Rumunský ľud odvolal boj proti korupcii

Rumunský ľud odvolal boj proti korupcii

Liviua Dragneu prvý zľava, mocný Victor Ponta, ktorý premiérom byť nemôže, v strede. Foto: wikimedia

Expedícia Európa Martina Leidenfrosta pokračuje. Tentokrát zisťoval, prečo si Rumuni slobodne zvolili skorumpovaných politikov, proti ktorým masovo demonštrovali.

Chcem pochopiť úspech Liviua Dragneu. Dragnea je predsedom Rumunskej sociálno­demokratickej strany (PSD). Je príkladným exemplárom „červeného baróna“, po­li­tika s vernou regionálnou klientelou, s dobrou oligarchickou sieťou a so zbo­hat­líc­kymi maniermi. Úrad premiéra je mu upieraný, pretože bol už raz trestaný pre ma­ni­pu­láciu referenda. Liviu Dragnea je skorumpovaný muž. A potom toto: Uprostred vojny pro­ti korupcii, ktorá dostala tisícku mocných pred súd, získal Dragnea v ru­muns­kých parlamentných voľbách v decembri 2016 takmer absolútnu väčšinu. Ľud odvolal boj proti korupcii.

Keďže medzi Rumunskom a Slovenskom existuje pozoruhodný rad podobností, analý­za sa môže ukázať poučná.

Spontánne mi napadajú štyri možné dôvody pre triumf PSD: 1. Rumuni boli demotivovaní obrazmi, ktoré deň čo deň ukazovali politikov v putách, volebná účasť sa katastrofálne prepadla, a to zvlášť v baštách pravice v Sedmo­hrad­sku. 2. Za mreže síce šli aj mediálni magnáti ako bývalý príslušník tajnej polície Securitate Dan Voiculescu, no jeho televízne stanice neboli vypnuté a robili náladu pre PSD. 3. V chudobných, zaostalých regiónoch Valašska a Moldavska zafungo­vali bohaté sociálne prísľuby PSD, proti ktorým pravica nemala čo postaviť. 4. PSD vy­­čítala pravici blízkosť k finančníkovi Georgeovi Sorosovi; štyri dni pred voľbami boli sociálne siete zaplavené obvinením, že kandidát pravice na premiéra je nemanželským sy­nom Sorosa. PSD pritom už dávnejšie stavila na národný imidž.  

Ale aj tak: 45,5 percenta pre stranu, ktorá má na krku väčšinu prípadov korupcie? Je to ťažké pochopiť aj preto, že Liviu Dragnea nie je ani charizmatický, ani sympatický.

Po voľbách Dragnea nestrácal čas a v novej vláde presadil „urgentný vládny dekrét“ OUG-13. Ten stanovil, že sprenevera do výšky 200 000 ru­muns­kých lei je beztrestná. Dragnea stál totiž krátko pred ďalším odsudzujúcim rozsudkom za malú korupciu vo svojej VÚC Teleorman, suma: 100 000 lei, 22 000 eur. Bezočivosť OUG-13 – „ako zlodeji v noci“ – vyvolala rumunskú februárovú revolúciu 2017. Po tom, čo nešli voliť v decembrových voľbách, vyšli vo februári státisíce do ulíc. Aj keď sa protesty rozsahom obmedzovali na Sedmohradsko a Bukurešť, vláda musela urgentný dekrét odvolať.

Veľké februárové demonštrácie proti korupcii zaujali celú Európu.

Odvtedy Dragnea bojuje inými prostriedkami, aby unikol odsudzujúcemu rozsudku. Keďže Sorin Grindeanu, jeho nastrčená figúrka ako šéf vlády, po niekoľkých mesiacoch začal prejavovať náznaky vlastnej vôle, Dragnea ho pred­ne­dáv­nom vymenil.

Aby som pochopil tajomstvo úspechu Dragneu, vydám sa do jeho VÚC. Teleorman leží vo Valašsku, severne od Dunaja. Z 380 000 tisíc obyvateľov je zamestnaných 55 000 a 100 000 je dôchodcov. Je to kraj s najnižšími platmi. Liviu Drag­nea viedol tento vyšší územný celok v rokoch 1996 až 2012, jeho PSD tu v par­lamentných voľbách dostala 62 percent. Prichádzam zo západu, presne od tabule Tele­orman sa cesta mení na vzácnosť. Cestujem do hlavného mesta Alexandria. Plánovač vý­stavby tohto mesta sa volal Ceausescu. Hľadám nejakú knihu o Teleormane, no nedá sa kúpiť ani jedna.

Vstúpim do krajskej knižnice s hlúpym výrokom: „Je to tá známa Alexandrijská kniž­ni­ca?“ A hneď k tomu pridám, že chcem pochopiť fenomén Dragnea. Jedna zrelá vy­chudnutá knihovníčka s tenkými ústami sa pousmeje: „Porozprávajte sa s dôchodcami, ktorí celý deň sedia na pešej zóne! Potom pochopíte.“ Ukazuje mi, čo má o Teleormane, opotre­bo­vaná monografia z roku 1998. Z nej sa dozviem, že v 19. storočí tu roľníci s dvomi kusmi hovädzieho dobytka tvorili najväčšiu kategóriu.    

Hľadám protikorupčnú stranu USR, „Zväz Zachráňte Rumunsko“, práve sa nasťahovali do rumunského parlamentu. USR sa dá porovnať so slovenským OĽaNO, až na to, že sa viac angažuje za cyklotrasy a jej prívrženci sa viac koncentrujú v hlav­nom meste.  

V Alexandrii sa USR presťahovala na novú adresu, ale pekná krajská sekretárka skorumpovanej liberálnej vládnej strany ALDE sa nudí a ochotne ma tam dovedie. „Ja som apolitická,“ hovorí, „popri tom študujem za kozmetičku.“ – „Je to lepšie pla­tené než politika?“ – „Hej. Keď moja angličtina bude dostatočne dobrá, odídem preč a otvorím si salón krásy v Kalkate.“ V Indii síce ešte nikdy nebola, jej biz­nisplán aj tak pochválim.

Sedím v reštaurácii šéfa krajskej pobočky USR Nicusora Linu. Mesiace po bukurešťských masových demonštráciách má stále problémy s hlasom, „od mí­nu­sových teplôt“. Kampaň USR vo valašských dedinách bola ťažká, nadávali mu do Sorosovho muža – „Soros kupuje celé krajiny, vy nás chcete predať.“ Ironicky sa posťažuje, že jeho strana na milióny od Sorosa stále márne čaká. Bral by ich. Lina si myslí, že PSD volia „zo strachu a zo zvyku“. Namietam tým, čo sa Dragneovi v Tele­ormane ráta k dobru: „Veď budoval cesty.” – „A načo?! – „Hm, na povozenie sa.” – „Na povozenie kukurice?”

Pozerám si Dragneovu oplotenú vilu. Jeho záhradu poznám zo sladko-romantického zá­hrad­ného videa „S hlavou v oblakoch”, ktoré natočil bard rumunského X-Faktora s Dragneovou dcérou Alexandrou. Pozemok k hlavnej ulici síce pozostáva z troch parciel, na videu ale všetko pôsobí väčšie.

Úspešný župan Liviua Dragneu. Po charizme ani stopy, vyhrávať voľby ale vie.

Pánsky kaderník si myslí, že Dragnea je „v poriadku, aj keď pracovné miestna nevytvoril žiadne, staval cesty“. Nemálo ľudí v Alexandrii nadáva na červeného baróna. Jeden tvrdí, že stavebná firma TelDrum, ktorá má v dobrých rokoch s výstavbou ciest tržbu 100 miliónov eur, patrí sociálnemu demokratovi: „Pirelli chcel postaviť továreň, ale Dragnea tu nechce žiadnych investorov. Stratil by svojich zamestnancov ale­bo by im musel platiť viac.“ Po tiráde proti Dragneovi šéf cechu tele­or­man­ských taxikárov prizná: „Mimo­chodom, mám stranícku knižku PSD. Tak sa s úradmi VÚC ľahšie vy­jed­náva.“

Kráčam k miestu, ktoré je počiatkom kauzy, ktorá vyvolala februárovú revolúciu – k Úradu pre mládež v Teleormane. Dragneova vtedajšia manželka Bombonica zamestnávala v Úrade pre mládež dve ženy, ktoré v skutočnosti pracovali pre stranu.

Pred úradom sedí mladý pestovateľ zeleniny so špinou pod nechtami. Z dvoch hektárov si vie dobre žiť, hovorí. Volil PSD, „tí robia veľa, aj naša dedina je teraz vyasfaltovaná“. Tvrdí, že o kauze tohto úradu, ktorá je známa po celom Rumunsku, nikdy nepočul.

Sedí tu, pretože jeho priateľka má dieťa od niekoho iného a rodina sa domáha práva na starostlivosť. „Ale myslím, že sa to vy­rieši.“ Odrazu vyjde jeho priateľka von, vyriešené. 

Foto: wikimedia

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo