Čo sa podarilo filmu Čiara

Čo sa podarilo filmu Čiara

Film Čiara ukazuje hranicu medzi slovenským a ukrajinským svetom. Foto: ciara.sk

Slovenský mafián si myslí, že zločin potrebuje isté hranice, aby bol udržateľný, ukrajinský myslí opačne.

Hanba mi, na úvod klišé. Film som videl v amfiteátri, bolo tam azda tisíc ľudí a film mal úspech. Dostať ľudí do kina a nepočuť frflanie po filme, to je dvojité sito. Bebjakova Čiara to zvládla.

Film má skvelú hudbu, kameru aj dramaturgiu. Väčšina hercov je obsadená citlivo a dobre, Maštalírovi rola sedí lepšie ako väčšina divadelných rolí, v ktorých som ho videl. Výborní sú Ukrajinci, Filip Kaňkovský aj Andy Hryc. Emília Vašáryová aj Zuzana Fialová roly zvládajú hoci im úplne nesedia, nájsť náhradu si nedokážem predstaviť. Je fakt, že film mohol skončiť o desať-pätnásť sekúnd skôr, ale to je detail. Rovnako ako niekoľko drobných nezrovnalostí, ilúzia o zlomovom dni D (vstup do Schengenu), čomu realita „na čiare“ nezodpovedala, domáca výroba pašovaných cigariet.

Nechcem frflať, Čiara si to nezaslúži, je to za dlhé obdobie najlepší slovenský film. Je totiž uveriteľný, postavy konajú slovensky-pochopiteľne, je to náš svet, nadáva sa hodne, ale aj to je autentické, rovnako zobrazené radosti aj drámy. Autori si dovolili drobné vtipy (zapaľovanie cigariet na začiatku porady), ktoré nijako nerušia, vlastne diváka neruší nič, film plynie hladko a zrozumiteľne. A to bol natočený bez Čechov, niečo sa naozaj podarilo. Autenticitu dodávajú aj rómske deti (stále čakám, kedy sa ozve nejaký strážca politickej korektnosti, zdá sa, že to s nami nie je až tak zle) a najmä ukrajinčina, ukrajinskí herci a ukrajinský svet.  

To je pre mňa najväčšie plus celého filmu. Podarila sa mu prudko nesamozrejmá vec: ukázať podobnosť a rozdiel pozdĺž hranice medzi Slovákmi a Ukrajincami. Ten rozdiel ukazuje zobrazenie ukrajinského a slovenského mafiána. Slovenský (Tomáš Maštalír) je cynik, má svaly aj rodinu, ukrajinský (Stanislav Boklan) je nihilista, v lepšej košeli a bez pravidiel. Keď vám povie, že si vás váži, neznamená to nič. Slovenský mafián si myslí, že zločin potrebuje isté hranice, aby bol udržateľný, aby zbytočne neprovokoval a nepútal pozornosť. Ukrajinský myslí opačne: aby všetko fungovalo, žiadne hranice nesmú jestvovať.

Slováci a Ukrajinci sú si v mnohom podobní, ale platí to najmä o ukrajinskej chudobe, keď porovnáte ukrajinských a našich politikov či podnikateľov, rozdiel je priepastný, dva svety, dve civilizácie. A to Čiara ukazuje na pohraničnej mafii. Protirečí to mediálnym ilúziám našej doby v otázke Ukrajiny, to dodáva dielu väčšiu váhu.

Film ukázal ešte niečo navyše, nedeskriptívne, a preto podstatne ťažšie – mocenský súboj, jeho logiku a neudržateľnosť, keď spolupracuje cynik a nihilista. Nihilista je silnejší, darvinizmus nepustí, spolupráca môže fungovať iba krátko.

Dej sa odohráva krátko pred vstupom Slovenska do Schengenu, pohraničný svet tvorí tak trochu jednu komunitu, obidve národnosti, zločinci aj policajti nie sú oddelení, žijú, podnikajú a bavia sa spoločne. Hlavnej postave Adamovi Krajňákovi stačia cigarety, pašovanie vynáša dobre, všetkým stačí na lepší život. Ukrajinský boss chce ale pašovať aj drogy, keď sa slovenský partner – z logiky vzťahu tomu ukrajinskému podriadený – mäkko vzoprie, je to jeho koniec. Aby sa vykúpil, skúša dve veci. Získať si postavenie späť na pašovaní ilegálnych imigrantov, čo sa zmení na pascu. A potom zo zúfalstva pokus o prepísanie celého majetku, záchranu holého života. Nepomôže ani to.

Pri tomto filme pochopíte, prečo je nám Ukrajina blízka a tiež prečo nikdy nebude v EÚ. Je to sovietsky svet, vzťahy a spoločnosť sú tam podstatne viac zničené ako u nás a nedochádza k ich náprave ani kultivácii. Nemá na to tamojšia cirkev, politika, nikto. Vláda zákona je ideál, ktorý tam nemá tradíciu ani šancu. Je to demokracia bez zákona a autority štátu, ani Rusko, ani Západ. Naši mafiáni nezaprú hrubosť, už na pohľad, ukrajinskí sú šviháci. Sú hrubí inak a nebezpečnejšie, a popri tom všetkom si rozumieme, celkom iste im rozumieme my, chápeme ich sny a chápeme aj to, prečo sú iluzórne. Je to osud susedov, ktorých delí hlboká dejinná čiara.

Výborný film, po politickej aj umeleckej stránke.  

Čiara (Slovensko/Ukrajina, 2017, 113 min.)
Réžia: Peter Bebjak, scenár: Peter Balko, kamera: Martin Žiaran, dramaturgia: Zuzana Gindl-Tatárová, hudba: Slavo Solovic. Hrajú: Tomáš Maštalír, Emília Vášáryová, Zuzana Fialová, Andy Hryc, Eugen Libezňuk, Filip Kaňkovský, Milan Mikulčík, Kristína Kanátová a ďalší.

Foto a trailer: oficiálna webová stránka k filmu ciara.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo