Saudská Arábia pred pár dňami spolu so svojimi spojencami Egyptom, Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi vymenovala 13 podmienok obnovenia vzťahov s maličkým, ale bohatým Katarom. Podmienky zverejnil Kuvajt, ktorý plní rolu mediátora a poštára v tomto spore. O pozadí a príčinách celého konfliktu sme písali nedávno na tomto mieste.

Saudi netrochárili a podľa dostupných informácií žiadajú Katar, aby vypol televíziu al-Džazíra, ukončil diplomatické vzťahy s Iránom, prerušil vzťahy s Moslimským bratstvom a zavrel tureckú vojenskú základňu na svojom území, s tým, že Turci opustia krajinu. Skrátene, Katar sa má vzdať všetkého, čím sa líši od Saudskej Arábie, čo ho robí nezávislým a čo mu dodáva v regióne vplyv. Na odpoveď dostal katarský šejk 10 dní.

Minister zahraničných vecí Spojených arabských emirátov Envar Gargaš sa pokúsil naznačiť, že podmienky nie sú úplne maximalistické. Tento politológ s titulom z George Washington University a doktorátom z Cambridge vyhlásil, že Saudmi vedená koalícia nežiada, aby sa katarský šejk vzdal moci. O prevrat im teda nejde.

Katar nepotreboval na odpoveď desať dní. Požiadavky odmietol ako nerozumné a neakceptovateľné.

Spor sa teda dostáva do druhej etapy. Katar sa bude snažiť stabilizovať svoju situáciu (najmä zásobovanie, letecké spojenie) a posilniť svoju obranu, Turkov je zatiaľ na základni len pár desiatok, nanajvýš stoviek, Američania, ktorí majú v Katare tiež základňu, sa držia bokom. O dôvodoch v poslednom čase špekulovali americké médiá. Tento zbytočný konflikt v regióne totiž prekáža americkému ministrovi zahraničných vecí Rexovi Tillersonovi a ministrovi obrany generálovi Jamesovi Mattisovi. Naopak, má mať tichú podporu Bieleho domu, ktorú má zabezpečovať známosť Trumpovho poradcu a zaťa Jareda Kushnera, ktorý je blízkym priateľom Jusufa al Otajbu, veľvyslanca Spojených arabských emirátov v USA. Najmä ak Trump reorganizuje celý Blízky východ na polarite proti Iránu.

Otázkou je, čo urobia Saudi. Aj pre nich sa začína druhá etapa, Katar sa nepodriadil, otázne je, či budú hrať na čas alebo sa pokúsia konflikt eskalovať a vládnucu rodinu katarského šejka Tamíma ibn Hamada as-Sánía zvrhnúť.

K dôležitému pohybu dochádza aj v saudskom kráľovstve.

Kráľ Salmán bin Abd al-Azíz bude mať tento rok 82 a rozhodol sa zmeniť nástupnícku líniu. Mužom čísla dva a následníkom trónu sa stal jeho syn Mohamed bin Salmán, onedlho 32-ročný. Kráľ Salmán tým zbavil nástupníctva doterajšieho princa Mohameda bin Najefa, ktorý je jeho synovcom a o pár týždňov bude mať 58 rokov.

Porušili sa tým dve zaužívané pravidlá, vek ako hierarchické kritérium a vyvažovanie moci v rozvetvenej saudskej rodine. Kráľ Salmán svojho obľúbeného syna protežoval už dávnejšie, mal za úlohu reformovať ekonomiku Saudskej Arábie, vyvolal vojnu v Jemene a naposledy to bol opäť on, kto podľa západných médií vyvolal konflikt s Katarom. K tomu treba prirátať budovanie jeho kultu osobnosti po krajine, okrem častých kampaní a bilbordov, kde sa ukazuje ako líder, nedávno predstavil návrh na bývanie zdarma, bez poplatkov.

O tom, že nejde o maličkosť, svedčí video, ktoré ukazuje vďačnosť Mohameda bin Salmána, nového princa, voči staršiemu bratrancovi Mohamedovi bin Najefovi, ktorý bol odvolaný a ktorému prejavuje úctu a vďaku a prosí ho, aby mu pomáhal v úrade.

Ak cítite inscenovanosť, nemusíte byť úplne mimo. Kráľ sa síce usiloval zdôrazniť, že 31 z 34 bratrancov a potenciálnych princov túto zmenu prijalo a bude ju rešpektovať, na druhej strane platí, že keď došlo v 60. rokoch minulého storočia k podobnému rodinnému protežovaniu, vyvolalo to desať rokov trvajúci konflikt na čele saudského kráľovstva.

Mimochodom, sociálny program princa MBS, ako volajú v Amerike Mohameda bin Salmána, predstavuje trochu problém. Superbohatá Saudská Arábia si taký luxus zjavne môže dovoliť, a to aj napriek tomu, že deficit rozpočtu dosiahol minulý rok astronomických 12 percent HDP, ceny ropy sú skôr nízke, krajina vedie niekoľko vojen naraz (Sýria, Jemen, Líbya) a sponzoruje výstavbu mešít a financovanie rôznych islamistických skupín po celom svete. Otázna je udržateľnosť a najmä dlhodobý vplyv na obyvateľstvo.

Hýčkanie vlastného obyvateľstva sa totiž stretá aj s nevôľou, podkopáva morálku národa a vedie k väčšej odovzdanosti a závislosti od pracovnej aj vojenskej sily príslušníkov iných národov. Čo nie je pre Saudov dobre. Najmä ak chcú viesť vojny a dominovať regiónu. A tiež ak až 70 percent obyvateľstva tvoria mladí ľudia do 30 rokov.

Tak či onak, to, čo práve vidíme, je konsolidácia moci v Saudskej Arábii. Niektorí očakávajú rezignáciu starého a chorého kráľa (trpí údajne počiatočnou demenciou) a pritvrdenie línie s mladým MBS na čele. O tom, že ide o udalosť globálneho významu, svedčia aj americké médiá. Väčšina z nich síce opatrne zdvíha obočie a opisuje problémy, ale napríklad Wall Street Journal – vždy pripravený na vojnu, tentoraz proti Iránu – nástup MBS privítal v redakčnom editoriáli. A tam, kde opatrnejší Economist videl rezervy a slabé stránky, Wall Street Journal videl pozitíva.

Saudi majú radi vojny a nikto ich nestelesňuje viac ako práve 31-ročný princ Mohamed bin Salmán. Jeho mocenské posilnenie preto nie je dobrou správou pre svet. Osobitne nie pre Katar, Jemen a Sýriu. O  Iráne ani nehovoriac.

Mimochodom, je zaujímavé, že odvtedy, čo sa počas vlády prezidenta Obamu začal Západ z Blízkeho východu postupne sťahovať, prepuká čoraz otvorenejšie arabsko-arabské, ale aj sunitsko-šiítske medziislamské násilie. Prvou fázou bolo obdobie tzv. Arabskej jari, kde došlo k sérii povstaní proti vládnucim režimom, resp. ich následnému potlačeniu vnútri jednotlivých krajín. Druhou fázou je séria konfliktov na Blízkom východe, ktoré sú navzájom previazané a do ktorých vstupujú viacerí aktéri súčasne. V Sýrii, v Perzskom zálive aj okolo Iránu.

Ak sa Západ v niečom poučil, zostane od týchto sporov ďaleko a v bezpečnej vzdialenosti.