KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Fascinácia vyvolenia

Ľudský život sprevádza fascinácia vyvolenia. Sami sme sa na tento svet nepýtali, ale z vyššej réžie sme tu. Sú za tým rodičia, ale aj Stvoriteľ. Z fascinácie vyvolenia okúsi niečo i dievča keď si ju slobodný muž vyvolí za budúcu manželku, alebo mladý človek, keď mu po skúške, či konkurze prijímacia komisia oznámi, že je na štúdiá, alebo do zamestnania prijatý. Kresťanské náboženstvo nie je klubová vec, ale aj tu funguje vyvolenie. Dokonca bol to Boh sám, ktorý si vyvolil ľudí, aby ich obšťastnil.

Model cesty k šťastiu sa ľuďom dlho hľadal. Po stáročia hľadania sa nakoniec objavil Ježiš. Potvrdený Bohom zhora a uprostred ľudí zdola sa stal ideálom pre život. Ľudstvu tým veľa pomohol. Prístup, v ktorom Kristus realizoval svoje dielo, priblížil svätý Pavol slovami: „Ježiš Kristus sa uponížil, stal sa poslušným až na smrť na kríži, preto ho Boh povýšil a dal mu meno nad každé iné mená, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí.“ (Flp (2,4-5).

Ľuďom niekedy trvá dlhšie, kým sa zorientujú. Pozemský život sa pre nich niekedy stáva na nevydržanie. Rozpačito sa pýtame: „Kde sa to všetko zauzlilo?“ Sú na vine naše túžby, či želanie čakať od života viac? Alebo je to vec biedy, ktorá znova tečie do topánok? Sv. Ignác z Loyoly najprv radí zamyslieť sa v samote. Pri duchovných cvičeniach chce, aby sa každý venoval aj témam o bohatstve a chudobe, o cti a potupe, o túžbe po dlhom alebo krátkom živote. Skôr, či neskôr sa pred nami vynárajú tieto otázky a ak sme na nich pripravení, je to lepšie.

Pozemský život sa nehrá s nikým, ako sa nehral ani s Ježišom. V prvom evanjeliovom čítaní ho stavia pred problematiku cti a slávy. Natešený zástup mu pri vstupe do Jeruzalema máva palmovými ratolesťami a pútnici mu prevolávajú na slávu. Nazývajú ho požehnaným Kráľom Izraela. Ježiš má evidentne úspech, ale sám ho neorganizuje. Obdiv jeho osoby kulminuje, ale sám je k obdivu indiferentný. Evanjelista nezachytil v jeho reakcii ani jedno slovo. O pozemskej povahe úspechu Ježiš vie svoje a ostáva pokojný. Niečo iné sa zase ukáže v  druhej, pašiovej časti nedeľného evanjelia. Na rad príde chudoba, potupa a krátky, asi 33-ročný život. Predchádza ho zrada, zajatie, bičovanie, súd na smrť a ukrižovanie. Je to všetko len niekoľko dní po slávnostnom vstupe do mesta.

"Kresťanské náboženstvo nie je klubová vec, ale aj tu funguje vyvolenie. Dokonca bol to Boh sám, ktorý si vyvolil ľudí, aby ich obšťastnil."

Zdieľať

Záver Kristovho života je sprevádzaný urážkami zástupu, zatemnením oblohy, ale i skrytou túžbou, aby ho od toho uchránil Otec. Nestalo sa tak. Mal až do konca ostať človekom nám podobným. Obe podoby Ježišovej situácie sú pre nás školou toho, ako porozumieť životu, ako zvládnuť jeho tajomstvá, ako nezanevrieť na druhých, ako nezabúdať na volanie zhora, ktoré ani vtedy nemení našu situáciu vyvolenia.

Až hlbšie čítanie Ježišovho životného príbehu odhalí súvislosti, podľa ktorých neúspech na kríži znamenal viac. Všetkých bez rozdielu nás zbavil hriechov. My už nemusíme pre tento cieľ byť mučení, ale aby život bol pravdivejší, sociálnejší a s nábojom viery kultúrnejší, máme si ho ako taký vybrať a aktívne sa doň vložiť. Možno že aj za cenu straty sympatií druhých, i postupného obetovania sa, ktoré zvykne na ľudskej tvári ukázať svoje stopy. Je to ale o indiferencii k potupe. Nebudeme prví, ktorí pôjdu touto cestou. Boh si už dve tisícročia volí ľudí k výnimočnej službe i k svedectvu zrozumiteľnému všade a všetkým. Milióny ľudí tu žili v poníženosti a dôvere príťažlivý i keď neraz iným neznámy a tajomný príbeh.

Obnovme sa dnes svetlom Ježišovho príkladu, v ktorom Božie vyvolenie i pozemská púť sú nielen späté, ale i pozitívne s Kristom zavŕšené.    

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.
Foto: Wikimedia.org (CC licencia)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo