Z politikov na poli sa môžeme smiať, ale poľnohospodárstvo je dôležité

 Z politikov na poli sa môžeme smiať, ale poľnohospodárstvo je dôležité

Slovensko je stále z veľkej časti vidieckou krajinou a pre vidiek poľnohospodárstvo znamená život.

Patrí to už akosi ku koloritu letných dní. Politici počas žatvy každoročne vyrazia do terénu, v oblekoch sa prejdú po poliach, nechajú sa informovať o kvalite úrody, múdro sa pri tom tvária a za toto divadielko pravidelne utŕžia mediálny výsmech.

Tieto ich spanilé jazdy za poľnohospodármi sú naozaj často také strojené a umelé, že sú až smiešne. Zlou správou je, že v tomto mediálnom lomoze plnom irónie a paralel na socialistických funkcionárov, ktorí pred kamerami drvili klasy medzi prstami, často úplne zaniknú skutočné problémy nášho poľnohospodárstva a potravinárstva.

V slovenských médiách sa týmto témam, až na niekoľko vzácnych výnimiek, už takmer nikto nevenuje. Pritom určite by bolo o čom.

Potravinová nesebestačnosť

Minulý týždeň plnila titulky médií správa o tom, že potraviny tých istých značiek sú u nás menej kvalitné, ako napríklad v Nemecku či v Rakúsku. Nuž naozaj nemilé.

Ale horšou správou je to, že Slovensko patrí ku krajinám s najväčším podielom zahraničných potravín na pultoch obchodov. Podľa prieskumu agentúry GFK, ktorý sa v marci a apríli uskutočnil na vzorke 360 predajní po celej krajine, je podiel domácich potravín len 37,2 percenta. Keď agentúra začala v roku 2011 tieto prieskumy robiť, tvoril ešte 50 percent. Odvtedy permanentne klesá.

Od roku 2011 do roku 2017 sa znížil o viac ako štvrtinu. Väčšina potravín, ktoré si dnes môžeme kúpiť, pochádza zo zahraničia.

Dôvodov tohto stavu je veľa. Od toho, že pre slovenského spotrebiteľa je stále kľúčovým faktorom cena, cez nízku efektivitu našich potravinárskych podnikov až po komplikovaný systém európskych a národných poľnohopodárskych dotácií.

Tie sú samostatným problémom. Kým rozdiely v priamych platbách z Bruselu medzi Slovenskom a inými krajinami EÚ sa postupne znižujú, niektoré európske štáty svojim farmárom ešte štedro pomáhajú prostredníctvom systému štátnej pomoci. Napríklad rakúsky farmár dostával na hektár z Bruselu približne 250 eur a od rakúskeho štátu ešte ďalších 500 eur. Jeho slovenský kolega mal z Bruselu približne 210 eur a od štátu ešte asi štyri eurá na hektár.

V každom prípade platí, že Slovensko dnes dováža potraviny za viac ako miliardu eur ročne. Nie z exotického juhu, ale najviac z krajín, ktoré majú totožné klimatické podmienky, teda z Nemecka, Česka, Poľska, Maďarska. Pričom Poľsko a Maďarsko sú čistí potravinoví exportéri a v Česku je rozdiel medzi dovozom a vývozom výrazne nižší ako u nás.

Zároveň na obrovskej ploche aj vďaka dotáciám pestujeme monokultúry, ako je napríklad repka olejná, slnečnica, obilniny, ktoré vyvážame, no obrovské množstvá potravín s vyššou pridanou hodnotou musíme dovážať.

O týchto faktoch, ich príčinách, dôsledkoch a možných riešeniach písal v roku 2015 ekonóm Marcel Klimek.

Nekultúrna krajina

Niekomu sa môže zdať nezmyselné sa tým trápiť, keď hlad nám zjavne nehrozí a obchody sú plné potravín. A je predsa jedno, či sú naše, alebo z dovozu. Aj pojem potravinová sebestačnosť znie v dnešnom svete ako niečo z predminulého storočia. Takže čo vlastne riešime?

Odpoveď je jednoduchá. Slovensko je stále krajinou, kde skoro polovica populácie žije na vidieku. Pre vidiek poľnohospodárstvo znamená život. Ak upadá, ľuďom na dedinách to prináša nezamestanosť, stratu sociálneho kapitálu, chátranie infraštruktúry.

Iste, nie je nič ľahšie než odporučiť, aby všetci tí, ktorí vládzu, odišli z vidieka do miest alebo za hranice. Slovensko to však poznačí. Celé regióny spustnú, nielen vizuálne, ale aj duchovne a krajina sa len ťažko bude môcť nazývať kultúrnou.

Tak ďaleko síce ešte nie sme, ale trendy určite nevyzerajú dobre. Zatiaľ čo napríklad v starých krajinách EÚ klesla za posledných dvadsať rokov zamestnanosť v agrosektore o dvadsať percent, na Slovensku to bolo o viac ako sedemdesiat percent. Kým v Rakúsku či v Poľsku stretnete ľudí, ktorí sú hrdí na to, že sú farmári, u nás práca v poľnohospodárstve v posledných desaťročiach prudko strácala prestíž. Byť poľnohospodárom sa stalo synonymom pre podradné, bezperspektívne zamestnanie.

Politikom na poliach sa za ich lacný marketing síce môžeme smiať, ale to, že tieto témy sú u nás na okraji politického a mediálneho záujmu, je skôr do plaču.

Foto: TASR/ Martin Baumann

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo