Komentáre a názory K veci 03. apríl 2012

K VECI: Mučeníctvo sa málokedy deje rýchlo

Howard Kainz
Howard Kainz
mucenictvo_mala.jpg Keď vojdete do protestantského kostola, môžete si všimnúť kríž alebo kríže bez obetovaného Syna. V katolíckych kostoloch takmer vždy nájdete krucifix. V ortodoxných kostoloch tiež, hoci niekedy sú skôr v dvojrozmernom než trojrozmernom prevedení. K...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Howard Kainz

mucenictvo_mala.jpg Keď vojdete do protestantského kostola, môžete si všimnúť kríž alebo kríže bez obetovaného Syna. V katolíckych kostoloch takmer vždy nájdete krucifix. V ortodoxných kostoloch tiež, hoci niekedy sú skôr v dvojrozmernom než trojrozmernom prevedení. K...

Keď vojdete do protestantského kostola, môžete si všimnúť kríž alebo kríže bez obetovaného Syna. V katolíckych kostoloch takmer vždy nájdete krucifix. V ortodoxných kostoloch tiež, hoci niekedy sú skôr v dvojrozmernom než trojrozmernom prevedení. Katolícke kostoly sú známe plastickým znázornením rán a utrpenia ukrižovaného Krista. Tieto rozdiely naznačujú jedinečný pohľad katolíkov na problém utrpenia.

Pri čítaní príbehov katolíckych svätcov môžeme vidieť nielen to, ako utrpenie prijímajú alebo ako sa mu odovzdávajú, ale dokonca ako po ňom túžia, aktívne ho vyhľadávajú alebo si ho pýtajú viac. Tri malé deti, ktorým sa zjavila Fatimská Panna Mária, začali vyhľadávať utrpenie potom, čo im Mária zjavila, že „mnohé duše idú do pekla, pretože niet človeka, ktorý by sa obetoval a modlil sa za ne.“

Malá Hyacinta (teraz bl. Hyacinta) spomedzi troch detí najaktívnejšie vyhľadávala dobrovoľné skutky obety a utrpenia, až kým jej Panna Mária nezjavila a nepovedala jej, aby niektoré svoje praktiky zmiernila. Sv. Ignác radil svojím nasledovníkom: „Chceš sa stať veľkým svätcom? Pros Boha, aby ti zoslal veľa utrpenia.“

Hriešnikom milosť obrátenia, slabým silu a vytrvalosť

Psychiater by mohol takúto túžbu po utrpení zaradiť do kategórie masochizmu. Ale masochizmus je vyhľadávanie utrpenia pre utrpenie samotné. Svätí vyhľadávajú utrpenie vedení láskou a túžbou spojenia s Kristom v jeho spásonosnom utrpení, ktoré hriešnikom prináša milosť obrátenia a slabým silu a vytrvalosť. 

„Chceš sa stať veľkým svätcom? Pros Boha, aby ti zoslal veľa utrpenia.“
sv. Ignác 

Sv. Pavol chápal, že nielen jeho kázanie, ale aj utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou budovania Mystického tela Kristovho: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1:24).

Sme ponorení v tajomstve Mystického tela, v ktorom je každý úd spojený v duchu s druhým, a v ktorom jeden kresťan môže na seba vziať trest za hriechy druhého neuvážlivého kresťana, alebo povedzme „anonymného“ kresťana. Tak ako Ježiš priniesol pokánie a spásu, aj jednotlivý kresťan môže skrze utrpenie naprávať hriechy druhých. Niektorí vizionári medzi svätými dostali dokonca ten dar, že mohli uzrieť ovocie svojho dobrovoľného utrpenia – hriešnici sa obrátili, duše v očistci boli oslobodené.

Anjeli by nám utrpenie závideli

Sv. Faustína nám priblížila na prvý pohľad nepochopiteľnú správu od Ježiša: „Ak by anjeli boli schopní závisti, závideli by nám dve veci: sväté prijímanie a utrpenie.“ Blahoslavená Dina Belanger takisto hovorí o anjeloch, že ak by po niečom túžili, bola by to túžba trpieť.

Anjeli, ktorí závidia utrpenie? Nie je to skôr tak, že väčšina z nás závidí anjelom? Predstavujeme si, ako boli stvorení a ako dostali ponuku na večné spojenie s Bohom či založenie vlastného kráľovstva temnoty. A myslíme si, aká jednoduchá bola ich voľba. „Žiadne utrpenie? OK, vyberám si Boha.“ Ale asi to také jednoduché nebolo, keďže mnohí anjeli si zvolili kráľovstvo temnoty.

Jediným vysvetlením tejto závisti anjelov je premáhajúca moc lásky, ktorá vedie anjelov aj ľudí k tomu, aby túžili zdieľať utrpenie s tými, ktorých milujú. Exemplárnym príkladom je sám Ježiš: „Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!” (Lk 12:50). Teší sa, či dokonca sa nevie dočkať, kedy bude môcť prejsť krstom krvi za spásu ľudstva.

    

Mučeníctvo pre druhých

Jedným z najväčších rozdielov medzi kresťanstvom a islamom je chápanie „mučeníctva“ v týchto dvoch náboženstvách. „Heroizmus“ znamená niečo úplne iné v kresťanstve a islame. Pre kresťanov je to hrdinstvo utrpenia. V blahoslavenstvách Ježiš hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť“ (Mt 5:11).

„V blahoslavenstvách Ježiš hovorí: ‚Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť‘ (Mt 5:11).“

Preto mohol sv. Vavrinec počas mučenia na rošte nielen s pokorou prijať svoj údel, ale dokonca vtipkovať s popravcom, keď žiadal, aby ho otočili na druhý bok, keďže z jednej strany už je dobre opečený. Alebo keď sv. Tomáš Morus prosí kata, aby si dal záležať a preťal mu krk na tom správnom mieste. Kresťanskí mučeníci sú v očiach tohto sveta vnímaní ako slabí, keď „nastavujú druhé líce“, keď neoplácajú alebo keď sa modlia za svojich nepriateľov.

V islame je mučeníctvo – teoreticky – „obetovanie vlastného života za pravdu islamu“. V praxi z väčšej časti znamená boj a zabíjanie nevercov. Stovky iracionálnych, neľudských masakrov neznámych mužov, žien a detí v podaní samovražedných bombových atentátnikov. Motívom atentátnikov je fakt, že tí druhí sú „neveriaci“. Veľkosť a hrdinstvo moslimských mučeníkov nespočíva v tom, koľko utrpenia museli sami nespravodlivo znášať, ale koľko utrpenia dokázali spôsobiť druhým v samovražednom čine, ktorý je proti ľudskej prirodzenosti. To všetko preto, aby si nepriatelia uvedomili nadradenosť a silu islamu.

V poviedke Flannery O’Connorovej, A Temple of the Holy Ghost (Chrám Ducha svätého) jedno z dievčat o sebe rozmýšľa: „Nikdy som sa nemohla stať sväticou, ale mohla by som byť mučenicou, ak by ma zabili rýchlo.“

Celkom dobre to vystihuje postoj mnohých kresťanov zoči-voči výzve k hrdinstvu. Ale mučeníctvo sa málokedy deje rýchlo. A utrpenie akéhokoľvek druhu, aj pre tie najvyššie ideály, zvyčajne netrvá krátko.  

Howard Kainz   
Autor je emeritným profesorom filozofie na Marquette University. Je autorom mnohých publikácií, vrátane nedávno vydanej knihy The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery).

Pôvodný text: Catholicism and Suffering, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, wikipedia.org.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0