Utečenecká kríza opäť vrcholí

Utečenecká kríza opäť vrcholí

Africkí migranti sa plavia na preplnenom člne v Stredozemnom mori, 25 míľ severne od líbyjskej Sabraty, foto TASR/AP

Do Talianska prúdi rekordný počet migrantov, denne lode priplavia aj okolo päťtisíc Afričanov. Dokedy to krajina vydrží?

Na prvý pohľad to vyzerá, že sa vlastne nič dramatické nedeje.

Kým minulý rok sa Európa spamätávala z masívnej utečeneckej vlny, ktorá zasiahla najmä Rakúsko, Nemecko a Švédsko, a protiutečenecké strany boli na jasnom vzostupe, tento rok je pre európsky establišment úľavou.

Vo Francúzsku zvíťazil v prezidentských voľbách liberál Emmanuel Macron, kancelárka Angela Merkelová, ktorej utečenecká kríza takmer ukončila politickú kariéru, si užíva pomerne radostnú predvolebnú kampaň a mieri v septembrových voľbách k ďalšiemu volebnému víťazstvu.

Až sa zdá, ako keby sa dohodou s Tureckom a zatvorením balkánskej trasy všetko vyriešilo a už zostávalo len na technokratoch, ako doladia ochranu schengenských hraníc pre prípad, že do Európy začnú opäť prúdiť migranti.

Lenže napriek mediálnemu zdaniu sa utečenecká kríza neskončila. Naopak, po dvoch rokoch mieri k jednému z ďalších vrcholov.

Talianska dráma

Do samotného Nemecka len v prvých piatich mesiacoch tohto roka prišlo takmer 80-tisíc utečencov, ktorí sa zaregistrovali ako žiadatelia o azyl. Ide zväčša o ľudí zo Sýrie a Iraku, ktorí sa rôznymi ilegálnymi cestami prepravili Európou do Nemecka.

Samozrejme, v krajine, ktorá zažila v roku 2015 príchod vyše 800-tisíc utečencov, sa už minuloročný pokles na 280-tisíc javil ako dôkaz o Merkelovej úspešnej stratégii.

Stále však ide o obrovské počty, najmä ak ich porovnáme s obdobím spred desiatich rokov, keď do Nemecka ročne prúdilo okolo 30-tisíc žiadateľov o azyl.

No skutočná dráma sa odohráva na talianskom pobreží. Taliani sú už roky vystavení náporu migrantov z Afriky, problémom sú však trendy a neustále zhoršovanie situácie.

V roku 2013 sa v Taliansku vylodilo vyše 22-tisíc utečencov, o rok neskôr ich bolo 66-tisíc, v roku 2015 ich počet stúpol na 104-tisíc. Minulý rok prijali Taliani na pobreží a v prístavoch 176-tisíc migrantov, pričom sa prekonal aj ďalší smutný rekord, vyše päťtisíc utečencov v mori zahynulo. A čo príde tento rok?

Už len do 30. júna 2017 sa v Taliansku vylodilo takmer 84-tisíc migrantov (v rovnakom období minulého roka to bolo okolo 70-tisíc). No práve v posledných týždňoch nápor prudko narastá, v priemere prichádza päťtisíc migrantov denne. Ide najmä o migrantov z Nigérie, Bangladéša, Guiney, z Pobrežia Slonoviny, Senegalu či Maroka.

Práve na príklade Bangladéšanov, o ktorých v predošlých vlnách nebolo tak počuť, sa dá ilustrovať, ako sa v prepojenom svete môže zrazu zdvihnúť utečenecká vlna. Ich púť do Európy za lepším životom opisujú talianske médiá takto: už v Bangladéši pôsobia rôzne prevádzačské agentúry, ktoré presviedčajú miestnych obyvateľov o európskom sne, potom im zorganizujú cestu lietadlom cez Istanbul a Dubaj až do Tripolisu v Líbyi. Tam sa nadviaže kontakt s miestnymi prevádzačmi, tí vybavia čln, ktorý migrantov preplaví cez Stredozemné more do talianskych vôd.

Aj tu sa však praktiky morských prevádzačov v posledných mesiacoch menia, a to tak, aby pri svojich obchodoch dosahovali čo najväčšie zisky pri čo najmenšom riziku. Po novom prevádzači pripájajú ku gumeným člnom, v ktorých sú naložení migranti, aj svoje vodné skútre, a keď sa dostanú do medzinárodných vôd, presadnú z člnov na skútre a vrátia sa do Líbye. Migrantov z člnov sa už ujmú záchranárske lode, ktoré neraz patria mimovládnym organizáciám.

Lode s migrantmi potom vplávajú do jedného z talianskych prístavov a začína sa celá azylová procedúra.

Ak to pôjde takto ďalej, nezvládneme to

Pritom je každému pozorovateľovi zjavné, že drvivá väčšina týchto ľudí sú ekonomickí migranti, ktorí neutekajú pred vojnou či prenasledovaním, ale za lepším životom. Z dvoch tretín ide o mladých mužov.

Sám Emmanuel Macron nedávno vyhlásil, že v prípade prišelcov, ktorí sa vyloďujú na talianskych brehoch, tvoria 80 percent ekonomickí migranti.

Keď na začiatku leta v priebehu 48 hodín priviezlo 22 lodí 12-tisíc utečencov, inak pokojný a uvážlivý taliansky prezident Sergio Mattarella vyhlásil: „Ak bude pokračovať prílev v týchto počtoch, pôjde o nezvládnuteľnú situáciu aj pre takú veľkú a otvorenú krajinu, akou je tá naša.“

Taliani museli medzičasom prebudovať systém prijímania migrantov – kým predtým zvládali nápor takmer výlučne Sicílčania, pomaly sa otvárali prístavy pre migrantov po celom juhu Talianska.

Samozrejme, prvoradým záujmom Talianov je, aby sa realizovali dohody s Líbyou, ktoré boli uzatvorené vo februári tohto roka. Vláda v Ríme dúfala, že sa jej podarí napodobniť utečenecký pakt Merkelovej s Erdoganom, čo by v tomto prípade znamenalo, že líbyjské pobrežné hliadky zvýšenou aktivitou uzatvoria či aspoň obmedzia prechod medzi Líbyou a Talianskom.

Lenže dohoda, ktorú uzatvorili s jednou z troch líbyjských vlád, v rozorvanej krajine funguje len v minimálnej miere. 

Navyše, líbyjská pobrežná stráž sa sťažuje, že jej úsilie maria mimovládne organizácie, ktoré svojou činnosťou vzbudzujú v migrantoch nádej, že budú na mori zachránení a preplavení do Talianska.

Lode mimovládok vstupujú aj do líbyjských teritoriálnych vôd, Líbyjčania tiež upozorňujú na prípady, keď zadržali gumený čln s migrantmi a potom sa preukázalo, že nepatril prevádzačom, ale niektorej z mimovládok (napríklad Sea Watch).

Taliani pritvrdzujú, no nevedia ako ďalej

Aktivity mimovládnych organizácií, ktoré sa usilujú pomáhať utečencom, trápia aj taliansku vládu. Lode týchto organizácií neraz zachránili migrantov pred utopením, ich pôsobenie však prináša aj problémy. Talianske úrady podozrievajú mimovládky zo spolupráce s prevádzačmi. Najnovšie preto Rím predložil 11-bodový etický kódex a žiada, aby ho mimovládne organizácie dodržiavali. Ak to tak nespravia, vláda zakáže ich lodiam prístup do talianskych prístavov.

Podľa požiadaviek kódexu by už záchranárske lode mimovládok nemali vstupovať do líbyjských vôd, nesmú vysielať svetelné signály, ktoré pomáhajú prevádzačom pri orientácii, takisto by nemali premiestňovať migrantov na iné lode, pokiaľ nie je ohrozený ich život.

Taliani nepritvrdzujú len voči mimovládkam, ale aj voči ďalším štátom EÚ. Hrozia, že ak aj iní, najmä Francúzi, neotvoria svoje prístavy pre migrantov z Líbye, Taliansko uzatvorí svoje prístavy a lode presmeruje.

Macron aj Merkelová však tento návrh odmietajú s odôvodnením, že ak by sa prestalo rešpektovať, že títo migranti musia o azyl požiadať podľa dublinského dohovoru v Taliansku, len by to povzbudilo ďalší prílev ekonomických migrantov do Európy.

Taliani preto s napätím očakávajú v najbližších dňoch verdikt Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý posudzuje žaloby dvoch utečencov. Obaja vstúpili do Európy cez Chorvátsko, žiadali však o azyl v iných krajinách (Slovinsko, Rakúsko). Ak by súd rozhodol, že postupovali v súlade s európskym právom, bolo by to pre Taliansko dôležité právne víťazstvo.

Taliani totiž tvrdia, že na migrantov, ktorí boli zachránení z medzinárodných vôd, sa nemá hľadieť ako na ilegálnych, a teda sa na nich nevzťahuje zaužívaný výklad dublinského dohovoru.

V zákulisí talianskej vlády sa údajne zvažuje ešte radikálnejší krok: poskytnúť 200-tisíc migrantom, ktorí sa vylodili na pobreží, dočasné víza platné pre celú EÚ. Právnym podkladom pre takéto opatrenie by mohla byť jedna európska direktíva, prijatá po balkánskych vojnách. 

Taliani tak EÚ a najmä Nemcom odkazujú, že ak nebudú cítiť dostatok pomoci, migrantov pošlú smerom na sever.

Ide však skôr o symbolickú hrozbu, keďže Rakúšania sú viac-menej pripravení zablokovať Brennerský priesmyk.

Celkovo je Taliansko pri vyjednávaniach slabé a bez dlhodobej presvedčivej stratégie. Na čele vlády je po páde premiéra Mattea Renziho diplomat Paolo Gentiloni, ktorého misiou nie je riešiť veľké domáce výzvy, ale doviesť krajinu k riadnym voľbám v roku 2018. A napokon, keď prídu chladnejšie mesiace, prevádzači budú kšeftovať s ľudským nešťastím opäť o čosi menej. Až kým nebude opäť teplejšie a utečenecká kríza na mori zase neudrie silnejšie než predtým. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo