KOMENTÁR: Skvelý dokument KBS a zúrivá Pravda

S blížiacimi sa parlamentnými voľbami a narastajúcou frustráciou väčšej časti našej spoločnosti sa začínajú hľadať terče kolektívne prejavovaného hnevu. Jedným z nich sa pomerne neprekvapujúco stala opäť raz katolícka cirkev. A to len preto, lebo si dovolila vyjadriť svoj názor na spoločnosť, ktorej je sama súčasťou.

Uplynulú stredu portál webnoviny.sk zverejnil dokument týkajúci sa postojov Konferencie biskupov Slovenska k zásadným spoločensko-politickým otázkam v našej vlasti, ktorý nesie názov Katolícka cirkev a spoločnosť 2012-2016. Titulok sa niesol v neutrálnej rovine: „Cirkev žiada vyšetrenie korupčných podozrení“. O deň nato prišla ideologicky zafarbená reakcia denníka Pravda. Už názov samotného článku, autorom ktorého je Radovan Krčmárik – „Cirkev sa opäť mieša do politiky“ – napovedá, aký duch prevláda v celom texte.

"Dokument KBS predstavuje doteraz azda najucelenejší myšlienkový súbor, ktorý katolícka cirkev a jej predstavitelia priniesli od vzniku samostatnej SR."

Zdieľať

Za titulok à la budovateľské 50. roky, ako aj za celý obsah urážlivého, zideologizovaného a hanlivého článku by sa mal jeho autor i všetci, ktorí sa podieľali na jeho zverejnení hanbiť a ospravedlniť všetkým veriacim katolíkom na Slovensku. Ako obvykle, aj tentoraz sa pracovalo tendenčne, účelovo sa vyberali niektoré pasáže, pričom punc odbornosti mali dodať textu vyjadrenia oslovených „odborníkov“. Čitateľ sa z obsahu dozvedel, že katolícka cirkev – podľa spomínaných odborníkov – neprimerane zasahuje do politickej sféry, do občianskych princípov štátu, že spochybňuje práva garantované ústavou a medzinárodnými dohovormi, že sa snaží upevniť svoje pozície atď. Ako zvyčajne, ani tentoraz neostal opomenutý prvý odsek článku 1 Ústavy Slovenskej republiky o nezávislosti štátu od akejkoľvek ideológie či akéhokoľvek náboženstva. Len málo chýbalo, aby z textu vykukli formulácie označujúce katolícku cirkev za „prežitok zahnívajúcej buržoáznej triedy“, „útočisko slabomyseľných a naivných zúfalcov“ či „nástroj ovládania väčšiny mocibažnou menšinou“.

Dokument KBS - ucelený postoj

Dokument KBS predstavuje doteraz azda najucelenejší myšlienkový súbor, ktorý katolícka cirkev a jej predstavitelia priniesli od vzniku samostatnej SR, ak abstrahujeme od obvykle opatrne formulovaných a zväčša vágnych pastierskych listov. Triezvy pohľad na tento text musí aj skeptického a od „katolíckeho myslenia“ značne vzdialeného človeka presvedčiť, že väčšina bodov, majúcich skôr charakter návrhov na diskusiu než taxatívne vymenovaných požiadaviek, je konštruktívna a vôbec nie v rozpore so sekulárnym charakterom štátu garantovaným jeho základným zákonom. V dokumente sú jasne identifikovateľné hlavné piliere katolíckeho sociálneho učenia: dôstojnosť ľudskej osoby, spoločné dobro, solidarita a subsidiarita. Tieto princípy transformované do konkrétnych bodov spomínaného textu nepredstavujú ohrozenie ústavy, medzinárodných zmlúv a ostatných zákonov. Iste, mnohé z nich si vyžadujú širšiu spoločenskú, politickú a najmä odbornú diskusiu, no to je práve skrytý zmysel celého dokumentu: prispieť do verejnej debaty, posilňovať pluralitu a usilovať sa o dosiahnutie všeobecne akceptovateľných princípov kvalitného občianskeho spolužitia, kvalitne fungujúcej občianskej spoločnosti.

Je to práve demokratický pluralizmus, právo vyjadriť slobodne svoj názor, právo upozorniť volených predstaviteľov na problematické okruhy a navrhnúť ich možné riešenia, ktoré vyjadrenia osôb oslovených v spomínanom článku denníka Pravda potierajú a upierajú veriacim občanom tejto krajiny. Prečo by nemala mať táto časť spoločnosti právo prejaviť prostredníctvom svojich náboženských predstaviteľov (lebo či sa to niekomu páči alebo nie, katolícka cirkev je hierarchicky štruktúrovaná) svoj názor? Prečo páni Miroslav Kusý, Miroslav Tížik a pani Janka Debrecéniová upierajú katolíkom to, na čo majú iní oprávnený nárok? Čo je nelegitímne na kultivovaným spôsobom prezentovaných myšlienkach, ktoré sú koniec koncov len návrhmi, ktoré politici vôbec nemusia akceptovať alebo sa s nimi stotožniť?

Vyjadrené moderným slovníkom, aj cirkev môžeme považovať za lobistickú skupinu sui generis. Ako taká má právo mať (aspoň raz za čas) prístup k držiteľom moci, aby im predostrela svoje názory a návrhy. V jej prospech „hrá“ dokonca ešte i to, že tak nerobí finančnými či mocenskými motiváciami, neponúka „všetky kráľovstvá sveta a ich slávu“ (Mt 4,8), na rozdiel od mnohých iných lobistických skupín. Kto jej toto právo upiera, nemá nijaké oprávnenie oháňať sa pluralizmom či slobodou. Pre pokoj v slovenskej spoločnosti a znižovanie napätia v nej, zvlášť v týchto kritických časoch, by bolo vhodné, aby sa títo samozvaní apologéti sekulárnej občianskej spoločnosti vymanili zo socialistických predstáv o cirkvi ako predĺženej ruke buržoázneho Vatikánu či danbrownovských ideí, zobrazujúcich ju ako megakonšpirátora, snažiaceho sa ovládnuť svet a vymyť mozog celému ľudstvu tmárskymi bludmi. Naopak, nastúpiť by mali na cestu zmierlivej konfrontácie a hľadania konsenzu v zásadných otázkach. Pravda, len ak im naozaj ide o dobro tejto spoločnosti...

Marián Sekerák
Foto: tkkbs.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo