Čo sa deje v krízou zmietanej Venezuele

Čo sa deje v krízou zmietanej Venezuele

Odporcovia venezuelského prezidenta Nicolása Madura počas potýčok s bezpečnostnými zložkami v apríli 2017. Foto - TASR/AP

Krajina s najväčšími zásobami ropy čelí najhoršej hospodárskej kríze vo svojej histórii. Svetlo na konci tunela zatiaľ nevidno.

Obyvatelia Venezuely trpia kvôli hlbokej recesii a hyperinflácii najmä nedostatkom potravín a liekov. Mena nemá žiadnu hodnotu. Ceny sa v roku 2016 zvýšili o 800 percent a inflácia by mohla do konca roka 2017 dosiahnuť až 2 200 percent.

Korene sociálno-ekonomickej krízy vo Venezuele siahajú už do čias pôsobenia prezidenta Huga Cháveza, ktorého sociálna politika sa opierala predovšetkým o ropné produkty. Ide o základný kameň venezuelskej ekonomiky, až 95 percent príjmov z venezuelského exportu pochádza z ropy.

V roku 2010, koncom Chávezovej éry, sa ukázali jeho hospodárske opatrenia za posledné desaťročie ako neudržateľné. Výkon venezuelskej ekonomiky klesol, zatiaľ čo chudoba, inflácia a nedostatok všetkého sa zvýšili.

Odborník na Latinskú Ameriku Shannon K. O'Neil tvrdí, že Nicolás Maduro, ktorý v apríli 2013 nahradil v prezidentskom úrade Huga Cháveza a pokračoval v jeho hospodárskej politike, urýchlil nástup autoritárskeho režimu.

Neriešením zdedených problémov neutrpela len jeho popularita. Prebytok ropy na svetových trhoch v roku 2014, ktorý spôsobil jej cenový pokles, priviedol Venezuelu do recesie. Kedysi najbohatšia krajina Južnej Ameriky sa dostala do rozsiahlej hospodárskej krízy. Kým v roku 2012 sa cena za barel držala na 120 amerických dolároch, v roku 2014 to bolo okolo 50 dolárov a v roku 2016 už len 26 dolárov za barel, čo malo katastrofický dosah na ekonomiku.

Dnes sa cena približuje opäť k 50 dolárom za barel. Vláda však ani v najhorších časoch nezmenila ekonomické nastavenie krajiny, neprispôsobila sa nízkej cene ropy, čo prehĺbilo nielen hospodársku nestabilitu, ale aj politickú nespokojnosť.

Tá doviedla opozíciu v parlamentných voľbách v roku 2015 k víťazstvu, vďaka čomu získala kontrolu nad venezuelským parlamentom. Prácu poslancov však od toho obdobia blokuje Najvyšší súd naklonený prezidentovi.

Zhromaždenie proti zhromaždeniu

Politická kríza nadobudla nový level koncom marca tohto roku, keď Najvyšší súd nariadil zrušenie Národného zhromaždenia, ako aj väčšiny kongresových opatrení, čo vyvolalo veľkú vlnu protestov. Hnev Venezuelčanov sa stupňoval až do tej miery, že vyšli do ulíc napriek obavám z možného zásahu ozbrojených zložiek.

Spor medzi parlamentom a vládou sa Maduro pokúsil vyriešiť novým zákonodarným orgánom – Ústavodarným zhromaždením. Očakáva sa od neho prepracovanie ústavy, zrušenie niektorých štátnych inštitúcií, predovšetkým nahradenie Národného zhromaždenia kontrolovaného opozíciou, a rozšírenie právomocí vládnucej socialistickej strany. Podľa Madura je Ústavodarné zhromaždenie jedinou nádejou na obnovenie mieru vo Venezuele, hoci väčšina tento orgán neuznáva.


Venezuelský prezident Nicolás Maduro počas prejavu na politickom zhromaždení proti Národnému zhromaždeniu. Foto – TASR/AP 

Opozícia na svoju odpoveď nenechala dlho čakať a 16. júla zorganizovala neoficiálne referendum proti novej inštitúcii. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 7 miliónov obyvateľov, čo je o 700-tisíc menej ako podpora opozície v parlamentných voľbách v roku 2015. Až 98 percent hlasovalo proti Ústavodarnému zhromaždeniu. Konanie referenda schválil opozíciou ovládaný parlament, avšak vláda ho označila za nelegitímne.

Napriek nesúhlasnému referendu sa dva týždne nato uskutočnili voľby do Ústavodarného zhromaždenia, ktoré opozícia bojkotovala. Volebná účasť podľa Národnej volebnej rady bola 41,5 percenta, čo predstavuje viac ako 8 miliónov voličov. Opozícia podľa BBC toto číslo spochybňuje a hovorí len o 12 percentách.

Údaje Národnej volebnej rady o hlasovaní vo voľbách boli v minulosti pokladané za hodnoverné a vo všeobecnosti presné, no nedeľné vyhlásenie sa podľa agentúry AP stretlo skôr s výsmechom. Účasť spochybňuje nielen opozícia, ale aj riaditeľ firmy Smartmatic, ktorá po technologickej stránke zaisťovala nedeľné hlasovanie.

545-členné Ústavodarné zhromaždenie následne jednomyseľne zvolilo do svojho čela Madurových spojencov, ktorí teraz môžu hlasovať za zrušenie opozičného Národného zhromaždenia, čím sa eliminujú posledné mechanizmy na kontrolu vládnej moci.

Vzbura generálnej prokurátorky dokazuje, že bývalí priaznivci Huga Cháveza, ktorí dlho stáli po Madurovom boku, sa začínajú obracať proti jeho politike. Zdieľať

Už na svojom prvom zasadnutí novozvolené zhromaždenie na návrh Najvyššieho súdu odvolalo z funkcie generálnu prokurátorku Luisu Ortegovú Díazovú, niekdajšiu podporovateľku Huga Cháveza, z ktorej sa teraz stala otvorená kritička prezidenta Madura, a postavilo ju pred súd. Na jej miesto dosadilo bývalého ombudsmana Tareka Williama Saaba napriek tomu, že Díazová sa nemieni vzdať svojej funkcie.

Spor medzi ňou a Madurom sa vyhrotil minulý štvrtok, keď podala mimoriadnu žiadosť na zrušenie volieb do Ústavodarného zhromaždenia. Hlavným dôvodom bolo podozrenie z manipulácie výsledkov, pričom Madura obvinila aj z porušovania ľudských práv. Jej vzbura dokazuje, že bývalí priaznivci Huga Cháveza, ktorí dlho stáli po Madurovom boku, sa začínajú obracať proti jeho politike.

Armáda stále podporuje prezidenta Madura

Maduro sa však moci nechce vzdať. Tento týždeň vyzval nové Ústavodarné zhromaždenie, aby prepísalo venezuelskú ústavu. Lídri opozície tvrdia, že je to len snaha zostať pri moci tým, že sa odložia regionálne voľby naplánované na tento rok a prezidentské voľby v roku 2018. Prieskumy verejnej mienky totiž naznačujú, že socialisti by stratili oboje.

Svedčí o tom aj správa agentúry AP, podľa ktorej nové venezuelské Ústavodarné zhromaždenie postavilo svoje dekréty nad všetky ostatné zákony. Vláda tiež neustále obmedzuje demokratické práva – obmedzila slobodnú tlač, uväzňuje svojich protivníkov a hrozí demonštrantom 10-ročným väzením.


Vojak mieri zbraňou počas potýčok s protivládnymi demonštrantmi na uliciach v Caracase v júli 2017. Foto – TASR/AP

Minulý týždeň napríklad uväznila ďalších dvoch opozičných predstaviteľov – Leopolda Lopeza a Antonia Ledezmy. Hlavné požiadavky opozície podľa NBC sú predčasné slobodné voľby, prepustenie desiatok politických väzňov a autonómia národného zhromaždenia vedeného opozíciou.

Zásadný posun v protestoch však nenastane bez armády, ktorá stále podporuje Madurovu vládu a zostáva hluchá k výzvam opozície, aby sa k nej pridala. Svedčí o tom aj nedávne potlačenie vzbury menšej skupiny vojakov v meste Valencia na severe krajiny proti vláde prezidenta Madura. Vzbúrenci tvrdili, že nešlo o prevrat, ale o pokus obnoviť ústavný poriadok. Venezuelská vláda však nepokoje potlačila, pričom zomrel miestny opozičný líder Ramón Rivas.

Svet proti Madurovi

Tlak na Madura nevyvíja len opozícia, ale aj zahraniční lídri. Ministri zahraničných vecí krajín Južnej Ameriky združení v obchodnej organizácii Mercosur pozastavili členstvo Venezuely za nedodržiavanie demokratických štandardov. Na druhej strane Venezuela sama oficiálne odštartovala proces vystúpenia z Organizácie amerických štátov, ktorá dlhodobo kritizuje Madurove kroky. Generálny tajomník Luis Almagro dokonca ponúkol svoju demisiu za uskutočnenie slobodných volieb a demokratických reforiem.

Prečítajte si aj
Dianie vo Venezuele sa už nikdy nemusí dať napraviť Zdieľať

Medzičasom Spojené štáty americké, ktoré pokladajú Madura za „architekta autoritarizmu“, uložili prezidentovi a ôsmim členom Najvyššieho súdu finančné sankcie vrátane zmrazenia aktív, pričom americkým občanom zakázali s nimi obchodovať.

Samotný Maduro však tvrdí, že jeho politickí oponenti a nepriatelia sa snažia o prevrat v krajine, a to práve za podpory USA, ktoré stoja aj za hospodárskou krízou. Označil ju dokonca za kapitalistické sprisahanie. Aj predseda Európskeho parlamentu Antonijo Tajani vyzval štáty Európskej únie, aby voči Madurovi prijali sankcie.

Za sprostredkovateľov sa núka Vatikán aj Francúzsko

Dôležitú rolu v celom spore zohráva aj Vatikán a osobnosť pápeža Františka. Okrem toho, že Svätý Otec požiadal veriacich na celom svete, aby sa modlili za Venezuelu a jej obyvateľov, vyzval prezidenta Madura, aby sa vzdal kontroverzného Ústavodarného zhromaždenia, ako aj snahy o zmenu ústavy. Na venezuelské bezpečnostné sily tiež apeloval, aby počas protestov nepoužívali „nadmernú silu“ a aby „zaistili plné rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd“.

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin vidí riešenie vo vyhlásení nových parlamentných volieb. Vatikán už v minulosti zohrával úlohu sprostredkovateľa medzi venezuelskou vládou a jej odporcami, o čom svedčí aj minuloročná súkromná audiencia Madura u pápeža Františka.


Pápež František a venezuelský prezident Nicolás Maduro počas stretnutia vo Vatikáne v roku 2013. Foto – TASR/AP

Do úlohy sprostredkovateľa sa núka aj Francúzsko. Prezident Macron podľa TASR vyhlásil, že bude „podporovať akékoľvek sprostredkovanie, ktoré by umožnilo obnovenie vierohodného, úprimného a seriózneho dialógu a ukončenie špirály násilia“. Macron nedávno poslal Madurovi aj list, v ktorom navrhol sprostredkovanie, zatiaľ čo francúzsky veľvyslanec Romain Nadal sa už stretol so zástupcami venezuelskej vlády a opozície.

Profesorka Georgia State University Jennifer McCoy, ktorá sa špecializuje na latinskoamerickú politiku, uviedla, že situácia môže byť ešte oveľa horšia, a varovala, že „veci by sa mohli veľmi rýchlo zvrhnúť, ak ľudia neuvidia významné zmeny vo voľbách“.

Dôsledky krízy

Hlboká kríza ovplyvnila život Venezuelčanov vo všetkých sférach – od nárastu nezamestnanosti a korupcie cez nedostatok základných produktov a zatváranie súkromných spoločností až po zoštátňovanie a odchod zahraničných investorov. Pre nedostatok potravín a liekov je krajina v humanitárnej pohotovosti.

Demonštrácie vo Venezuele si vyžiadali už približne 130 obetí. Asi 4 500 ľudí bolo zatknutých, tisícka z nich zostáva vo väzbe. Zdieľať

Ľudia sú miesto chodenia do práce nútení čakať dlhé rady na nákup základných potravín či toaletného papiera. Až 93 percent Venezuelčanov si nemôže dovoliť nakúpiť dostatok jedla. Nemocnice trpia akútnym nedostatkom všetkého – od antibiotík až po základné hygienické zariadenia, ako sú lekárske rukavice a mydlo. Agentúra Reuters informovala, že minulý rok stúpla detská úmrtnosť o 30 percent, materská úmrtnosť o 65 percent a počet prípadov malárie až o 76 percent. Ľudia jedia menej ako dvakrát denne.

Kríza vo Venezuele sa už prestáva týkať len Venezuely. Vyvolala ďalšiu, migračnú, v Kolumbii, ktorá je cieľom migrantov a utečencov z Venezuely. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov odhaduje, že z Venezuely do Kolumbie utieklo už 300-tisíc ľudí. Ďalších 50-tisíc Venezuelčanov od začiatku roku požiadalo o azyl v iných krajinách – za celý minulý rok ich pritom bolo o polovicu menej.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo