Môžu najváženejšie médiá vospolok zlyhať? Stalo sa

Môžu najváženejšie médiá vospolok zlyhať? Stalo sa

Foto – Profimedia.sk

Prístup najvýznamnejších nemeckých médií v čase migračnej krízy uškodil spoločnosti, tvrdí najväčšia analýza o správaní tamojších médií.

V lete pred dvoma rokmi, v čase vrcholu migračnej (a tiež humanitárnej) krízy, bola európska verejná debata mimoriadne vypätá. Nebola to totiž len technická či ekonomická otázka, ale aj otázka identity starého kontinentu a jeho vízie. Politický pohľad, ktorý formovalo najmä Nemecko, prešiel viacerými fázami. V roku 2015 to bolo najmä obdobie vyjadrené sloganom Angely Merkelovej To zvládneme!, s ktorým bol úzko spojený ďalší slogan – Willkomenskultur.

Emócia verejnej debaty bola vyšpičkovaná, de facto sa zvrhla na súboj „slniečkarov“ a „xenofóbov“. Okrem nemeckých politikov zohrávali významnú úlohu nemecké médiá, ktoré v tom čase sledovali a citovali mienkotvorcovia z celého kontinentu oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Práve nemecké médiá boli hlavným sprostredkovateľom debaty o tom, čo má byť cieľom a nástrojom politiky v období migračnej krízy.

S odstupom dvoch rokov vznikol v Nemecku zaujímavý retrospektívny pohľad na to, ako sa vtedy navýznamnejšie nemecké médiá správali. Tím výskumníkov na Universität Leipzig a Hamburg Media School dal dokopy rozsiahlu štúdiu na tému, ako v tom čase postupovali hlavné nemecké médiá, liberálne aj konzervatívne. S cieľom zmapovať, ako si plnili svoju úlohu, vyhodnotili tisícky článkov v najvýznamnejších médiách, ktoré boli publikované od jari 2015 do jari 2016. (Resumé štúdie v nemčine napríklad v Zeit, v angličtine Financial Times.)

Hlavný záver štúdie znie: médiá zlyhali a spoločnosti tým poškodili.

Odsudzovali a poučovali

Autori médiám vyčítajú, že v prvej fáze, keď bola Merkelovej politikou Wilkommenskultur, od ktorej neskôr z veľkej časti ustúpila, sa na jej víziu nedokázali pozrieť kriticky. Nedokázali uchopiť obavu veľkej časti spoločnosti, ktorá cítila neistotu, a dať jej pocit, že je v debate reprezentovaná. Namiesto toho sa z nich stali jednostranní obhajcovia nastavenej politiky a tí, ktorí s ňou nesúhlasili, boli prirýchlo a neadekvátne odsudzovaní.

Podľa autorov médiá nezvládli úlohu a namiesto toho, aby pomohli sprostredkovať debatu na tému, ktorá otriasala spoločnosťou, urobili presný opak, a tým len znásobili napätie v spoločnosti. Médiá si podľa autorov príliš rýchlo osvojili argumenty elít a namiesto informovania a diskutovania zvolili didaktický tón, začali poučovať a vychovávať. 

Noviny napríklad dávali do jedného vreca názory extrémistických hnutí s tými, ktorí kládli legitímne otázky či prichádzali s takou formou kritiky, ktorá je v iných prípadoch považovaná za primeranú. 

Správa tiež konštatuje, že médiá podsúvali vlastný názor na vec aj v spravodajstve, kde názorové vsuvky nepatria. 

Pomohli fake news

„Veľká časť žurnalistov nepochopila svoju profesionálnu úlohu, rezignovala na objasňovaciu úlohu médií a len si osvojila jazyk elít a jej slogany,“ hovorí štúdia. Medzi kritickými novinármi sa v médiách vytvorila kultúra mlčania z obavy, aby nebola spochybňovaná ich morálka. Ukážkou bolo, keď sa médiá neodvážili niekoľko dní informovať o udalostiach počas silvestrovskej noci v Kolíne.

Podľa štúdie sa nekritický prístup médií podpísal pod šírenie zavádzajúcich („alternatívnych“) informácií. Novinári tak „pomohli zerodovať dôveru verejnosti v klasické médiá“ a navodili v jej časti dojem, že verejnú mienku formujú „Lügenpresse“, lživé médiá.

A v neposlednom rade, atmosféra, ktorá sa podľa štúdie vytvorila viac-menej naprieč všetkými sledovanými médiami, podľa autorov štúdie prispela aj k ďalšiemu rozdeleniu spoločnosti.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo