Kórejská ľudovodemokratická republika hovorovo nazývaná tiež Severná Kórea dlhoročne púta pozornosť médií po celom svete. Okrem toho, že krajina používa vlastný kalendár, ako aj časové pásmo, patrí medzi jednu z najizolovanejších a najneslobodnejších krajín Zeme.

O neslobode svedčí aj fakt, že v táboroch pre politických väzňov je podľa OSN 80- až 120-tisíc ľudí. Od minulého týždňa Severná Kórea opäť deň čo deň zamestnáva žurnalistov a obsadzuje titulky novín, no tentokrát nie pre porušovanie ľudských práv.

Čo sa vlastne deje

Severná Kórea je všeobecne známa svojím raketovým a jadrovým programom, proti ktorému svetoví lídri dlhodobo bojujú, najmä pod záštitou USA. Spojené štáty predstavujú hlavného ochrancu Južnej Kórey a „garanta“ prímeria v tejto oblasti. Výzvy smerované KĽDR na ukončenie nukleárnych testov zo strany Číny, Južnej Kórey, Japonska a, samozrejme, Spojených štátov sú na dennom poriadku.

Testovanie rakiet krátkeho a stredného doletu však pre vodcu Kim Čong-una neznamená len upevnenie politiky strachu, ale predovšetkým posilňovanie svojho kultu osobnosti vo vlastnej krajine. Od úspechu bola KĽDR vždy pomerne ďaleko. Až doteraz.

Obavy vyvolal izolovaný národ počas minulého týždňa, keď Washingtonu, svojmu úhlavnému nepriateľovi, pohrozil, že je schopný spustiť jadrový útok na Spojené štáty. Odvtedy je svet stále v očakávaní, čo príde zajtra. Svetoví diskutéri hľadajú paralely súčasnej situácie s kubánskou krízou z roku 1962 a strategickým úsudkom amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho so zmýšľaním Donalda Trumpa.

Vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a KĽDR sú napäté už od čias kórejskej vojny. Od roku 1953, keď sa Čína, USA, Severná a Južná Kórea dohodli na prímerí, čím vojnu ukončili, sa Spojené štáty a Severná Kórea vzájomne odcudzili.

Kórejská vojna je v severokórejskej propagande zobrazovaná ako výsledok priamej agresie USA s úmyslom zničiť krajinu. Pre staršiu generáciu pamätajúcu si americké činy a bombardovanie počas vojny je tento príbeh veľmi presvedčivý.

Zatiaľ čo iné krajiny, ako napríklad Čína, sa vyvinuli do veľkých hospodárskych a politických mocností, Severná Kórea bola od medzinárodného spoločenstva vo veľkej miere izolovaná, a to predovšetkým zásluhou USA. Režim v Severnej Kórei však odmietol akceptovať byť na okraji a pokračoval v práci na vývoji jadrových zbraní dúfajúc, že to zapôsobí ako odstrašujúci prostriedok, ktorý prinúti USA k ústupkom.

Celá situácia sa medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou výrazne zhoršila od nástupu Donalda Trumpa do úradu prezidenta. Už návšteva Južnej Kórey americkým viceprezidentom Mikom Pencom v apríli tohto roku naznačila istý obrat vo vzťahoch. Z jeho úst vtedy vyšlo, že „éra strategickej trpezlivosti so Severnou Kóreou je na konci“, čím reagoval na neúspešný test rakety.

O tom, že Amerika by mohla použiť v prípade ďalšieho raketového testu vojenskú silu, hovorila podľa agentúry AP aj americká stála predstaviteľka pri OSN Nikki Haleyová. Na zastavenie možného vzniku celosvetovej krízy už v tom čase vyzývala šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogherini, ako aj ruský prezident Vladimír Putin.

USA však postupne pritvrdzovali slovník aj sankcie. V máji tak Severná Kórea uskutočnila ďalšie raketové skúšky, po ktorých Kim Čong-un varoval USA pred dostrelom svojich zbraní na americké územia v Pacifiku. Na druhej strane Spojené štáty testovali svoju protiraketovú ochranu THAAD.

Muž sleduje na televíznej obrazovke zábery z odpálenia rakety Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) v Soule. Foto – TASR/AP

Kríza sa vyhrotila až v posledných týždňoch, keď krajina testovala svoje medzikontinentálne balistické strely (ICBM), v dôsledku ktorých Donald Trump a Bezpečnostná rada OSN uložili krajine ďalšie sankcie v hodnote približne 1 miliardy dolárov, čo celkovo predstavuje jednu tretinu ročných príjmov režimu z vývozu. Sankcie sa vzťahujú najmä na export uhlia, železnej rudy, olova a morských plodov.

Ich schválením sa odštartovala slovná vojna. Severná Kórea na svoju reakciu nenechala dlho čakať. Spojeným štátom odkázala, že sa za sankcie „tisícnásobne“ pomstí. Pohár trpezlivosti pretiekol aj Trumpovi, ktorý sa nechal vyprovokovať a odkázal priamo z golfového ihriska, že „zareaguje takou ráznosťou, hnevom a  silou, akú svet ešte nevidel“.

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson rýchlo brzdil slová prezidenta a odôvodnil ich ako pokus poslať silné posolstvo v jazyku, ktorému by vodca Kim Čong-un jasne porozumel.

KĽDR najmä v spojitosti so sankciami následne pohrozila, že skúma plány na vystrelenie štyroch rakiet na Guam, tichomorský ostrov rozlohou podobný nám neďalekej Budapešti, ktorý je pod správou USA a hostí viacero amerických vojenských základní. Zároveň ide o ostrov najbližšie ku Kórejskému polostrovu spomedzi všetkých amerických území – rovných 3 356 kilometrov, ktoré by raketa preletela za približne 18 minút.

Na vypracovanie plánu dal vodca Kim Čong-una termín 15. august. Pchjongjang si vybral dátum s historickým podtónom: 15. august je výročie oslobodenia Kórey spod japonského kolonializmu v roku 1945. K útoku môže teraz podľa severokórejskej armády dôjsť kedykoľvek, ak to nariadi vodca Kim Čong-un. Ten však v posledných dňoch vyhlásil, že bude „o niečo dlhšie“ sledovať kroky Spojených štátov predtým, než zakročí.

„Myslím, že Američania môžu v noci dobre spávať, nemali by mať žiadne obavy z rétoriky posledných dní.“  Zdieľať

Vedci síce stále pochybujú, že by bola Severná Kórea schopná nasadiť jadrovú hlavicu proti USA, i keď niet pochýb o tom, že Pchjongjang urobil v uplynulom roku výrazný pokrok v získaní svojho de facto členstva v jadrovom klube.

Guvernér Guamu Eddie Baza Calvo pripomenul, že toto nie je prvýkrát, čo sú hrozby nasmerované proti ostrovu, ale tentoraz vie, že biely dom a americká armáda ich ochráni. Reagoval tak na Trumpovo vyjadrenie: „Ste v bezpečí, sme s vami na tisíc percent.“ Minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson taktiež neverí v bezprostrednú hrozbu zo strany Severnej Kórey. Na margo toho sa už počas návštevy ostrova snažil upokojiť situáciu a povedal: „Myslím, že Američania môžu v noci dobre spávať, nemali by mať žiadne obavy z rétoriky posledných dní.“

Šéf Bieleho domu však avizoval, že ak Kim Čong-un napadne Guam, „naozaj to oľutuje, a to veľmi rýchlo“. Zdôraznil tiež vojenskú pripravenosť svojej krajiny, ako aj vieru v to, že Severná Kórea plne pochopí závažnosť jeho slov a netrúfne si zaútočiť na Spojené štáty alebo ich spojencov.

Napätie však nestupňuje len prezident. Minister obrany James Mattis vyhlásil, že severokórejské vedenie by nemalo uvažovať o ničom takom, čo by viedlo „k zániku režimu a k deštrukcii ľudí“, aj keď na druhej strane tvrdí, že vojna by bola katastrofou. Ani americký generál vo výslužbe Thomas McInemey si neodpustil poznámku, že v prípade severokórejského útoku na USA by Severná Kórea zmizla z mapy zeme do 15 minút. 

Hoci šéf armády Joseph Dunford pripúšťa zákrok proti KĽDR iba v prípade, že politické a ekonomické sankcie zlyhajú, Donald Trump s imidžom nepredvídateľného politika dáva kríze iný rozmer. Kim Čong-un si konflikt s Trumpom už teraz užíva, ako povedal, Američania už teraz cítia „povraz okolo krku“ za svoje „nezodpovedné rinčanie zbraňami“. Washingtonu odporučil, aby vzhľadom na napätú situáciu na Kórejskom polostrove „s čistou hlavou zvážil prípadné zisky alebo straty“ a skončil s arogantnou provokáciu.

Napriek tomu sa prezident Donald Trump a japonský premiér Šinzó Abe dohodli, že budú úzko koordinovať snahy o zastavenie hroziaceho odpaľovania rakiet na ostrov Guam. Japonsko už medzitým rozmiestnilo štyri protiraketové systémy zem-vzduch (PAC-3). Čína s Ruskom sú stále opatrné a vyzývajú obe strany k zdržanlivosti, ako aj k začatiu hľadania mierového riešenia.

Príbeh dievčaťa zo Severnej Kórey a jej vyzýva na kroky proti takýmto porušovateľom ľudských práv.

Majú sankcie vôbec zmysel?

Áno aj nie, je to tak trochu nezodpovedateľná otázka. Významný úspech vďaka prísnym sankciám docielila Obamova administratíva pri vyjednaní zastavenia iránskeho jadrového programu. Sankcie zohrali nemalú úlohu pri presvedčení Iráncov, aby prišli za rokovací stôl, Západ však súčasne Iránu ustúpil v téme jadrovej technológie.

V minulosti Spojené štáty sankcionovali aj Čínu, no tá sa v tom čase svojich jadrových zbraní nevzdala, kvôli čomu práve Čína spočiatku spochybňovala účinnosť sankcií voči KĽDR. Či budú sankcie efektívne a presvedčia Severnú Kóreu, ukáže len čas. Kľúčové pre vývoj krízy sú nasledujúce týždne, keďže 21. augusta sa začnú každoročné vojenské cvičenia desiatok tisíc amerických a juhokórejských vojakov. 

Na snímke vodca KĽDR Kim Čong-un sleduje odpálenie balistickej rakety zo základne Banghjon 4. júla 2017. Foto – TASR /AP 

Iné diplomatické riešenia stoja na mŕtvom bode. Aj keď minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson zdôraznil dôležitosť diplomacie a dokonca aj sám Donald Trump v minulosti navrhoval rozhovory s Kim Čong-unom, neexistujú žiadne náznaky, žeby boli Severokórejčania otvorení akémukoľvek dialógu.

Či už zo strany Spojených štátov alebo Južnej Kórey, ktorá by v tomto konflikte rada zohrávala rolu mierotvorcu. Južná Kórea sa bude podľa slov prezidenta Mun Če-ina snažiť vojne zabrániť „za každú cenu“. Juhokórejský prezident tiež dodal, že bez súhlasu Soulu nepodniknú Spojené štáty proti Severnej Kórei nijaké vojenské opatrenia.

O tom, že Spojené štáty prikladajú veľký význam pokračujúcej diplomatickej izolácii Kimovho režimu, svedčí aj výzva amerického viceprezidenta Mika Penca adresovaná štvorici štátov – Čile, Brazílii, Mexiku a Peru – aby prerušili všetky diplomatické a obchodné styky so Severnou Kóreou. 

Odborníci sa však obávajú, že čo i len malé nepochopenie protivníka by mohlo lavínovito spustiť konflikt, ktorý si ani jedna strana nepraje. Medzi Washingtonom a Pchjongjangom totiž nie sú žiadne priame komunikačné kanály, ako napríklad medzi USA a Moskvou v období studenej vojny.

Kontakt udržujú len prostredníctvom svojich misií pri OSN či veľvyslanectiev v Pekingu. Washington tak správy posiela Pchjongjangu len prostredníctvom Číny alebo Švédska, ktoré v krajine zastupuje americké záujmy.

O čo ide v tejto „hre“

Dôvodom veľkého tlaku Spojených štátov na jadrový program Severnej Kórey bola na začiatku snaha zabrániť útoku severu na juh, ktorý by si vyžadoval vojenské zapojenie sa Ameriky. Dnes je to však predovšetkým obrana vlastného územia, keďže Kórea je nebezpečne blízko k dosiahnutiu svojho konečného cieľa – zasiahnuť pevninu Spojených štátov. Dokonca guvernér Aljašky už požiadal Biely dom o vybudovanie dôslednej protiraketovej ochrany svojho štátu.

Severná Kórea si od tejto hrozby zrejme sľubuje koniec spoločných vojenských cvičení medzi Južnou Kóreou a USA, ktoré krajina považuje za agresívne a ohrozujúce, ako aj odchod takmer 30-tisíc amerických vojakov z južnej časti Kórejského polostrova. Jej cieľom je tiež rad ekonomických ústupkov, ale najmä politický rešpekt Spojených štátov.

Významnú úlohu v konflikte zohráva aj Čína, ktorá má obavy, že by jej susedná krajina mohla obrátiť hnev na ňu a spustiť útoky, najmä po tom, čo ohlásila zastavenie dovozu z KĽDR. Čína je totiž krajinou, do ktorej vlani smerovalo 92 percent objemu exportu, čiže je pre severokórejský režim životne dôležitá.

Spojené štáty sa spoliehajú, že stratégia prísnych sankcií nakoniec prinúti Severnú Kóreu opustiť svoj jadrový program, i keď sami nevedia, čo bude potom. Hoci si uvedomujú, že sankcie môžu dotlačiť Severnú Kóreu k útoku, režim by sa vďaka nim mohol úplne zrútiť. To však môže ďalej viesť k neznámej úrovni chaosu v regióne, k možnej občianskej vojne, humanitárnej kríze, ako aj množstvu utečencov hľadajúcich pomoc na čínskej hranici.

Nikto si netrúfa odhadnúť, čo sa skutočne stane, ak dôjde k použitiu vojenskej sily, no je jasné, že následky konfliktu ponesú milióny civilistov.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo