Čo bude redakcia čítať v lete (anketa)

Čo bude redakcia čítať v lete (anketa)

Zygarovi Všetci mocní Kremľa, Čechovove poviedky O láske, život v Toskánsku aj mníšske spisy Jána Kasiána. Čo sa chystáte čítať vy?

 

Martin Hanus

Na začiatku leta sa prelúskavam historickými knižkami. Pred časom som si doniesol z Ríma Barryho Straussa o Cézarovej smrti, je to skvelé rozprávačské dielo o jednom komplote, ktorý celkom zmenil dejiny Ríma a celého Západu. 

Rovnako sa teším na knihu amerického historika Jamesa Warda, o ktorej sa medzi slovenskými historikmi hovorí, že má byť prelomovou biografiou Jozefa Tisa. Ward učil niekoľko rokov na Slovensku, dostal sa do archívov, v akých naši historici ešte nebádali, čo veľa hovorí o zanietenosti Warda, ale aj o komótnosti našich historikov.

Wardova kniha vyšla zatiaľ len v angličtine, do konca roka bude azda aj v slovenskom preklade. 

Jozef Majchrák

Leto začnem s dvomi reportážnymi knihami z vydavateľstva Absynt. V Zabudnutých Nemcoch rakúsky spisovateľ a reportér Karl – Markus Gauss pátra po zvyškoch nemeckých menšín v Litve, na Ukrajine a na Spiši.

Pol Potov Úsmev od Švéda Petra Fröberga Idlinga je o režime Červených Kmérov v Kambodži a genocíde, ktorej padlo za obeť dva milióny ľudí.

 

Lukáš Obšitník

Chystám sa prečítať knihu od Michaila Zygara Všetci mocní Kremľa. Chváli ju veľa ľudí, ktorých názor si vážim, kniha podľa všetkého nie je proti- ani proputinovskou agitkou. Rusko je často diskutovaná téma a objektívny pohľad je nielen v slovenskom prostredí vzácny.

Začítal som sa aj do knihy Jeremiáš od Franza Werfela. Pred pár rokmi som od neho čítal 40 dní Musa Daghu, bolo to krásne, dojímavé a hlavne veľmi múdre.

Teším sa aj na štvrtý diel sniperskej série od Scotta McEwena Neviditeľný, ktorý práve vyšiel v českom preklade. Tentoraz sa hlavný dej odohráva v Mexiku, kde sa tím bojovníkov z elitnej jednotky bude musieť zapojiť do drogových vojen, dej sa bude dotýkať aj prostredia tajných služieb bojujúcich proti islamskému extrémizmu. Knižná séria je dobrý napínavý vojensko-politický thriller.

 

Adam Takáč

Kolega Jaroslav Daniška mi nedávno napísal na papierik niekoľko knižných tipov na leto. Konkrétne Krize kultury (Hannah Arendtová), Svatá Rus (Alain Besancon), Pochod Radeckého (Joseph Roth), Smrť popoludní (Ernest Hemingway), Démon súhlasu (Dominik Tatarka).

Niektoré z nich som si plánoval prečítať už dávnejšie, takže sa na ne teším a ak bude leto dlhé, možno oslovím s prosbou o knižné tipy aj ďalších kolegov v redakcii. 

Zuzana Hanusová

V horúcich letných dňoch sa mi akosi prirodzene vracia nostalgia za naším prostým životom v bella Italia uprostred toskánskej prírody. Na dovolenku si tak okrem ľahkých historických románov beriem aj knihu od Ferenca Mátého Toskánske kopce. Americký spisovateľ opúšťa so svojou ženou, maliarkou, New York a rozhodnú sa začať nový život a usadiť sa v Taliansku v kláštore z 13. storočia. Podľa upútaviek je kniha snom každého italofila, takže už je zbalená.

Beriem si aj knihu lekára Raimonda Scotta Oheň a plamene. Ide o teologickú knihu, ktorá prepája zdanlivo nespojiteľné, sexualitu a eucharistiu. Táto sviatosť preniká podľa Scotta telesnosť v rozmere nekonečna – 100-stranová knižôčka so vzácnym obsahom. 

Peter Balberčák 

Na leto som si nechal tieto tri kúsky: Hovory k sobě od Marca Aurelia, Myšlení rychlé a pomalé od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Daniela Kahnemana a devätoro poviedok s názvom O lásce od Antona Pavloviča Čechovova. 

Pavol Rábara

Na leto som si odložil dve chuťovky: 

Dvojzväzkový poklad z 5. storočia od sv. Jána Kasiána Zvyky cenobitu a léky na osm zakladních nerestí. Ide o jedno zo základných diel západného mníšstva, z ktorého čerpal pri zostavovaní svojej Reguly aj sv. Benedikt. 

Ján Kasián (360 – 435) v spisoch predkladá latinskému svetu mníšsky život, ako sa s ním stretol v kresťanskom Egypte a Betleheme. 

Čaká ma tiež Pád Carihradu od môjho najobľúbenejšieho románopisca Miku Waltariho. Historický román o dobytí Konštantínopolu je voľným pokračovaním diela s názvom Temný anjel. Ten sa odohráva v čase stredovekých koncilov, ktorými takmer došlo k zjednoteniu západnej a východnej Cirkvi. 

Poznajúc, ako dokáže fínsky génius Waltari zachytiť historické okamihy (napr. Egypťan Sinuhe), sa na posledné hodiny Carihradu nesmierne teším.

Jaroslav Daniška

Leto som začal s Alainom Finkielkraoutom a pozoruhodnou esejou Destrukce myšlení (Atlantis 1993), práve mi prišlo druhé číslo revue American Affairs, čo považujem za najzaujímavejší politický časopis tejto doby, ale najviac sa teším na dve staré veci. Slunce mrtvých od Ivana Sergejeviča Šmeljova (Prostor 2017) a Smrt Vergiliovu Hermanna Brocha (Odeon 1967).

Román I. S. Šmeljova má odporúčanie Thomasa Manna aj Alexandra Solženicyna a má byť o Rusku, ktoré zomrelo s nástupom boľševikov. Solženicyn o knihe napísal, že je v nej obsiahnutá taká pravda, že to ani nemožno nazvať umením. A Broch je klasika, až doteraz som sa pri rakúskych priateľoch hanbil, že som ju nečítal.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo