NÁZOR: Fico je najdôveryhodnejší pokrytec

Ako môže byť pokrytec niekto, kto v sebe nemá princíp a nič neverí? Tak, že aj keď tomu až tak neverí, predsa len niečo navonok deklaruje – a nekoná podľa toho.

Vysoké nároky kladené na kohokoľvek, kto sa označí prívlastkom „kresťanský“ sú plne namieste. „Buďte dokonalí,“ nabáda nás evanjelium. Nuž, ale povedzme si narovinu, dokonalí nie sme. Z tejto „systémovej diferencie“ vyplýva časté pomenovanie pokrytec. A mnohokrát aj užitočné. Pripomína nám, že princípy, ktoré vyznávame sú vysoké a náročné, len my ich nedosahujeme.

Klobása v špajze

Ten, kto nás týmto pomenovaním častuje, nám pripomína, akí by sme mali byť. Uznáva, že existuje akési „mal by“. Vcelku vzaté, je to dobrá vizitka. Náš blížny vníma rozdiel medzi náboženstvom normatívnym a náboženstvom žitým. Len treba dávať pozor, či správne interpretuje náš vysoký ideál (ktorý častokrát sám nevyznáva), alebo ho iba dezinterpretuje. V drvivej väčšine prípadov kritik nesprávne chápe ideál. Čo však s tými, ktorí žiadne ideály nemajú? S tými, ktorí nič nevyznávajú? Podľa čoho merať ich konanie? Zdalo by sa, že títo pokrytcami byť vlastne ani nemôžu. Ale aj najväčší agnostik či nihilista v niečo verí. Milan Lasica opisuje v jednej scénke človeka, ktorý o sebe tvrdil, že je nihilista. Popieral naozaj všetko. Lenže raz ho našli v špajze – s klobásou. Tú nepopieral.

Tyrannoi uprostred polis

Robert Fico nie je ani sociálny, ani demokrat. Verí, že politika je boj záujmových skupín. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že na žiadnych ideách (až tak) nezáleží. Používa ich, ale len ako nástroj. Každý má podľa neho v skutočnosti iba nejaký záujem a tento vo verejnom priestore presadzuje. Umenie vládnuť znamená ovládnuť tento priestor a vedieť, ako spojiť svoje záujmy so záujmami niekoho iného. Toto je uvažovanie tyrana, ktorý sa ocitol v demokratickom režime. Nie demokrata. Aspoň nie v ponímaní konzervatívnej demokratickej tradície. Fico neverí, že právo a morálka nejako súvisia („Z hľadiska morálneho máme problém s amnestiami, ale naďalej máme právny názor, že amnestie nie je možné zrušiť,“ povedal Fico). Čo vládne, ak nie zákon, ktorý je z rozumu? Svojvôľa tyrana.

"Robert Fico nečítal ani sociálne encykliky, ani Dostojevského a ak áno, tak ho pochopil tak isto ako Dostojevského cenzori."

Zdieľať

Čo znamená pre Fica ľavica? Environmentálne alebo liberálno-ľavicové témy (homosexuáli, human-rightizmus) ako je pre európskych socialiistov bežné? Kdeže. To bude až vtedy, keď bude táto spoločnosť dostatočne zosekularizovaná na to, aby bolo osožné tieto idey hlásať. Číry pragmatizmus. Smer má kvalitných analytikov. Podľa stratégie Smeru sa dá spoľahlivo určiť, kedy moment prevahy sekularizmu na Slovensku nastane.

Argumentum ad misercordiam

Má Fico dobré srdce, že nám chce dať istoty, hoci aj falošné? Nuž, do srdca nevidíme, ale určite má rád psov a má sklon k znárodňovaniu, k prerozdeľovaniu (nie k solidarite). Heslo „musíme si pomáhať“ neznamená, že tvár na bilboarde verí, že človek je stvorený na obraz Boží a má nekonečnú hodnotu. Fico hlása „solidaritu“ z materialistických dôvodov, lebo ľudia sú naučení žiť zo systému štátnych dávok a on si vie nezodpovedne požičať peniaze, aby dal ľuďom ich „istoty“. To znamená, chlieb a hry. Takto sa dá táto sorta znamenite ovládať. Robert Fico nečítal ani sociálne encykliky, ani Dostojevského a ak áno, tak ho pochopil tak isto, ako Dostojevského cenzori.

Smerom k neomečiarizmu

Zdá sa, že vláde Smeru v tej či onej podobe sa táto krajina nevyhne. Preto je namieste otázka: Čo verí náš budúci vodca? Čo dúfa? Nie deklaratórne, ale naozaj. Tuší to niekto? Jedno je isté. Ak si budúci koaliční partneri myslia, že Fico je sociálny demokrat, hlboko sa mýlia. Iba to o sebe tvrdí. Je to pokrytec. A keďže jeho ideály sú nízke a pomýlené, je zo všetkých pokrytcov najdôveryhodnejší. Jediné, čo je skutočné, je dôvera toľkokrát ubitých, oklamaných a manipulovaných ľudí.

Bratia a sestry, Ficov neomečiarizmus vás sklame tak isto ako Mečiar. Zostáva iba nádej, že Fico sa do histórie zapíše ako posledný vládca post-komunistickej dynastie. Už teraz je jasné, čo nám táto dynastia priniesla: korupciu všade tam, kde sa angažuje štát, zrod finančných skupín, ktoré nemajú zábrany skorumpovaných politikov využívať a podporovať a harabinizované súdy neschopné a neochotné vymáhať zákon alebo vymáhať ho iba tam, kde to vyhovuje záujmom tyrana.

Po ovocí ich poznáte.

Marek Hrubčo
Autor je analytik a prekladateľ

Foto: wikimedia.rog

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo