KÁZEŇ ĽUBOMÍRA MAJTÁNA: Keď má Boh súcit

Slávime 2. veľkonočnú nedeľu, nesúcu prívlastok Nedeľa Božieho milosrdenstva. V žalme po dnešnom 1. čítaní sme spievali: „Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 118, 1). Tento 118. žalm patrí medzi mnoho krásnych skvostov starozákonnej literatúry a je nazvaný „Jasavý spev za záchranu“. V určitom zmysle je odpoveďou k udalosti Exodu – odchod Izraelitov z Egyptskej krajiny a ich zázračné vyslobodenie od egyptských vojsk.

Skúsme sa trochu vžiť do tejto starozákonnej udalosti. Izraelský národ odchádza z Egypta pod vedením Mojžiša – odchádza, aby z otroctva prešiel do slobody (do zasľúbenej krajiny). Izraeliti prichádzajú až k Červenému moru, ktorého vody sa pred nimi rozdelili a ľud prešiel jeho stredom po suchu (Ex 14, 21-22). Faraónove vozy a jeho vojsko však zmietli vody mora (Ex 14, 28). Vďačný izraelský národ po tomto Božom zásahu spieva víťaznú pieseň Bohu, ktorou mu ďakuje za jeho milosrdenstvo (Ex 15, 1-18). To, čo sa udialo pri Červenom mori, nebola zásluha Mojžiša alebo ľudu. Bol to zázrak Boží, bol to prejav Božieho milosrdenstva.

"Božie milosrdenstvo nie je niečo, čo si možno zaslúžiť svojimi zásluhami, nemožno si ho kúpiť či predplatiť. Boh sám je milosrdný."

Zdieľať

Žalm, o ktorom hovoríme dnes (Žalm 118), je mesiášsky. Niektoré verše tohto žalmu sú citované v Novom zákone. Sám Ježiš cituje slová žalmu v podobenstve o zlých vinohradníkoch (Mt 21, 42): „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.“

Podobne ako židovská, tak aj prvá kresťanská komunita poznala milosrdenstvo Boha. Evanjelista Lukáš vo svojej reči na rovine (Lk 6, 20 – 7, 1) dáva nebeského Otca (a jeho milosrdenstvo) ako obraz pre tých, čo nasledujú Pána: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36). Grécke prídavné meno oiktirmon “milosrdný“ pochádza zo slovesa oikteiro, ktoré sa niekedy prekladá aj ako „mať súcit“. Tak ako nebeský Otec má súcit so svojimi márnotratnými synmi a dcérami (teda častokrát s nami), tak sme aj my vyzvaní mať súcit s tými, ktorí sú nepríjemní (nepriateľskí) voči nám. Aj v Liste apoštola Jakuba sú kresťania povzbudzovaní k vytrvalosti a trpezlivosti, lebo Pán je s nimi, je im blízko: „Pán je milosrdný a milostivý“ (Jak 5, 11).

Tak ako Izraeliti a prvotní kresťania častokrát zakúsili Božie milosrdentvo a Božiu pomoc v situáciach, ktoré boli po ľudskej stránke pre nich neriešiteľné, tak Boh aj nám – ľuďom súčasnej doby – dáva mnohokrát pocítiť svoju ochrannú a zhovievavú ruku. Božie milosrdenstvo nie je niečo, čo si možno zaslúžiť svojimi zásluhami, nemožno si ho kúpiť či predplatiť. Boh sám je milosrdný. A ako si môžeme všimnúť aj počas dejín, jeho milosrdenstvo je prejavom manifestácie jeho moci a sily – on je Boh, ktorý sa nenechá zahanbiť.

Majme dôveru v tohto milosrdného Boha. Aspoň takú dôveru, akú vyspieval ľud v ďalšom žalme: „Keby sa nás Pán nebol ujal, 
keď ľudia povstali proti nám, vari by nás živých boli prehltli,
 keď proti nám blčala ich zúrivosť. Vari by nás bola voda zaliala a riava sa prevalila cez nás. Vari by sa boli prevalili cez nás
rozbúrené vody. Nech je velebený Pán, 
že nás nevydal ich zubom za korisť. Naša duša unikla ako vtáča
 zo siete poľovníkov.
 Slučka sa roztrhl
a my sme na slobode. Naša pomoc v mene Pánovom,
 ktorý stvoril nebo i zem“ (Ž 124, 2-8).

Ľubomír Majtán
Autor je kňazom Žilinskej diecézy.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo