Pred tromi rokmi som navštívil tých 3 500 Rómov, ktorí sa usadili v glasgowskej problémovej štvrti Govanhill. V Govanhille som pátral po pozoruhodnej forme vykorisťovania: hoci podobnosť jazykov urdu a rómčina naznačuje spoločný pôvod Pakistancov a Rómov, škótski Pakistanci nemilosrdne vykorisťovali prisťahovaných Rómov – ako zamestnávatelia, sexuálni zákazníci a prenajímatelia. Prekvital aj obchod s predstieranými manželstvami: aby sa mužom z Pakistanu zaobstaralo povolenie na pobyt, boli sobášení s východoeurópskymi Rómkami. Dozvedel som sa: „Tí sprostí Cigáni z Pavloviec nad Uhom to robia už za 5 000 libier.“
Govanhill bol nevľúdny, mätúci a problematický, tých len 15 000 obyvateľov hovorilo 53 jazykmi, napriek tomu som sa tam cítil mimoriadne dobre. Páčilo sa mi, že som nepotreboval angličtinu. Prerazil som slovenčinou a rumunčinou a mohol som si vo viacerých obchodoch kúpiť tatranky a iné dobroty zo Slovenska. Spomínam si na jednu skupinu špinavých zanedbaných rómskych chlapcov, ktorí stáli na okraji ulice a počúvali kázeň rumunského letničiara. Kazateľ nosil kvôli citlivosti na hluk flanelové klapky na ušiach. Rozprával som sa s ním a on mi povedal: „Pán miluje každého, aj katolíkov. Lenže nie každý miluje Pána.” Spomínam si, že som počul, ako jedna slovenská Rómka nadávala pred svojimi deťmi. V spontánnej veselosti som jej povedal: „Nenadávajte, Pán to počuje.“ Žena sa zľakla, zmeravela a povedala s priam zbožne sklopeným pohľadom: „Áno, pravdaže, Pán všetko počuje!“
Govanhill bol problematický, ale ten pestrý pouličný život ma nadchýnal. Týmto tónom som písal pred tromi rokmi o Govanhille.
Teraz počúvam o výkriku posledných Škótov v tejto štvrti, ktorí prišli s občianskou iniciatívou Let´s Save Govanhill. To ma privádza k otázke, ako sa vôbec posledným Škótom v Govanhille darí.
Let´s Save Govanhill má nacionálny význam, pretože Govanhill leží vo volebnom obvode škótskej premiérky. V škótskych voľbách v roku 2016 vyhrala Nicola Sturgeonová Glasgow Southside so 61 percentami, v britských parlamentných voľbách v roku 2017 stratila jej Škótska nacionálna strana (SNP) veľkú časť Glasgowa. Ľavicovo-liberálna nacionalistka Sturgeonová, ktorá sa už videla ako matka škótskej nezávislosti, sa odvtedy vyjadruje zdržanlivejšie.
Teda opäť v Govanhille. Opäť pekné bloky z pieskovca, moslimskí mäsiari a pakistanskí cukrári. Bezvaječná cukráreň, kníhkupectvo Oxfamu, poradňa prestupu k zelenej energii, pouličný lokál s pomocou proti hladu pre Afriku, úprava vody pre Pakistan a kurz jazyka urdu.
Na uliciach je výrazne viac špiny ako v roku 2014, niekedy aj vyhodený nábytok. Najlepšie položený pub je zavretý a spustnutý. Holanďan ovládajúci desať jazykov, ktorý viedol obchod s česko-slovenskými potravinami, je preč. Jeden rumunský vajda upratal istého kazateľa späť do Rumunska, lebo ten poskytol interview škótskym novinám. Bradatý kandidát SNP pakistanského pôvodu rozdáva leták za škótskych nacionalistov, jedna strana po anglicky, druhá v jazyku urdu.
Pred tromi rokmi tu existovala jedna mimovládka, v ktorej sa viacero slovenských zamestnankýň staralo o slovenských Rómov. Tie Slovenky boli vtedy ku mne milé a ochotné pomôcť. Teraz sa personál zmenil, na svoj e-mail dostávam odmietavú odpoveď, aj mimovládka sa odsťahovala z Govanhillu, do štvrte s menej Cigánmi.
V poslednej použiteľnej kaviarni v Govanhille stretám troch z Let´s Save Govanhill. Rozprávajú mi to, čím v jeseni grilovali aj svoju premiérku: „Rómovia hádžu mŕtve myši na nádvorie“, „škola bola dobytá potkanmi a myšami“. „Pri okne oproti sedel Róm s bruchom a fúzami a prizeral sa, ako jeho 16-ročná dcéra dole šliape chodník.“ „Jeden Afgánec sa sťažoval na hluk susedov. Býva ich tu do dvadsať, desiati ho schytili a žena ho bila naberačkou po hlave.“ Jeden mi ukáže video o švábovi, ktorý sa nedávno prisťahoval do jeho kuchyne. Byty v Govanhille sú teraz negative equity, „vzal si si hypotéku 97 000 libier a teraz musíš predať za 57 000”.
Najaktívnejšia je jemná staršia dáma Fiona Jordanová. Precestovala Európu až do Rakúska, „človek tam má ešte pocit západnej civilizácie“. Prijatím „bývalého východného bloku“ sa ale EÚ „fragmentovala“. Do týchto nových krajín EÚ, ktoré už nedokáže zrátať nijaký človek, by v živote nechcela vstúpiť. Kvôli pomerom v Govanhille hlasovala za brexit.
Pre niekoho, kto žil dvanásť rokov na Slovensku, tento rozhovor nie je ľahký. Irituje ma, že títo nahnevaní občania považujú Pakistancov a Afgancov za spolubojovníkov, zatiaľ čo k Slovensku pociťujú len odpor. Nehovorím veľa, spomeniem len svoj dojem z roku 2014, že zo slovenských Rómov v Govanhille niekoľkí predsa pracujú a že sú vykorisťovaní pakistanskými zamestnávateľmi. Jeden sa ostro spýta: „Pracujú? Videli ste ich na vlastné oči pracovať?“ Nemôžem na to odpovedať áno. Rozprával som sa s Rómami tu o ich zamestnaniach na stavbe, v autoumyvárňach, na bitúnkoch, ale pri práci som ich nevidel.
Neskoršie ma Fiona Jordanová sprevádza Govanhillom. Táto vdova mi ukáže záhradu pokrytú odpadkami, zaplesnené domové vchody, nádvorie so zvlhnutým matracom a rozbitým zrkadlom. Vidím aj jej dom, ktorý je podľa Fiony ešte ušetrený od „konceptu zmiešania Nicoly Sturgeonovej“. Vo dvore monotónny rad kvetináčov. Fionin byt je muzeálne čistý, veľmi tlmená ruža presvitá zo soľných kameňov. Často zdôrazňuje, že nikto nemá problém s Pakistancami. „Nezarábajú Pakistanci na preplnenosti domov?” – „To áno. Myslím si tiež, že pakistanskí vlastníci domov financovali volebnú kampaň Nicoly.”
Naraz Fiona zastaví pred jedným domom, „tu bol zaistený ilegálny bordel rómskeho gangu“. Pozrie sa hore na fasádu, tu vyrastala. „Keď som bola malá, oproti bolo židovské mäsiarstvo, ktoré bolo vždy čisté. Nikdy som nevstúpila dnu, milovala som však pozerať sa do výkladu.“ Govanhill bol predtým žiadanou obytnou oblasťou, hovorí. Zaspomína si na pani O´Connorovú, ktorá sa starala o záhradu. Na pach vosku, ktorým jej matka každý týždeň natierala schodište. Teraz to zapácha stuchlinou.
Navrhnem Fione vyjsť hore a zaklopať na dvere bytu jej detstva. Rómovia v Govanhille pochádzajú prevažne zo Slovenska a Rumunska, hovorím po slovensky a rumunsky, mohol by som sa s nimi porozprávať. Doteraz trvalo pobúrená stará Škótka zmĺkne. Zachveje sa od vzrušenia ako dospievajúce dievča, váha. Nakoniec súhlasí.
Ideme potichu nahor. Ako je zvykom, klope pomocou železnej poštovej klapky na dverách. Nikto neotvára.
Foto: letssavegovanhill.com