Ohrozenie politiky

Ohrozenie politiky

Na archívnej snímke z 27. augusta 1963 leto v Pieninách. Foto: Štefan Petráš/TASR

Leto je osobitná politická sezóna.

Praje rôznym malým veciam a banalitám, pretože nič sa nedeje a aj na tie je teraz v médiách priestor. Praje bulvárnym novinkám prostredníctvom fotiek z dovoleniek, ktoré ľudia posielajú Novému Času, skrátka praje lajfstajlu.

A práve to je problém: nie leto samotné ani uhorka, to tu bolo vždy. Problém je, že tá naša politika je v letnom režime veľkú časť roka.

Je to, samozrejme, širší fenomén.

Niekedy od momentu, keď Tony Blair začal kvôli popularite púšťať na verejnosť fotky, ako raňajkuje s deťmi, ako Barack Obama čítaval svojim deťom rozprávky a u nás začal Igor Matovič chodiť v šľapkách a tričku do parlamentu, politika prudko zľudovela.

Nie v zmysle, ako o ľudovej demokracii hovorili červení ani ako o ľudových stranách hovorili čierni, inak. To, že politici chceli pôsobiť ľudovo, nie je problém, problém je, že ľudia to zobrali vážne a začali s politikmi sympatizovať podľa toho, či sú ako oni, bežní ľudia.

Hovorí ako ja? Oblieka sa ako ja? Raňajkuje to, čo aj ja?... aj do Chorvátska chodí ako ja! Cha! Je to môj človek.

Ostatné ide bokom. Nuž a ako to už býva, to ostatné je dôležité.

Pozoruhodné tiež je, ako sa tento jav kryje s ďalším: politiku ovládli podnikatelia.

Sú dva typy politických podnikateľov. Jeden, čo do politiky vstupuje z tejto profesie, ten druhý čaro podnikania objaví vo funkcii.

Najúspešnejší podnikateľ v politike je istý Robert Kaliňák, podarilo sa mu zmeniť celú disciplínu a dovtedajšie osobné rekordy, ale s jeho úspechom sa v politike presadili aj ďalší, bez ohľadu na farbu prejavu: Sulík, Matovič, Kiska, Kollár, Sólymos, Danko... a keď sa pozriete medzi poslancov, pribudnú ďalší. (Do partie sa hlási aj Hlina.)

Na archívnej snímke z 31. júla 1970 leto na Zemplínskej Šírave. Foto: Ján Valko/TASR

Navyše, iní sa vo funkciách podnikať naučili. To je prípad Roberta Fica aj úspešného podnikateľa Bélu Bugára. Kedysi sa hovorilo, že naša politika potrebuje viac ekonómov, výzvu ale pochopili podnikatelia. Medzi týmito dvomi disciplínami je veľký rozdiel, jeden myslí na pravidlá, druhý na osobný zisk, jeden vyniká rozhľadom, druhý osobnými skúsenosťami. Čo meno, to skúsenosť, dosaďte si sami.

Len sa akosi nemôžem zbaviť dojmu, že našej politike neprospieva ani jedno, ani druhé. Ani lajfstajlová politika, ani podnikateľský étos. Podpisujem preto znepokojenie, že globálne otepľovanie je problém. V politike celkom určite.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo