Patrí medzi siedmich Slovákov, ktorí sa živia ako kúzelníci. Angažuje sa v komunálnej politike a v konzervatívnom prostredí, občas sa stretáva aj s otázkou, či nie je v skutočnosti spriahnutý s diablom.

Ivan Lučanič sníval aj o tom, že by sa raz zúčastnil na kúzelníckych majstrovstvách sveta, dnes chce najmä vylepšovať svoje vystúpenia pre deti. V rozhovore pre Postoj tiež hovorí, čo je najväčším stresom pre kúzelníkov, ktorí iluzionisti sú lepší než Copperfield a prečo najlepší kúzelníci dnes prichádzajú z Ázie. 

Ako sa mladý človek na Slovensku stane vôbec kúzelníkom?

U mňa to bolo pomerne jednoduché. Môj otec to mal ako hobby, doma bola skriňa plná rekvizít, kariet, krabičiek, šatiek. Takže keď som ako dieťa nemal čo robiť, otvoril som skriňu, vytiahol rekvizity a hral som sa na kúzelníka.

Teda ste vlastne vyrastali v kúzelníckej rodine?

Otec sa tým neživil ani si tým neprilepšoval, všeličo sa naučil, ale svoje triky ukazoval len po rodine. Mal aj prehrávky, teda povolenie od komisií vystupovať, ale možno s jednou výnimkou to nikdy nevyskúšal.

Vy ste sa však začali tým živiť, ako ste zistili, že to v našich pomeroch ide?

Keď som mal 17 či 18 rokov, bol som týždeň v kuse doma, strašne som sa nudil a povedal som si, že kým naši prídu z roboty, naučím sa jedno kartové kúzlo a ohúrim ich.

Samozrejme, nič z toho nebolo, karty sa mi rozsypali, otec sa mi smial, že čo to naňho skúšam po pár hodinách. Ale mňa to motivovalo, hľadal som si na internete, čím by som ho dostal.

Takže na začiatku kariéry bola ambícia oklamať otca kúzelníka?

A viete, že sa mi to do mesiaca podarilo? Na internete som našiel návod od Michaela Ammara, jedného z najlepších kartových kúzelníkov, nešlo vôbec o jednoduché kúzlo. Otca som oklamal, ten bol ako vyjavený.

Dodalo mi to sebavedomie, naučil som sa ďalšie triky, ktoré som ukazoval kamarátom v kaviarni či v bare. Samozrejme, boli za tým hodiny driny pred zrkadlom.

To však bola stále zábavka, kedy vám napadlo, že sa tým dá aj živiť?

V jednej chvíli mi napadlo, že vyskúšam predstavenie pre deti v petržalskej škôlke na Ševčenkovej ulici, kam som chodil ako dieťa.

Reakcie detí aj učiteliek boli pozitívne, takže som si zorganizoval aj ďalšie škôlky. Mal som vtedy asi 20 rokov, bol som študentom histórie, na brigády som dovtedy chodil do Kauflandu, ale zrazu som zistil, že takto si zarobím viac.

Teda zo zábavky bola brigáda.

Zatiaľ to bola len bratislavská brigáda, a keďže som nemal auto, presúval som sa MHD. Predstavte si týpka s obrovským kufrom a kartónovou krabicou, cestujúcim som bol na smiech.

Ale už v polovici štúdia som vedel, že toto je moja cesta a postupne sa z toho stala moja hlavná pracovná náplň.
 

V istom zmysle ste prebrali rodinnú štafetu, ale tak trochu ste boli samouk. Dá sa niečo také u nás aj niekde naučiť? 

Všeličo sa dá naučiť na rôznych seminároch. My slovenskí kúzelníci sme súčasťou Českého magického zväzu, kde sú organizovaní profesionáli aj amatéri. Tento zväz usporadúva aj takéto kúzelnícke semináre, kde sa dajú naučiť nové triky.

Prečo nemáme slovenský zväz kúzelníkov?

Máme Slovenskú asociáciu kúzelníkov, lenže kým v Česku je okolo 400 kúzelníkov, u nás sa tomu venuje okolo 20 ľudí. V Česku to má oveľa väčšie zázemie, majú pravidelné kúzelnícke festivaly, prehliadky kúzelníkov, popritom semináre, členovia zväzu sa ľahšie dostanú k informáciám o rôznych podujatiach, majú časopis, kde sa vysvetľujú aj rôzne jednoduchšie kúzla.

Kým v Česku je okolo 400 kúzelníkov, u nás sa tomu venuje okolo 20 ľudí. V Česku to má oveľa väčšie zázemie, majú pravidelné kúzelnícke festivaly, prehliadky kúzelníkov. Zdieľať


Kedysi boli kúzelníci exkluzívnou skupinou, ktorá si vymieňala skúsenosti a niekoho medzi seba nemuseli vôbec pustiť. Dnes je to jednoduchšie, sú rôzne kúzelnícke obchody, na internete sa dá zohnať čokoľvek. Kto teda chce, môže bádať a učiť sa aj sám.

Koľko ľudí sa tým takto u nás živí?

V Bratislave sme štyria, jeden pán v Topoľčanoch, na východe sú dvaja, takže dokopy sme asi siedmi profesionáli.

Aké máte medzi sebou vzťahy?

Na počudovanie sú dobré. Naučili sme sa, že si navzájom nelezieme do kapusty.

Keď som napríklad na podujatí, na ktoré ma odporučil môj kolega, ktorý tam nemohol ísť, a niekomu sa moje predstavenie páči a volá ma na nejakú ďalšiu akciu, dotyčného požiadam, aby sa najskôr ozval môjmu kolegovi. 

Aké kúzla robíte a pre koho?

90 percent vystúpení robím s deťmi, ide o takzvané interaktívne vystúpenia. Dospelého nezaujíma, keď sa biela šatka zmení na červenú, ale dieťa takýto vizuálny efekt baví. Je tam preto dôležitá vzájomná interakcia. Pre mňa je dôležité, aby sa deti zabávali, aby im to pripadalo smiešne.

Predpokladám, že využívate klasické triky, aj také, ktoré si naštudujete cez internet, vymýšľate si aj vlastné kúzla?

Samozrejme. Písaným aj nepísaným pravidlom dobrého kúzelníka je, že do každého, aj odpozeraného kúzla, má dať niečo vlastné.

Teda bez toho je to iba také kúzelnícke karaoke?

Áno, na takýchto kúzelníkov, ktorí len kopírujú iných, sa pozeráme trochu zvrchu. Žiaľ, je ich pomerne veľa.

Ale čo sa dá nové vymyslieť, keď predvádzate napríklad kartový trik, ktorý už pred vami niekto vymyslel?

Samozrejme, pri kartových kúzlach je len obmedzený počet ťahov, keď používate ťahy, ktoré sú už vymyslené. Lenže aj v takom prípade treba niečo vlastné pridať, stačí vytvoriť k tomu nový príbeh.

Nové kúzla si zháňate najmä na internete alebo si ich medzi sebou odovzdávate aj v kúzelníckej komunite?

Raz za čas sa na Slovensku v Detve a Poprade robia semináre pre kúzelníkov. Sám som spoluorganizoval takýto festival v roku 2007 v Bratislave, kam sme priviedli štyroch najlepších kúzelníkov toho obdobia.

Urobili pre nás semináre, daná hviezda nám ukázala nejaké číslo a potom ho detailne vysvetľovala trik po triku.

Koľko ste si za to zaplatili?

Účasť na takom kúzelníckom festivale stála vtedy okolo 1 500 korún. Ale keď idete na zahraničné festivaly, kde sa chcete niečo nové naučiť, ide už o veľké sumy.

Svetový kongres kúzelníkov sa robí každé tri roky, tam je účastnícky poplatok priemerne 700 eur, to už nie je málo.

Slovenskí kúzelníci na takýto kongres chodievajú?

Áno, niektorí sa tam boli pozrieť, ale väčšinou chodíme na európske festivaly, v Holandsku, Nemecku, ale aj v Maďarsku, Slovinsku.

Tie kúzla, ktoré vám prezrádzajú svetovo najlepší kúzelníci, sú skôr také ich béčkové triky alebo prezradia aj to najlepšie, čo majú?

Keď si minú svoje béčkové triky, príde aj na tie najlepšie.

Treba si uvedomiť, že niektorí kúzelníci svetovej extratriedy nevystupujú verejne, ale len na takýchto seminároch. Takže oni žijú z toho, čo si sami vymyslia a potom to prezradia ďalším kúzelníkom.

Kúzelnícka topperspektíva je teda dostať sa z pódií do takejto ligy?

To nie, každý má svoje méty. Sú kúzelníci, ktorí túžia stať sa majstrami sveta, preto sa zúčastňujú na súťažiach.

Keby som žil v USA či vo Veľkej Británii, kde je trh s kúzelníkmi pomerne sýty, mal by som motiváciu, aby som vyčnieval nad ostatnými a mal titul zo súťaží, ktoré by mi garantovali istý status.

Takže tam by som bol nútený chodiť na súťaže, u nás to tak nie je, keďže je nás málo.

Čo je potom vaším cieľom?

Mať z roka na rok čoraz viac vystúpení a, samozrejme, mať dobré referencie, čo sa mi zatiaľ darí. Istý čas som mal aj ja sen ísť na majstrovstvá sveta, ale je to veľmi zložité.

Číňania a vôbec kúzelníci z ázijských štátov išli za posledných 15 rokov tak veľmi nahor, že my v Európe sa im nestačíme pozerať ani len na zadok...

Čo by ste museli spraviť, aby ste sa dostali na majstrovstvá sveta?

Musel by som vyhrať české majstrovstvá, súčasne by musel lokálny zväz zaplatiť zábezpeku niekoľko tisíc dolárov za to, že môj program je naozaj na úrovni svetovej súťaže.

Číňania a vôbec kúzelníci z ázijských štátov išli za posledných 15 rokov tak veľmi nahor, že my v Európe sa im nestačíme pozerať ani len na zadok. Zdieľať

A to je vždy riziko. Už veľakrát sa stalo, že rozhodcovia na MS v polovici vystúpenia kúzelníka zrušili a spustili oponu. V takom prípade peniaze vášho zväzu prepadnú. Teda to nie je len hanba, ale aj veľká strata.

Ktorá kúzelnícka škola je dnes najlepšia?

To sa dá ťažko takto povedať. Je však neuveriteľné, akým tempom napreduje Ázia. Prichádzajú odtiaľ stále noví a prvotriedni kúzelníci, vyhrávajú majstrovstvá. S tým úspechom je spojený aj rozmach ázijského trhu s kúzelníckymi rekvizitami.

To, čo si u nás kupujeme za 100 eur, tam stojí päť eur. Iste, nemá to takú kvalitu, ale keďže ide o rekvizity, ktoré sa predvedú na javisku v priebehu desiatich minút, tak to v pohode stačí.

Čo vlastne odlišuje výborného od priemerného kúzelníka? My laici to môžeme vôbec posúdiť?

Videli ste kúzelníkov v programe Československo má talent? Niekomu sa možno zdali dobrí, ja ako kúzelník som sa však hanbil. Ale v zásade sú to aj v tejto brandži diváci, ktorí rozhodujú, či sa im niečo páči alebo nie.

Ale zrejme platia nejaké štandardy, na základe ktorých ako kúzelníci viete rozlíšiť, kto je naozaj dobrý a kto len priemerný.

Iste, ale rovnako platí, že rozhodujúca je spätná väzba od diváka. Určite však skúseného od neskúseného kúzelníka odlišuje to, ako zareaguje počas predstavení, keď niečo zabudne alebo sa nejaký predmet pokazí.

Dobrý kúzelník vie, ako to zahrať, aby si divák nič nevšimol. Slabý kúzelník mykne plecami a prizná porážku. 

Kúzelník má teda vedieť oklamať publikum aj v prípade, keď zlyhá?

Áno. Má totiž pred divákom jednu výhodu – len on vie, ako predstavenie pokračuje. Takže ak mi má zmiznúť šatka, ale nepodarí sa mi to, treba povedať: „Á, asi sme mali zlé zaklínadlo, skúsime to ešte raz.“

Dobrý kúzelník je v prvom rade šoumen a herec?

To je alfa a omega. Dobrý kúzelník musí v sebe skumulovať viaceré veci: musí byť dobrým hercom, ale aj dramaturgom, režisérom, zabávačom aj psychológom, ktorý vie odhadnúť, aký humor zaberá na dané publikum. A iste, okrem toho treba mať aj šikovné prsty.

K tým šikovným prstom: kúzla sa mechanicky môže naučiť robiť v podstate každý človek alebo treba mať na to špeciálny talent?

Mechanicky sa naučí kúzliť každý, pokiaľ nemá úplne drevené prsty. O ilúziách netreba hovoriť: veľké debny fungujú samy, tam je kúzelník niekedy až zbytočný, dôležitejšia je šarmantná asistentka.

A, samozrejme, kľúčové je vedieť kúzlo podať, prepliesť príbehom a humorom, keďže vďaka tomu vieme odpútať pozornosť diváka od našich šikovných rúk.

Napokon, pre mňa nie je najdôležitejšie ukázať mechanicky dokonale zrealizovaný trik, ale človeka zabaviť. A to sa dá aj úplne jednoduchými trikmi.

Mal som na mysli triky, ktoré sú veľmi náročné, keď napríklad kúzelník potrebuje kartu vytiahnuť z rukáva bez toho, aby si to niekto všimol. Aj to by sa mohol naučiť ktokoľvek?

Takéto manipulácie, keď niečo necháte zmiznúť a potom sa to inde objaví, sú najťažšie. Dá sa to naučiť, len si to vyžaduje mesiace a roky tvrdej driny.

Aj ja som robil takéto zložité triky pred deťmi, potom som to však trochu zjednodušil, lebo deťom je jedno, či necháte zmiznúť šatku alebo kartu. No a s tými kartami je to predsa len zložitejšie a chce to neustály dril.

Takéto manipulácie, keď niečo necháte zmiznúť a potom sa to inde objaví, sú najťažšie. Dá sa to naučiť, len si to vyžaduje mesiace a roky tvrdej driny. Zdieľať

Boli však roky, keď som sa zobúdzal zavčasu ráno a trénoval som do večera doma pred zrkadlom.

Mnohí si myslia, aká je to celé brnkačka, že len niekam prídete, vystúpite a za polhodinku si zarobíte peniaze. Ale za tým je obrovské úsilie, pri trénovaní aj vymýšľaní. Vymyslieť dobrý program je fuška, to trvá aj rok, kým sa vyvinie jedno predstavenie.

Napríklad program, ktorý mám v súčasnosti, som skladal dva roky. Teraz sa snažím vyvinúť nový program, ale stále mi tam niečo nesedí, takže sa stále vraciam k starému.

Vaše kúzelnícke povolanie je asi dosť sezónne. Kedy máte najviac predstavení a kedy najmenej?

Najhoršie je to asi po konci plesovej sezóny, aj cez letné prázdniny je to voľnejšie, naopak, v máji a júni sa ideme takmer zblázniť, pendlujeme z akcie na akciu.

Na samotný Deň detí som mal teraz sedem vystúpení, za celý jún 67. Celkovo ročne mávam okolo 300 vystúpení, v školách, škôlkach, na narodeninových párty, na obecných či firemných akciách pre deti. Pre dospelých robím rád mikromágiu, to ide zväčša o firemné podujatia.

Čo je mikromágia?

Kúzelník chodí od stola k stolu a ukazuje kartové kúzla, pre jedného človeka alebo pre skupinku. Z toho majú ľudia najväčší zážitok.

Ivan Lučanič na videu predvádza kúzlo s kartami.

Čo je to najhoršie, čo sa kúzelníkovi môže stať počas predstavenia?

Najväčší stres mám z toho, keď zafúka vietor a zhodí mi stolík s vecami. To je hrôza, je dosť ťažké pokračovať v kúzle s danou rekvizitou.

Teda naším najväčším nepriateľom je vietor. Ak sa niečo také stane, musí sa kúzelník premeniť na veľmi dobrého herca.

Najväčší stres mám z toho, keď zafúka vietor a zhodí mi stolík s vecami. Zdieľať

Ale stali sa mi aj iné trapasy. Na jednej bratislavskej základnej škole som sa raz dve minúty pred vystúpením porezal, keď som si upravoval kovovú palicu. Bolo to hrozné, takmer som si odrezal celé bruško na palci, deti už čakali nastúpené, mne sa však valila krv. Pýtal som sa, či nemajú rýchloobväz, ale nemali nič, poslali ma za zubárkou, čomu som celkom nerozumel.

V každom prípade, dala mi prst pod vodu, takmer som od šoku odpadol, musela ma kriesiť. A teraz si predstavte, že máte o chvíľu nato vystúpiť.

A vystúpili ste?

Áno, zahral som to nejako. Alebo teraz deň pred Dňom detí som sa presúval autom z akcie na akciu a môj kúzelnícky kufor mi v zákrute priľahol kúzelnícky stolík, ktorý sa mi dolámal.

Musel som ho narýchlo dať nejako dohromady a potom utekať do Hornbachu, aby som si na nasledujúci Deň detí stĺkol nejaký improvizovaný stolík. Sú to proste stresy.

Ale pred deťmi sa tieto nedokonalosti zakrývajú hereckým umením asi ľahšie než keby ste stále vystupovali pred dospelým publikom.

To nie je celkom pravda. Dospelý vám zatlieska aj po nie príliš vydarenom vystúpení už len z dôvodu nejakej sociálnej konvencie.

Dieťa vám však v takom prípade nezatlieska, ale pošle vás kamsi, už som to videl pri iných umelcoch. Najhoršie je – a to sa stáva aj mne –, keď idete na akciu, kde majú deti veľa možností rozptýlenia, povedzme skákacie hrady a podobne.

Začnete, máte pocit, že všetko ide dobre a zrazu sa polovica detského obecenstva zdvihne a odíde. Strašný pocit. Alebo nedávno som bol na obecných dňoch v Tomášikove, kde žijú naši Maďari, a tam mi 90 percent detí nerozumelo. Bol som odrovnaný, osemročného chlapca som sa pýtal, akú farbu má loptička a on sa zúfalo pozrel na mamu, lebo mi nerozumel.

Robili ste kúzla aj pred rómskymi deťmi v osadách?

To je úplne skvelé publikum! Dvakrát som bol po turné v rómskych osadách, napríklad v Jarovniciach pred 900 malými Rómami, v Rakúsoch mali deti rebríky poopierané o strechy vedľajších domov, sedeli tam naukladané, neveril som vlastným očiam.

Tie deti sú veľmi vďačné a spontánne, kúzelník sa tam cíti ako megahviezda.

Niekde ma síce upozornili, aby som nerobil triky s peniazmi, pretože raz sa na jedného kúzelníka po záverečnom čísle s peniazmi vrhli a všetko mu ukradli. Ale žiadnu takúto negatívnu skúsenosť som nemal.

Najhoršie je robiť zvieratká z balónikov niekde v parku, keď si vás objedná mesto. Tu som zažil aj bitku medzi ľuďmi o moje zvieracie balóniky.

Bitku?

Áno, bitku, išli sa dolámať.

Minule som videl kúzelníka, od ktorého chceli deti rôzne nafukovacie zvieratká, ale on vedel z balóna nafúkať len psa, takže s humorom vždy presmeroval akúkoľvek požiadavku na psa. Koľko druhov zvierat viete spraviť?

(Smiech.) Sú ich už asi stovky, ale na to treba aj špeciálne balóniky. Najmä to treba vedieť robiť rýchlo, deťom sa nechce čakať. Ale keď päť hodín robíte kdesi balóniky, už vám z toho naozaj hrabe a začnete si vymýšľať tvory rôznych tvarov...

Keď sa povie kúzelník a mágia, každý si predstaví Davida Copperfielda, ktorý začal ako prvý robiť obrovské televízne šou a vašu profesiu preniesol do nového veku. Čo si o ňom vlastne ako kúzelníci myslíte?

Rôzne veci, naňho nepanuje jednotný názor. Uznávam ho ako hrom, spravil dieru do sveta. Je niečo iné, keď sa na kúzla, ilúzie pozerá stovka ľudí v hľadisku a keď to sleduje polovica obyvateľov sveta. Ale treba tiež povedať, že to, čo sme videli v televízii...

... teda ako prešiel napríklad cez Čínsky múr alebo nechal zmiznúť Sochu slobody...

... to všetko by bez kolosu ľudí a techniky, ktorí sú za Davidom, nevzniklo, je to 90 percent jeho úspechu.

Copperfield je nesporne dobrý kúzelník, ale sú oveľa lepší než on. Je škoda, že u nás si ľudia spomenú pri slove kúzelník možno len na neho. Celosvetovo máme pritom stovky kúzelníkov, ktorí sú extratriedou a o ktorých tu nikto nič netuší.

Ak v zahraničí poviete mená niektorých z nich, ľudia ich poznajú, u nás k tomu nemáme vzťah.

Prečo?

Asi je to dané aj tradíciou. V Nemecku bolo cirkusanstvo rozšírené, túto tradíciu oveľa viac cítiť aj v Česku, u nás to nie je silné.

Vráťme sa ešte ku Copperfieldovi. My laici sme mali predstavu, že po každom jeho spektakulárnom vystúpení si najlepšie kúzelnícke hlavy sveta lámu hlavu nad tým, ako to dokázal. Je to tak?

On mal jednu veľkú výhodu v tom, že mal okolo seba ľudí, ktorým v období najväčšej slávy mohol na sto percent veriť, že nič neprezradia. Samozrejme, mal na to aj zmluvy, aby boli ticho.

Jeho tajomstvá boli teda v čase, keď sa vysielali jeho veľkolepé šou, záhadou pre mnohých ľudí. Dá sa prejsť cez Čínsky múr bez videoefektov? Navyše, on to robil bez strihov.

Dnes už vieme, ako prešiel múrom?

Áno, lebo niekto z jeho tímu to prezradil.

Ako to teda bolo?

Počkajte, ja som kúzelník, ja nikdy neprezrádzam kúzla.

Ale veď ak je to prezradené, je to už verejné.

Vidíte, lenže vy to neviete. Ak to chcete vedieť, nájdite si to na internete, ale bolo by proti mojim kúzelníckym zásadám, keby som to rozpitvával. Ja neprezrádzam kúzla ani vlastnej snúbenici. (Úsmev.)

Keby sa mi páčilo niektoré z vašich kúzel, mohol by som si ho od vás kúpiť?

Všeobecne to platí, kúzelníci si takto medzi sebou predávajú kúzla. Ja to však nerobím, s mojimi známymi kúzelníkmi si nanajvýš kúzla len vymieňame. Takže jeden mi prezradí to svoje výmenou za moje.

Ktorí sú najlepší kúzelníci, ktorých by sme si mohli vygoogliť či nájsť na Youtube?

Čo sa týka ilúzií, najradšej mám Petra Marveya, ten je lepší než Copperfield, najmä si stačí porovnať spôsob, akým lietal jeden a druhý. Ďalší skvelý iluzionista je Holanďan Hans Klok.

Pri všeobecnej mágii je to ťažké povedať, tam je niekoľko absolútne skvelých Kórejčanov, mojím obľúbeným je Eun Gyeol, má nádherný sólo program na hudbu, neviem, či som videl niečo krajšie.

V kartovej mágii to bol kedysi Dai Vernon, ten spravil v tejto oblasti doslova revolúciu, ďalej Michael Ammar. Alebo Bill Malone, ten má neuveriteľne šikovné prsty, on vykladá karty a súčasne mu miznú, sedíte vedľa neho a nechápete, ako to robí.

Pohybujete sa aj v politickom prostredí, angažovali ste sa v bratislavskej komunálnej politike, ale aj v konzervatívnej Aliancii za rodinu počas referenda a predtým v KDS Vladimíra Palka. Stretávate sa v našom katolíckom prostredí s podozrením, či v skutočnosti nerobíte čiernu alebo bielu mágiu?

Ach, áno. Niektorí ľudia sa skutočne boja, či nie som spriahnutý s diablom. Všelijaké otázky v tomto duchu dostávam dokonca aj od kňazov.

Niektorí ľudia sa skutočne boja, či nie som spriahnutý s diablom. Lenže my kúzelníci robíme len naučené triky, nič viac. Zdieľať

Som dobrý kamarát s Karolom Maníkom, niekdajším provinciálom saleziánov, ktorý si ma raz zavolal na nedeľnú detskú omšu na Miletičovej, kde som predviedol krátke kúzla. Mal to výborne vymyslené, keď som skončil, kňaz povedal, vidíte, toto boli kúzla, ale Ježiš vedel robiť zázraky. Neprišli žiadne sťažnosti, bol som za to veľmi rád.

Samozrejme, ľudí pletie to, že sa používa slovo mágia, my pritom robíme naučené triky, nič viac. Takže keď sa ma niekto opýta, akej mágii sa to vlastne venujem, či čiernej alebo bielej, odpovedám, že detskej. (Smiech.)

Sú kúzelníci, o ktorých sa vedelo, že používajú prvky povedzme čiernej mágie?

Nie. Ale je fakt, že ak laik vidí predstavenie niektorých kúzelníkov, môže mať naozaj pocit, že sa tam udialo niečo nadprirodzené.

Teraz je napríklad trendom robiť predstavenia s hypnózou. Mág zhypnotizuje ľudí, prinúti ich, aby rátali do desať a zabudli na číslo osem. Oni rátajú, vynechajú číslo osem, je to zábavné, publikum sa smeje.

Až na to, že často je to dohodnuté a v skutočnosti nejde o žiadnu hypnózu.

Teraz ste nám konečne niečo prezradili, čím ste porušili svoje kúzelnícke pravidlo.

Lenže to sú podfuky s hypnózou, nie kúzla!
 

Je typ triku, pri ktorom by ste si povedali, že to už nie je v súlade s vaším svedomím?

Nič také mi nenapadá. Ale viem, že nikdy by som nikoho dospelého nepresviedčal, že ja naozaj viem premeniť červenú šatku na modrú, že mám také schopnosti. 

Keď sa kúzelník dohodne s niekým z publika, je to z hľadiska vašej kúzelníckej etiky prípustné?

Áno, v nejakej miere to je prípustné. Iné však je, keď kúzelník zaplatí komparzistov a tvári sa, že sú to náhodní diváci, ktorých stretol na ulici. To je klamstvo.

Svetoznámi Criss Angel i David Blaine na ulici ukazujú kúzla na prvý pohľad náhodným ľuďom, no títo ľudia, ktorí sa ohúrene chytajú za hlavy a idú z tých kúziel odpadnúť, sú s nimi v skutočnosti dohodnutí. Podľa mňa je to už za hranou.

Čo je vašou kúzelníckou perspektívou o 20 rokov?

Mám 32 rokov, neviem si sám seba predstaviť, že budem ešte v päťdesiatke vystupovať pred deťmi. Deti chcú mať niekoho, ktorý vie vyvolať dojem, že je taký ich, neviem, či to o 20 rokov bude mať zmysel.

Aj preto ma to napokon ťahalo do politiky, chcel som vyskúšať niečo, čo by som mohol robiť aj o 20 rokov. Ale minulý rok sa mi tak rozbehla sezóna, že dnes ma moja práca baví ešte viac než predtým, takže komunálna politika pôjde asi načas bokom.

Keby ste vstúpili do politiky, boli by ste po poslankyni Smeru a primátorke Humenného Jane Vaľovej druhým z odboru mágie.

Pozor, neporovnávajte ma, Jana Vaľová je predsa čarodejnica. (Smiech.)

Ale musím povedať, že najmä moja kampaň do posledných volieb VÚC ma vyslovene bavila. Ako kúzelníkovi sa mi robila skvele, môj slogan na mítingoch zaberal.

Aký slogan ste mali?

Že kým ľudia, ktorí idú do politiky, vedia nechať veci zmiznúť, ja som jediný, ktorý tam ide, aby niečo objavil.

No nevyšlo mi to, bola to napokon moja prvá kampaň. O rok neskôr som išiel aj do komunálok, ale po predošlej kampani som bol taký vyfľusnutý, že na túto kampaň som už nemal energiu ani som nič poriadne nevymyslel. Chýbalo mi len 21 hlasov.

Aspoň vidno, že naozaj neovládate žiadnu nadprirodzenú mágiu.

V tej kampani som nielenže nevyužil žiadnu mágiu, ale vôbec nič, žiaden jednoduchý predvolebný trik. A tak som aj dopadol.

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo