NÁZOR: Prečo kritizujú Čentéša

Smer, SNS či prezident môžu už len z princípu nesúhlasiť s každou nomináciou pravice, ale snahy o spochybnenie odbornosti Jozefa Čentéša či dokonca zosmiešňovanie sú mravne úbohé.

Správanie Čentéšových kritikov však možno pochopiť, ak sa títo negatívne stavajú k niektorým Čentéšovým vyhláseniam, ktoré si možno vysvetliť ako začiatok konca organizačnej samostatnosti prokuratúry, najmä vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti.

Organizačná samostatnosť a široké poňatie ochrany zákonnosti

V súčasnosti sú totiž naši prokurátori nie len verejnými obžalobcami v trestných veciach, čo je tradičnou úlohou prokurátorov v moderných štátoch a ktorú zahraniční prokurátori vykonávajú v rámci organizačnej štruktúry ministerstva spravodlivosti. Právomoci našej prokuratúry sú nie len širšie, keďže jej úlohou je aj ochrana zákonnosti vo veciach verejnej správy a dokonca aj v niektorých občianskoprávnych vzťahoch, ale tieto právomoci vykonáva v rámci samostatnej organizačnej štruktúry. Práve takéto samostatné postavenie prokuratúry môže byť síce v porovnaní so Západným modelom považované za demokratickejšie, netreba však zabúdať na to, že súčasný model je dedičstvom totality. V nej tvorili politické inštitúcie len kulisy pre vykonávanie vôle strany. Bolo tak zbytočné podriaďovať prokurátorov aj ministrovi spravodlivosti, keďže o dohľad sa postarala strana sama. V tomto kontexte vyzerajú zrazu ináč aj právomoci prokuratúry v netrestných veciach, keďže sú prejavom ochrany nie demokratickej, ale socialistickej zákonnosti a socialistickej morálky - na vtedajších miestnych národných výboroch, aj v domácnostiach obyvateľstva.

"V Nemecku môže prokurátor len zriedkavo sám právoplatne zastaviť trestné stíhanie už v prípravnom konaní."

Zdieľať

Nemecké východiská

Napokon organizačná závislosť prokurátorov na ministrovi spravodlivosti v trestných veciach sa na Západe, najmä v Nemecku, ktoré má tiež skúsenosť s (nacistickou) totalitou rieši tesnejšou väzbou na súdnu moc. V Nemecku môže prokurátor len zriedkavo sám právoplatne zastaviť trestné stíhanie už v prípravnom konaní; pre zastavenie trestného stíhania sa pri zločinoch vyžaduje aj súhlas súdu. U nás, zrejme na základe falošného posmelenia organizačnou samostatnosťou prokuratúry je týchto prípadov zastavenia trestného stíhania už v prípravnom konaní omnoho viac a súhlas súdu sa prakticky vyžaduje len v konaní o dohode o vine a treste. V ňom sa však, ako vyplýva z názvu, ukladá aj trest a schválenie súdom je preto potrebné už len z tohto dôvodu.

Postavenie prokuratúry a prokurátorov je témou na dizertačnú prácu. Už z uvedeného však vyplýva, že ani v modeli začlenenia prokuratúry pod ministerstvo spravodlivosti nie je spravodlivosti koniec, ak sa súčasne rozšíri právomoc súdov pri udeľovaní súhlasu so zastavením trestných stíhaní v prípravnom konaní. A podobne, súčasťou detotalizácie prokuratúry by bolo aj prehodnotenie právomoci prokuratúry v netrestných veciach.

Dominik Baco
Autor je študent právnickej fakulty UK v Bratislave

Foto: ISIFA (Gabriel Kuchta)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo