Komentáre a názory K veci 16. apríl 2012

K VECI: Miera tohto sveta

Postoy
Postoy
newman-text_mala.jpg Veľké množstvo ľudí žije a umiera bez toho, aby hlbšie zamysleli nad stavom vecí, uprostred ktorých sa ocitli. Berú veci tak ako prichádzajú, a ak na to majú príležitosť, podľahnú svojim sklonom. Kritériom ich konania je najmä pôžitok a bolesť. Či...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Postoy

newman-text_mala.jpg Veľké množstvo ľudí žije a umiera bez toho, aby hlbšie zamysleli nad stavom vecí, uprostred ktorých sa ocitli. Berú veci tak ako prichádzajú, a ak na to majú príležitosť, podľahnú svojim sklonom. Kritériom ich konania je najmä pôžitok a bolesť. Či...

Veľké množstvo ľudí žije a umiera bez toho, aby hlbšie zamysleli nad stavom vecí, uprostred ktorých sa ocitli. Berú veci tak ako prichádzajú, a ak na to majú príležitosť, podľahnú svojim sklonom. Kritériom ich konania je najmä pôžitok a bolesť.

Čiže nie rozum, princíp, ani svedomie. Nesnažia sa tento svet interpretovať, aby zistili, či dáva zmysel. Nesnažia sa hľadať schému v tom, čo vidia alebo cítia. A keď v dôsledku premýšľavosti alebo intelektuálnej aktivity začnú  kontemplovať viditeľný stav vecí, uprostred ktorých sa ocitli, často vnímajú svet ako bludisko alebo zmätok... Prečo to všetko? Kam to vlastne speje? Aké sú veci, ktoré sú? Ako ich dokážeme spoznať? Aký je náš údel? Všetky tieto otázky zostávajú tajomstvom. 

Pohltení zložitosťou tohto sveta vytvárajú si vlastnú filozofiu života. Boli časy, keď si ľudia mysleli, že našli kľúč, podľa ktorého by mohli poznať to, čo bolo pre nich dovtedy skryté. Počas života sa nám pred očami mihne desaťtisíce vecí... ale čo si o nich máme myslieť? Akú farbu im priradiť? Máme sa pozerať na všetko s nadhľadom či s humorom, alebo radšej s istou dávkou melanchólie? Je namieste trúdnomyseľnosť alebo nádej? Môžeme brať život „na ľahkú váhu“, alebo sa ním máme vážne zapodievať? Máme činiť veľké veci so zanedbateľnými dôsledkami alebo zanedbateľné veci s ďalekosiahlymi dôsledkami? Máme myslieť na to, čo sa už stalo a čo sa nedá zmeniť, alebo sa mame dívať do budúcnosti? Máme sa nechať pohltiť prítomným okamihom? Ako sa teda dívať na veci?... To sú otázky, ktoré si kladie každá premýšľavá myseľ. A teraz stojí otázka: čo je ten pravý kľúč? Aká je kresťanská interpretácia tohto sveta? Aké kritérium sme dostali v Zjavení, aby sme mohli tento svet posudzovať a pomeriavať? Áno, tým kritériom je udalosť uplynulých dní – Ukrižovanie Božieho Syna...

"Čo je ten pravý kľúč? Aká je kresťanská interpretácia tohto sveta? Aké kritérium sme dostali v Zjavení, aby sme mohli tento svet posudzovať a pomeriavať? Áno, tým kritériom je udalosť uplynulých dní – Ukrižovanie Božieho Syna..."

Ako uvidíme, pohľad na nás ľudí a na tento svet, ktorý nám prináša Kristov kríž, by sme si nezvolili, ak by sme boli ponechaní iba sami na seba. Lebo vonkoncom to nie je pohľad samozrejmý. Keď sa na veci dívame tak, ako sa nám javia na povrchu, zdá sa nám, akoby ich kontúry boli omnoho zreteľnejšie a jasnejšie, než keď sa na nich dívame vo svetle Veľkonočného tajomstva.

No zároveň si musíme uvedomiť, že pohľad, podľa ktorého je tu život výlučne pre potešenie a ľudské šťastie, je veľmi povrchný. Tým, ktorým prvoplánový pohľad nestačí, sa naskytne zásadne iný pohľad. Doktrína Kríža je v istom zmysle nekonečne mohutnejšou a účinnejšou lekciou, ktorú svet učí tých, čo žijú veľa rokov; tých, ktorí počas života nadobudli množstvo skúseností. Skrýva v sebe múdrosť tých, ktorí poznajú svet. Svet je sladký pre pery, no má trpkú príchuť... Doktrína Kristovho kríža totiž predznamenáva to, čo počas života na tomto svete sami zakúsime.           

__________

Z tohto pohľadu možno veľkolepú doktrínu Kristovho kríža, ktorú sme si počas sviatkov pripomínali, nazvať srdcom náboženstva. Srdce je miestom, kde sídli život. Je to princíp pohybu, tepla a aktivity; zo srdca prúdi krv do všetkých časti tela. Srdce udržuje človeka pri sile a dodáva mu schopnosť konať, umožňuje mozgu, aby uvažoval. Keď prestane biť, človek umiera. Podobne aj posvätná doktrína Kristovej obety na Kríži je životodarným princípom, z ktorého kresťanstvo žije – a bez ktorého by nebolo kresťanstva. Bez neho nemôže platiť žiadna iná doktrína, či už je to viera v jednotu Ježišovej božskej a ľudskej podstaty, alebo vo Svätú Trojicu, posledný súd či vzkriesenie tela. Bez prijatia doktríny Kristovej obety nejde vo všetkých uvedených prípadoch o kresťanskú vieru, ale o nesprávnu predstavu.

__________

"Nech nikto neodchádza s pocitom, že evanjelium nám načrtáva skleslý obraz o svete a o živote. Práve vďaka tomu, že nás chráni pred chvíľkovým potešením, v našom vnútri vytvára priestor pre radosť života v pravde a plnosti."

Dovoľte mi ešte na záver ešte jednu poznámku. Ak v nás doktrína Kríža vyvoláva smútok, netreba z toho vyvodzovať, že evanjelium je smutným náboženstvom. Žalmista hovorí: „Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať“. Náš Pán hovorí: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ Nech nikto neodchádza s pocitom, že evanjelium nám načrtáva skleslý obraz o svete a o živote. Je síce pravdou, že nás chráni pred splošteným pohľadom na svet a márnym hľadaním prchavého potešenia z toho, čo okolo seba vidíme. No práve vďaka tomu, že nás chráni pred chvíľkovým potešením, v našom vnútri vytvára priestor pre radosť života v pravde a plnosti. Nabáda nás len k tomu, aby potešenie nebolo na začiatku...

Podobne všetko krásne a príjemné – i keď leží na povrchu tohto sveta a nemá vlastnú podstatnosť – je podobou a prísľubom opravdivej radosti, ktorá pramení z pokánia. Je prísľubom toho, čo príde. Je tieňom, ktorý prináša nádej, pretože to podstatné má ešte len prísť; zároveň je niečím, čo nemožno neuvážene zamieňať za samú podstatu. A to je aj spôsob, akým k nám prehovára milosrdný Boh, keď zjavuje tieň ešte pred samou podstatou, aby nám poskytol útechu ešte predtým, než príde to, čo má prísť. Tak aj Pán pred svojím Utrpením prichádza do Jeruzalema ako víťaz a davy mu volajú na slávu hosanna, a zasypávajú chodníky palmovými ratolesťami a šatstvom. Bola to zaiste márna a prázdna oslava a náš Pán z nej nemal potešenie. Bol to tieň, ktorý nezostal a zmizol. Nestal sa ničím iným než tieňom, pretože Utrpenie, ktorým Kristus dosiahol opravdivé víťazstvo, ešte len malo prísť. 

Z tohto sveta môžu mať opravdivé potešenie iba tí, ktorí začínajú s tým, čo je skryté. Z tohto sveta môžu mať potešenie iba tí, ktorí svetu vedia odolať. Na tomto svete môžu skutočne hodovať iba tí, ktorí sa predtým postili. Tento svet sú schopní používať iba tí, ktorí sa ho najprv naučili nezneužívať. A dedičmi budú iba tí, ktorí ho vnímajú ako tieň toho, čo príde potom. Tí, ktorí sa vzdávajú tohto sveta pre svet, ktorý príde po ňom.

John Henry Newman (1801-1890) 
Autora vymenoval za kardinála Lev XIII. v roku 1879 a blahorečil ho Benedikt XVI. v roku 2010. Patrí medzi najvýznamnejších katolíckych spisovateľov posledných storočí. Uverejnený text je výňatkom z kázne kardinála Newmana na šiestu pôstnu nedeľu „Kristov Kríž: Miera tohto sveta.“ Plné znenie textu v anglickom jazyku. 

Pôvodný text: The Measure of the World, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, wikipedia.org.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0