku, ktorí v dôsledku štrukturálnych zmien prišli o prácu a nedokážu sa už zamestnať za porovnateľnú mzdu.

Ide o to, že takýmto ľuďom by mal sociálny systém dorovnať mzdu, aby mali na staré kolená istotu, že im prudko neklesne životná úroveň.

 Čo je treťou výzvou, ktorú chcete riešiť?

Spravodlivosť, ale chápeme to trochu inak. U nás sa dnes totiž veľa hovorí o korupcii, z čoho sa už stal politický gýč.

Nespravodlivosť na Slovensku dnes nie je len o tom, že oligarchovia a politici zo Smeru a SNS sa obohacujú, ale hlavne v nerovnakom prístupe ku vzdelaniu, či k moci. Ako hovoril Thukydides, silní si robia, čo chcú a slabí, čo sa im povie.

Pri mobilizácii voličov však dnes zohrávajú čoraz väčšiu úlohu témy, ktoré súvisia s identitou a kultúrou. Kde stojíte v týchto témach?

V tom máme jasno, sme vlastenci, ale súčasne proeurópski, európsku identitu vnímame ako rozvinutie tej slovenskej.

Pokiaľ máte na mysli kultúrno–etické otázky, tak o viacerých sme diskutovali a mám na ne jasný názor. Na Slovensku je však dnes to, čo sa vydáva za liberalizmus, alebo konzervativizmus strašne zúžené a pokrútené.

Na Slovensku je však dnes to, čo sa vydáva za liberalizmus, alebo konzervativizmus strašne zúžené a pokrútené. Zdieľať

Zároveň nadúžívaním týchto pojmov ľuďom signalizujete, že o ich skutočné problémy nemáte záujem. Preto sme sa rozhodli, že ich nebudeme používať. Ale nebudeme pred nimi ani uhýbať.

Ako politik však môžete obsah týchto pojmov formovať.

Určite áno, ale ja vnímam svoju úlohu v politike inak. Ak však máte konkrétne otázky, tak nemám problém odpovedať.

 Ľudia z Progresívneho Slovenska dávali počas Dúhového pochodu najavo, že tá agenda má pre nich váhu. Aký je váš názor na registrované partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia?

Na túto tému máme v pripravnom výbore našej strany jednotný názor. Podporujeme registrované partnerstvá ako nástroj, ktorý umožní párom rovnakého pohlavia usporiadať si svoje záležitosti.

V tomto teda budete značne liberálnejší než Sieť, alebo SDKÚ, kde boli ľudia s rôznymi názormi na túto tému a v parlamente mohli hlasovať podľa svojho svedomia. 

Aj pre mňa sú otázky svedomia sväté. Nebudem nikoho v týchto témam zaväzovať, ani za iný názor vyhadzovať z klubu. Len keď som v rámci nášho prípravného výboru túto tému otvoril, tak sme sa bez problémov jednoznačne zhodli na tomto názore.

Budete to mať aj v programe, čo tak mala dosiaľ len SaS?

Predpokladám, že áno, ale to sme ešte neriešili.

Po schválení registrovaných partnerstiev zvyčajne nasledujú požiadavky ako manželstvá, či adopcie detí, aj o tom ste diskutovali?

Áno, máme na to rôzne názory. No zhodli sme sa, že v slovenských podmienkach to minimálne najbližšie desaťročie nebudú vážne politické témy. Tým pádom to v tejto chvíli nemusíme riešiť.

Čo si myslíte o kvótach na prerozdelenie utečencov?

V tomto sme súčasťou slovenského konsenzu. Kvóty sú neúčinné. Vnímal som ich ako snahu dať najavo Taliansku a Grécku, že zvyšok Európy je s nimi solidárny, ale dnes vieme, že ide o nefunkčný nástroj.

Výnimočne musím súhlasiť aj s Robertom Ficom, že ak by sem nám aj utečencov priviezli, už o dva týždne by tu žiaden z nich nebol.

Mám švagra, ktorý pracuje na schengenskej hranici a aj od neho viem, že utečenci, ktorí k nám cez túto hranicu prichádzajú, tu neplánujú zostať. Hľadajme spôsoby solidarity, ale cez kvóty a podobné administratívne opatrenia cesta nevedie.

 Vy ste doteraz v SDKÚ a v Sieti patrili skôr k ľavému krídlu. Teraz budete patriť skôr k tomu pravicovému krídlu. Tým väčšmi, ak by ste sa ešte integrovali s Progresívnym Slovenskom. Cítite aj vy, že vo vašej roli pravdepodobného lídra budete v inom rohu než predtým?

Úlohou lídra je hľadať to, čo ľudí, ktorí s ním idú, spája. A ak sa vyskytnú ťažké situácie, tak ich vyriešiť. Zatiaľ to nie je až taká ťažká úloha, pretože v rámci našej partie sme doteraz nemuseli riešiť protikladné názory.

V politike ste nad sebou mali lídrov Mikuláša Dzurindu a Radoslava Procházku. Čím sa chcete od nich oboch inšpirovať?

Na oboch z nich bol inšpirujúci silný vnútorný motor. Obidvaja boli veľmi pracovití a neúnavní. Kto si to nechce odmakať, ten sa v politike nepresadí. Druhá vec, ktorá ich spájala, bola jasná orientácia na európsku identitu Slovenska.

Nebola to slepá viera v Úniu, ale realistický odhad našich záujmov a jasná predstava, čo tam chceme presadzovať.

Stále je ťažké si vás predstavovať ako lídra strany, vyšli ste z expertného prostredia, potom ste boli radovým poslancom, až teraz ste sa v rebríčku dôveryhodnosti agentúry Focus dostali vyššie. Aj pri Danielovi Lipšicovi sa hovorilo, že je nesporne talentovaný a pracovitý politik, ale že mu chýba lídrovské vyžarovanie. Tento pocit je aj pri vás. Daniel Lipšic mal na to svoju odpoveď, aká je ta vaša?

Presvedčil som siedmich poslancov, aby išli so mnou zakladať niečo nové a neisté, hoci jedni mohli mať perspektivu vládnych funkcií, iní istotu v relatívne populárnych opozičných stranách. Ak poznáte lepšiu známku lídra, tak mi ju povedzte.

To je lídrovstvo smerom k poslancom, ktorí sú bezprostredne okolo vás, pýtame sa skôr na lídrovstvo smerom k verejnosti.

Verejnosť reflektuje to, čo z toho politika naozaj cíti, či vie viesť, či vie obmedziť svoje ego, ak je to nevyhnutné, či má predstavu, kam má krajina ísť a či sa nerozsype, keď naňho udrú.

Moji kolegovia to vyhodnitili tak, že tieto schopnosti mám, verím, že istá časť verejnosti to oceňuje. Ale priznám sa, ktokoľvek, kto začne riešiť seba a prieskumy, rieši len zrkadlo, nie skutočnosť.
 

Lídrovstvo sa ukazuje najmä v krízových situáciách, pod tlakom. Kvôli tomu v politike skončil Radoslav Procházka, teraz sa to ukazuje ako problém u Andreja Danka. Myslíte si, že ste stavaný na takéto situácie?

Mojím asi najsilnejším aj najznámejším testom bola situácia po voľbách. Moji vtedajší dvaja kolegovia, Procházka a Hrnčiar, to hneď chceli ťahať do koalície, hoci o tom nehovorili, zároveň som dostával signály, aké posty by som mohol mať, ak by som sa zachoval – v úvozovkách - konštruktívne.

Vtedy som urobil ťažké rozhodnutie. Bol som presvedčený, že ak do vlády nepôjdem, je to môj koniec v politike. Nevedel som si predstaviť, že po dvoch rokoch budovania jednej strany nájdem ešte vnútornú silu na pokračovanie.

Ukazuje sa však, že som sa zachoval nielen morálne, ale aj politicky správne. Stačí sa pozrieť na kolegov, ktorí išli do spolku so Smerom, čo z toho ostalo…

Na druhej strane to bolo od vás aj pragmaticky správne rozhodnutie, keďže Sieť bola po voľbách potápajúca sa loď.

Ale ja som sa rozhodoval, či v politike už možno celkom skončím alebo či možno budem v novej vláde ministrom, takže definíciu toho, čo bola v mojom prípade tá potápajúca sa loď nechám na vás, ale vtedy to tak rozhodne nepôsobilo.

Vaša vtedajšia strana však bola každopádne sa potápajúcou sa loďou.

Mňa práve to moje rozhodnutie neísť do tejto vlády postupne vrátilo do politiky. Stretával som ľudí, ktorí mi na ulici hovorili, že si veľmi cenia, že niekto konečne dodržal slovo, hoci ho to možno stálo aj funkcie.

Pochopil som, že dopyt po spoľahlivej politike, po normálnom, poctivom politikovi, ktorý presadzuje svoje hodnoty bez ohľadu na to, čo sa deje, tu je. Ľudia nechcú len alfasamcov, ktorí im povedia len to, čo chcú v danej chvíli práve počuť a predvádzajú sa s odhalenými hruďami.

V tom alfasamcovskom politickom spektre je dnes pretlak, tam chcú byť všetci. Naopak, v spektre slušnej, spoľahlivej politiky je výrazný podtlak, okrem nás a Mostu tam nie je nikto. Lenže Most sa diskreditoval vstupom do tejto vlády.

Ako ďaleko ste v zakladaní v novej strany?

Mojím poučením zo Siete, aj Jozefa Mihála zo SaS bolo, že tak ako sa začnú zapínať gombíky, potom vyzerá aj celá košeľa. V prípade strany sú tým gombíkom aj také veci ako stanovy, ale najviac sú to ľudia.

Prvá partia ľudí, ktorá do strany vstúpi, veľmi ovplyvní jej budúcu DNA. Preto som posledné dva-tri mesiace venoval najväčšiu pozornosť získavaniu ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť. Dnes máme okrem Bratislavy a Košíc asi ešte v dvadsiatich regiónoch ľudí, ktorí s nami spolupracujú. Máme pripravený plán, ako stranu rozbehnúť z pohľadu kampane, zdrojov, či podpisov potrebných na zaregistrovanie.

Chceme, aby to v momente spustenia malo svoju rýchlosť, aby to bol vietor.

Ide o desiatky, alebo stovky ľudí?

Máme uzavretú facebookovú skupinu pre ľudí, ktorí s nami chcú spolupracovať, kam okrem nejakých trolov a agentov pustíme každého, kto chce. K dnešnému dňu tam je viac ako 1800 ľudí. Každému z týchto ľudí posielame dotazník s otázkou, či chce aktívnejšie spolupracovať a ak áno, tak ako.

Tých, ktorí súhlasia, potom už aktívne zapájame. Takýchto ľudí je asi 750. Očakám, že keď stranu aj skutočne spustíme, tak sa to číslo ešte výrazne zvýši.

Máte s Progresívnym Slovenskom už aspoň nejakú cestovnú mapu krokov, ktoré by mali viesť k vašej čoraz užšej spolupráci?

Nie. V tejto chvíli sme dohodnutí, že budeme udržiavať dobré vzťahy, aby sme neprispievali k večnému haštereniu v slovenskej politike.

Ale keď ste v apríli ohlásili vznik vlastnej strany, tak to medzi vami poriadne zaškrípalo. Podarilo sa vám už obnoviť dôveru?

Keď som mal ostatné stretnutie s Ivanom Štefunkom a Martinom Dubécim, žiadne negatívne emócie, ani nedôveru som necítil.

Keď sa zhovárame so zasvätenými ľuďmi z prostredia školstva, všetci sa zhodujú, že táto oblasť sa výraznejšie nepohne, pokiaľ nezíska silného ministra s jasnou predstavou, pričom neraz v týchto debatách zaznieva vaše meno. V minulosti by bol tento post pre vás možno výzvou, teraz chcete byť lídrom proeurópskej, centristickej strany. Ak by sa raz tvorila vláda s vašou účasťou, mali by ste ešte vôbec ambíciu zaujať tento post?

Určite považujem vzdelávanie za kľúčovú prioritu pre Slovensko. Vôbec však teraz neriešim, kto z nás by mal byť ministrom školstva. Tejto téme sa venuje aj moja kolegyňa Zuzana Zimenová, je to aj moja srdcovka, ale riešiť teraz to, aké ministerstvo by som chcel, by bolo prejavom pýchy.

Možno tak odpovedáte aj preto, že keď sa teraz ráno pozriete do zrkadla, tak si skôr hovoríte, že takto by mohol vyzerať budúci premiér.

Ráno sa do zrkadla príliš nepozerám (Smiech.). Pre mňa je dôležité, aby sme po voľbách mali vládu, ktorá zaradí iný smer, ako je ten doterajší. Trápi ma, že keď sa pozerám na opozíciu, mám pocit, že keby sme aj Fica vytlačili, tak tá vláda síce bude lepšia, ale ešte to nebude úplne to, čo Slovensko potrebuje.

To je aj dôvod, prečo zakladáme stranu a verím, že naša politická scéna sa ešte trochu prekreslí, aby budúca vláda bola kompetentnejšia.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo