Tri štvrtiny obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu aj potom, ako komunistická diktatúra 41 rokov prenasledovala Cirkev. Po 22 slobodných rokoch však väčšina vo voľbách podporila sociálnodemokratickú stranu vedenú bývalým komunistom.
Je to aj preto, že väčšina obyvateľov buď podnes nepochopila podstatu, fungovanie a dôsledky komunizmu, alebo rovnako ako židia po biblickom odchode z Egypta, dáva prednosť mastným hrncom v otroctve pred hodnotou slobody. Aj menovanie niektorých ministrov novej vlády R. Fica však dokazuje, že komunistické myslenie a jeho škodlivosť nezmizne tým, že niekto zmení stranícku príslušnosť a formálne sa prihlási k demokracii.
Už krátko po prvých slobodných voľbách sa väčšina Slovenska začala tváriť, ako keby komunistická a eštebácka minulosť verejných činiteľov nič dôležité neznamenala. Niektorí kresťania začali varovať pred zlou morálkou, ktorú zo západu prináša liberalizmus, a privierali oči nad rovnako zlým morálnym relativizmom uctievačov vojnového Slovenského štátu a kresťanov-komunistov. Takmer nikto nebral na vedomie slová pápežov, ktorí komunizmus jasne odsúdili ako systém „ktorého cieľom je zničiť sociálny poriadok a až do základov rozvrátiť kresťanskú kultúru“ (Pius XI. v Divini Redemptoris) Na otázku, či je z hľadiska negatívneho vplyvu na vývoj spoločnosti rozdiel medzi bývalými komustami, ktorí sa naďalej hlásia ku KS, a tými, z ktorých sa stali nacionalisti, liberáli, kapitalisti či "moderní socialisti", bývalý disident, dnes biskup V. Malý odpovedal: „Mnohem nebezpečnější byli a jsou bývalí komunisté, kteří po listopadu vycítili příležitost, jak využít nový systém ke svému obohacení. Ovládli ekonomickou sféru a rozkradli, co se dalo. Současní členové komunistické strany jsou viditelní a čitelní, i když vůbec nelze o nich tvrdit, že jsou bezúhonní." (ZRNO 20/2010)
"Už krátko po prvých slobodných voľbách sa väčšina Slovenska začala tváriť, ako keby komunistická a eštebácka minulosť verejných činiteľov nič dôležité neznamenala."
Pravda uverejnila 31.1.2011 článok, podľa ktorého "Vplyv cirkvi rastie najmä vďaka KDH". Obhajuje v ňom interrupcie, registrované partnerstvá, kritizuje uzavretie Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou a zákonné uznanie výhrad vo svedomí, zákaz predaja počas niektorých sviatkov, neschválenie sexuálnej výchovy a vyučovania Jogy na základných školách. Pravda 15.2.2012 podobne v štýle svojej červeno-normalizačnej praxe napadla aj dokument, ktorým Cirkev vecne a demokraticky oslovila politikov pred voľbami ako neprípustné zasahovanie Cirkvi do politiky. Tam túto aktivitu Cirkvi kritizuje aj "reformný komunista" - politológ M. Kusý. Poslankyňa liberálnej SaS K. Augustinič, kandidujúca do parlamentu, uviedla asi o dva týždne na blog.sme.sk rovnako proticirkevný článok (s dosť veľkou čítanosťou a ohodnotením), v ktorom (bez udania prameňa) doslovne cituje veľkú časť tohto článku Pravdy. To dokazuje, že z hľadiska úsilia rozvrátiť kresťanskú kultúru niet medzi liberálmi, komunistami a "modernými socialistami" žiadny rozdiel.
Keby vplyv Cirkvi na slovenskú spoločnosť závisel od KDH, ako tvrdí Pravda, znamenalo by to necelých 9%, ktoré KDH získalo vo voľbách. To je zjavný nezmysel. Ak však hodnotíme našu politiku, vrátane tohtoročných volebných výsledkov podľa učenia Katolíckej Cirkvi, tak jej vplyv sa naozaj blíži týmto percentám. Vôbec to však neznamená rovnítko medzi KDH a Cirkvou, ako si mnohí mylne myslia. Tento slabý vplyv a mylný názor si do značnej miery zavinili kresťania.
KDH má tak nízke preferencie aj preto, že ho mnohí považujú za cirkevnú stranu, ktorá presadzuje iba niektoré nepohodlné morálne zásady, pričom viacerí jej predstavitelia sa v klientelizme a sociálnej nevšímavosti neodlišujú od iných. Príčina je aj v tom, že z komplexu požiadaviek Biblie a Cirkvi prezentuje iba oblasť ochrany života a rodiny, zmluvu so Svätou Stolicou a pracovné voľno vo sviatok. Benedikt XVI. v encyklike o láske však napísal že „vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, ktorej musí znova čeliť každá generácia.“ V tejto základnej úlohe však zlyhali rovnako všetky naše vlády. Ministri Lipšic a Žitňanská (KDH a SDKÚ-DS) boli jediní, kto sa od vzniku SR usiloval o reformu súdnictva, čo žiaľ v predvolebných diskusiách a rozhodovaniach takmer nikto nebral do úvahy. V politickej, ekonomickej a sociálnej sfére však KDH a SDKÚ túto základnú požiadavku ignorovali rovnako ako iné strany. Tragické je to, že R. Ficovi stačila kritika "kapitalizmu", prosociálne reči a pár odrobiniek z toho, čím sa aj za jeho prvej vlády nabalili veľkokapitalisti, aby na kresťanskom Slovensku s náskokom vyhral voľby.
Tak ako v posledných prezidentských voľbách I. Gašparovičovi, aj teraz R. Ficovi pomohli aj kresťanskí aktivisti nesprávnym aplikovaním okliešteného výberu z kresťanských požiadaviek na politiku. V prezidentských voľbách ostro kritizovali I. Radičovú za niekoľko liberálnejších viet o interrupciách či rodine. Preto ju odmietli aj v 2. kole voliť. Nepovedali však, že v tejto otázke nezaujal Gašparovič o nič kresťanskejší postoj, ale vo viacerých iných dôležitých otázkach spravodlivosti a demokracie je Radičová podstatne lepšia. Títo aktivisti nešli v druhom kole voliť, alebo oni, a pod ich vplyvom iní volili Gašparoviča. Preto majú okrem iného spoluzodpovednosť aj za to, že Gašparovič menoval Harabina (KS, potom HZDS) za šéfa súdnej rady, a podnes nemenoval právoplatne zvoleného generálneho prokurátora, čím sa ďalej zhoršuje zlý stav nášho súdnictva.
"Spomienka na istoty mastných hrncov v otroctve bola silnejšia než hodnota slobody, ktorou sme za ne platili."
Podobne teraz mnohí oprávnene kritizovali politikov KDH a SDKÚ, „ktorých budú kresťania voliť v gumených rukaviciach“. Väčšina z kritikov však neuvažovala nad tým, ako bude viac kresťanov voliť SMER, ktorý sa od kresťanských zásad i demokratických princípov odlišuje podstatne viac. Nepovedali, že jedine za Mečiara a Gašparoviča SIS robila podrazy na biskupa Baláža, ani že za Fica polícia (ktorej rezort riadil multimilionár-socialista Kaliňák) za asistencie komerčnej TV JOJ neprávom zaútočila na kláštor františkánov. Nepovedali, že zatiaľ čo za Dzurindovej vlády boli cirkevné školy financované rovnako ako štátne, dedičstvom po prvej Ficovej vláde je podnes nerovnoprávne financovanie cirkevných škôl, poskytovateľov sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení či zníženie časovej dotácie pre výučbu náboženskej výchovy. Ani že Ficov minister zahraničných vecí Ján Kubiš v roku 2008 podporil v Rade Európy návrh Dohovoru o adopcii dieťaťa, ktorý na medzinárodnej úrovni umožňuje homosexuálom adoptovať si deti.
Ministrom školstva novej vlády R. Fica bude D. Čaplovič, ktorý v čase normalizácie vstúpil do KSČ, od r. 2001 je podpredsedom strany SMER. Ako podpredseda prvej vlády R. Fica prevzal záštitu nad aktivitou programovo ateistickej Spoločnosti Prometheus - „združenia svetských humanistov“. Tá vydáva rovnomenný časopis uverejňujúci články ako Charlotte: Kresťanské lži a J Wiener: Náboženstvo otrávi všetko - rozhovor s Ch Hitchensom. (č. 1/2011) Táto spoločnosť na slávnostnom zhromaždení 19.6.2011 (kde za predsedníckym stolom sedel Čaplovič aj Marina Čarnogurská), udelila Čestný titul Humanista roka 2010 Oľge Pietruchovej za to že „ako riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo zvádza neľahký boj s Konferenciou biskupov Slovenska o každý predpis či materiál, ktorý by mohol mladým zaručiť ich právo na objektívne informácie v oblasti sexuálnej výchovy alebo zaručiť ženám neobmedzený prístup k službám reprodukčného zdravia.“ - čiže interrupciám financovaným z daní všetkých občanov a povinne realizovným v každej nemocnici. Pietruchová sa okrem iných podobných aktivít tiež „rozhodla na svojom blogu zverejňovať kapitoly z knihy Richarda Dawkinsa ,Dezilúzia z Boha'”.
Po 22 slobodných rokoch väčšina údajne kresťanského Slovenska zvolila takúto vládu. Spomienka na istoty mastných hrncov v otroctve bola silnejšia než hodnota slobody, ktorou sme za ne platili, pričom nedokázali ani len porovnať, o čo nás za ten čas aj v životnej úrovni predbehlo susedné „neisté“, ale demokratické Rakúsko. O dva týždne si pár desiatok ľudí pripomenulo sviečkovú manifestáciu, po ktorej nasledoval Pochod za život. Asi by sa zišiel aj pochod za nedonosenú demokraciu, a rozum a svedomie všetkých, ktorí akoukoľvek podporou R. Ficovi prispeli k tomu, že vládu a školstvo budú znova riadiť súdruhovia, ktorí aktívne rozvracajú kresťanskú kultúru.
Pavol Martinický
Foto: Pavol Rábara