Svet ženského kočíkovania v meste je krutý. Aj keď o tom spoločnosť nechce hovoriť. Možno sa to nestalo vám, ale určite máte vo svojom okolí nejakú matku, ktorá tým prešla. Možno je to vaša sestra, kolegyňa, suseda. Medzi matkami kolujú strašidelné historky o tom, ako slabšie povahy z kočíkovania zošediveli a iné radšej schovávali deti za zatemnenými oknami, než by ich mali kočíkovať.

Kočíkujúce ženy majú špeciálny radar, ktorým zachytia inú ženu s kočíkom na desiatky metrov, aj keby bola za ich chrbtom. V tom momente sa spúšťa neľútostný komparatívny proces.

Najprv sa vyhodnotí fyzický stav druhej matky, to, ako sa vysporiadala s tehotenstvom. Trvá to len sekundu a vzápätí sa prechádza na kočík a potom na dieťa. Za pár sekúnd majú obe matky všetko vyhodnotené a v tom lepšom prípade prejdú mlčky okolo a všetko si nechajú pre seba, prípadne si vymenia len pár zdvorilostných fráz.

No v tom horšom prípade sa začína tvrdá hra ukrytá za naoko milú konverzáciu.

Najdrsnejšia vec, ktorú môžete urobiť, je zámerne zmeniť pohlavie dieťaťa. Aké pekné dievčatko! poviete, hoci vidíte, že je to chlapec.

Porovnateľne drsné je nadhodiť, že dieťa je podvyživené. Napríklad veta „Aké pekné chudé nožičky!“ je brutálna, pretože matky sa snažia o bacuľaté deti. Povedať nejakej, že má chudé dieťa, to sa jej rovno môžete spýtať, či má doma detskú hladomorňu. Podpásovka je aj povedať: Vidím, že ste papali! To je v podstate to isté, ako keby ste sa matky spýtali, či jej dieťa naposledy umyli v pôrodnici.

Alebo veta „Vy už dávate výživu (jogurt, pečivo)?“ nie je o nič milosrdnejšia, ako keby ste sa spýtali: Vie váš pediater, čo s tým dieťaťom vôbec robíte?

Východný Austin, otec a syn. Foto – ​Don Mason

Samostatnou kategóriou sú útoky na kočík. Urobili sme rebríček tých najpoužívanejších. (V zátvorkách preklady pre mužov, ktorí môžu mať ťažkosti s pochopením skrytej zákernosti).

4. Známa mala rovnaký kočík ako vy, raz sa prekotili a psychológ im povedal, že ich dieťa už nikdy nebude ako predtým. (Máte kočík z hypermarketu.)

3. Musíte mať veľké auto! (Máte lacný kočík, ktorý sa nedá poriadne zložiť.)

2 Určite veľa kočíkujete! (Máte sekáčový kočík, na ktorom už bola odchovaná asi polka republiky.)

1. Taký kočík nám chceli kúpiť svokrovci. (No comment.)

Svet ženského kočíkovania je drsný svet, kde sa najprv strieľa a potom sa opäť strieľa. Ženy sa pri kočíkovaní zvyknú párovať, takže najhoršie je, keď single kočíkarka stretne kočíkarské duo alebo ešte väčšiu svorku. Nejedna mamička si traumu z kočíkovania nesie so sebou celý život.

Mužské kočíkovanie

Keď muž začne kočíkovať, ani netuší, do akého drsného sveta vstupuje. A väčšinou na to ani nikdy nepríde. Príroda ho obdarila úplnou imunitou.

Ak na ňom skúsite tú historku, že vaša známa sa s takým istým kočíkom prevrátila do jarku, chlap nepochopí, že je to útok na jeho kočík. Prvý reflex mu hovorí, že má predstierať nejaký typ účasti na preberanom nešťastí, a tak sa len zatvári ustarostene. Ale nejde mu to ľahko, lebo si hneď predstaví, ako ten rotujúci kočík smeruje do jarku.

Takéto pokusy na kočíkujúcich chlapov sú však veľmi, veľmi zriedkavé. Kočíkujúce matky sa ku kočíkujúcim chlapom správajú úplne inak ako voči sebe. Vo svete kočíkovania sú kočíkujúci fotri niečo ako beloch štartujúci v maratóne. Nemá na zlato a nikdy mať nebude, lebo to nie je šport pre neho. Ale istým spôsobom je práve preto všetkým sympatický.

Kočíkujci muž si môže dovoliť veľa hrozných vecí a stále je za cool chlapíka. Môže si napríklad dovoliť nezapnúť dieťaťu na verejnosti bodyčko (návlek na dieťa, čo sa zapína pod plienkou), za čo by iné matky museli pred ľudový súd. Zatiaľ čo ženám-matkám spoločnosť toleruje ako spodný limit pre ich dojčatá business causal, chlap si pre svoje dieťa môže dovoliť casual.

Hasidic Father on the Beach at Coney Island – Brooklyn NY. Foto – Chris Goldberg

Niekedy dokonca pri kočíkujúcich chlapoch platí, že čím horšie, tým lepšie.

Je úplný štandard, že dieťa kočíkujúceho otca nesie na oblečení stopy stravy, a to väčšinou v stave, že sa ešte dá rozlúštiť, či išlo o lesnú zmes alebo jablkovú. Lenže zabrindané dieťa je pre chlapa plusový bod. Pretože indikuje, že mu aktívne záleží na prežití potomka, čo je vec, ktorú väčšina mužov outsourcuje.

Kočíkujúce matky, akokoľvek sú drsné voči sebe, sú veľké fanúšičky kočíkujúcich fotrov. A dá sa to dobre zneužívať. Rady postrážia na chvíľu kočík, keď potrebujete dakde odskočiť. Poskytnú plienku, mokré vreckovky aj piškóty, požičajú lyžičku k detskej výžive (v skutočnosti je pomerne jednoduché dostať do dieťaťa výživu aj bez lyžičky).

Samozrejme, treba rátať s tým, že budú trochu poučovať alebo používať slová, o ktorých viete, že ich nikdy nezaradíte do aktívnej slovnej zásoby (napr. „laktačný“). Ale nevyžadujú spätnú väzbu, takže sa to dá zniesť.

Niekedy dokonca pri kočíkujúcich chlapoch platí, že čím horšie, tým lepšie. Zdieľať

Chlapi, na rozdiel od žien, sa pri kočíkovaní nespájajú do párov a nekomunikujú spolu. Keď sa stretnú dvaja kočíkujúci chlapi, prejdú popri sebe tak indiferentne ako daňová kontrola okolo komplexu Bonaparte.

Na rozdiel od žien tú indiferentnosť nehrajú. Ak by ste sa ich päť sekúnd po tom spýtali, akú farbu mal ten druhý kočík, popri ktorom práve prešli, spýtali by sa: Aký kočík?

Je ale jedna vec, s ktorou sa musí chlap vysporiadať, aby kočíkovanie zvládol. A to je ten divný pocit, že tu niečo nesedí. Niežeby muž nemohol kočíkovať, veď už sa naučil jesť aj jogurty. Ale predsa len, mal by to robiť tak nejako inak. Každý má na to svoju metódu. Niekto kočíkuje s futbalkou, niekto sa tvári, že tam nie je, a ťuká celý čas do mobilu. Moja metóda je kočíkovať len jednou rukou. Ľavá ruka vo vrecku, pravá uprostred rukoväti kočíka.

Po pár desiatkach metrov po rozbitých chodníkoch a dvoch prekonaných obrubníkoch je jasné, že dôsledkom jednoručného kočíkovania bude zápal karpálneho tunela v pravej ruke, ale za udržiavanie rodovej identity treba čosi zniesť.

Kočíkovanie je viac než tlačenie kočíka

Mnoho mužov prepadlo presvedčeniu, že kočíkovanie je len vozenie dieťaťa v kočíku, čo mnohých od tejto činnosti odrádza. Ale to je klam, pod kočíkovanie sa dá zastrešiť všeličo, najmä v lete. Dieťa môžete z kočíka zavše vyložiť niekde v parku na deku, ktorá by mala byť dostatočne rozmerná, aby sa na ňu okrem vás zmestilo aj dieťa.

Iste, vykladať dieťa z kočíka znamená zvýšené riziko nejakého incidentu, ale je to manažovateľné riziko. Pokiaľ sa dieťa ešte nepohybuje, má dostatočne drsný podvozok, aby sa len tak niekam skĺzlo, a to i v prudšom svahu. Ak sa hýbe, je to trochu horšie.

Je vhodné, aby dieťa nekonzumovalo nič, čo pôvodne nebolo nabalené ako jedlo v taške, ktorú ste dostali pri opúšťaní domova.

Otcovia si vyrazili. Foto – ​Anne Worner

Ak na nejakú akútnu otázku nemáte odpoveď a začnete ju hľadať na mamičkovských fórach, platí pravidlo 6 : 4. Teda, že treba rátať s tým, že z desiatich reakcií je približne šesť normálnych, a preto netreba hneď panikáriť.

Napríklad, povedzme, že si nie ste istý, čo robiť, ak by dieťa zjedlo kamienok, a tak vytiahnete mobil a skončíte na modrom fóre.

Dve matky z desiatich píšu, že by to neprežili, prvú by porazilo, druhá by si na život siahla sama kreatívnym spôsobom (tvrdí, že by vyskočila z kože). Tretia by na rodičov takých detí poslala sociálku, štvrtá sa dušuje, že by to s rukou na klaksóne dala na urgentný príjem za štyri minúty. (Ako dodá, preto pri pôrode trvala na tom, aby jej muž kúpil pri tej príležitosti malé, ale šikovné mestské autíčko.)

Či už ste riaditeľ banky alebo baník, muž, ktorý kočíkuje, nemôže prehrať. Zdieľať

Zvyšných šesť pôsobí podozrivo pokojne, tvrdia, že ono sa to nejako vyrieši prirodzenou cestou aj samo.

Ak má nejaký problém na mamičkovskom fóre pomer 4 hysterky ku 6 nehysteriek, znamená to, že problém neexistuje. (Samozrejme, gastrozážitky svojho dieťaťa by ste mali sledovať, bolo by predsa len trochu divné, keby mu obsah plienky začal štrngať.)

Záverečná dilema a želanie

Kočíkovanie je tak vec, ktorej sa muži nemusia báť, ak približne dodržia vyššie uvedené zásady. Mužské kočíkovanie je pomerne mladá športová disciplína a nie všetky otázniky už má doriešené. Napríklad, pri každej sídliskovej reštauračnej terase možno v letný podvečer nájsť zaparkovaný aspoň jeden kočík. Dlhší čas robím prieskumný zber odpovedí na otázku, či je etické, ak muž pri kočíkovaní skonzumuje jedno (slovom jedno) pivo. Len tak, na terase, bez návštevy interiéru zariadenia.

Zatiaľ som zistil len to, že je to téma, ktorá polarizuje spoločnosť. Budem teda vďačný, ak svoj názor vyjadríte v diskusii.

Tak či onak, mužské kočíkovanie je vec, ktorá dá vášmu životu ďalší rozmer. A nezabudnite, že je to svet, ktorý mužom mimoriadne praje. Či už ste riaditeľ banky alebo baník, muž, ktorý kočíkuje, nemôže prehrať.

Titulná foto – Don Mason

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo