Prácu súdneho lekára robí 20 rokov, počas ktorých vykonal okolo 1 300 pitiev. Hovorí, že jedine dobre vykonanou pitvou možno zistiť príčinu smrti a zle vykonaná pitva môže všetko pokaziť, keďže sa to už nedá zopakovať.  

Peter Kováč je súdny lekár aj právnik, spolu s Norbertom Moravanským a Luďkom Vrtíkom založili znaleckú organizáciu Inštitút forenzných medicínskych expertíz.

V rozhovore pre Postoj sa vracia k opakovaným spochybneniam doktora Vladimíra Porubského, ktorý bol v roku 1976 pri pitve Ľudmily Cervanovej. Prostredie odsúdených Nitranov Porubského dodnes obviňuje, že pred súdmi manipuloval svoj pôvodný nález v neprospech obvinených. Podľa Petra Kováča sú takéto obvinenia „vrcholným prejavom hajzlovstva. (...) Neexistuje ani jeden jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že moji starší kolegovia niečo zmanipulovali“.

 

My laici máme o práci súdnych znalcov predstavu najmä z kriminálnych seriálov, kde je to často tak, že znalci na základe nepodstatného detailu pri obhliadke miesta činu či pri pitve vyriešia prípad vraždy. Zodpovedá tento obraz skutočnosti?

Do istej miery áno, pretože súdne lekárstvo je pri zisťovaní príčin smrti nenahraditeľné. Jedine dobre vykonanou pitvou je možné zistiť, čo bolo príčinou smrti.

Pitva sa vlastne začína už na mieste činu. Najlepšie je, keď lekár, ktorý pitve alebo je jedným z pitvajúcich, môže zbierať čo najviac informácií o prostredí, v ktorom bola nájdená mŕtvola.

Teda to funguje tak, že po nahlásení vraždy prichádza spolu s vyšetrovateľmi aj súdny lekár?

Funguje to prípad od prípadu inak. Sú situácie, keď je zjavné, že na smrti mala podiel iná osoba. V takomto prípade sa automaticky volá polícia a štandardne sa privolá aj súdny lekár.

Ale sú aj také prípady, keď sa najskôr privolá lekár a až keď ten zistí, že smrť nastala zavinením cudzej osoby, je privolaná polícia.

Dnes to v rámci Bratislavského kraja funguje tak, že zomrelého mimo nemocnice na 99 percent obhliadne súdny lekár alebo iný lekár, ktorý má skúsenosti s obhliadkami mŕtvych.

Funguje tu obhliadková služba, ktorá pozostáva najmä zo súdnych lekárov. Podobná situácia je aj v iných krajoch, v Bratislave je to však už dlhšia tradícia. To znamená, že ako súdny lekár prichádzam aj na úmrtie v byte či v dome dôchodcov.

Ak je minimálne podozrenie na vraždu, čo si všímate na mieste činu?

V prvom rade je kľúčové, aby bolo miesto činu zabezpečené a zdokumentované. To však robí polícia, v tejto prvej fáze nemôžeme zavadzať. Môže to niekedy trvať aj niekoľko hodín, v závislosti od komplikovanosti prípadu.

Raz som sa dokonca stratil v Bratislave s vraždárskym výjazdom a s pohrebákmi, pretože to zaisťovanie a obhliadka miesta činu trvali tak dlho, že padla tma a nevedeli sme v lese nájsť cestu naspäť.

Čo nasleduje po obhliadke miesta?

Mŕtvola sa prevezie na príslušné súdnolekárske pracovisko a tam sa vykoná pitva.

Keďže po smrti sú zmeny na tele rýchle, je odporúčaný čas, dokedy vykonať pitvu, aby sa neznehodnotili dôkazy?

Odporúčaný čas je vykonať pitvu čo najrýchlejšie. V prípade, ak je teplé počasie, postupuje rozklad veľmi rýchlo, to telo vám priamo pred očami doslova hnije. Niekedy je to mimoriadna rýchlosť, keď vytiahnete utopené telo z vody, rozklad sa zrýchľuje až neuveriteľným spôsobom.

Takže z hľadiska našej práce je kľúčové, aby presun do pitevne a pitva prebehli v čo najkratšom čase, pričom treba zohnať aj druhého lekára.

Podľa trestného poriadku pitvu vždy vykonávajú dvaja lekári.

To preto, aby sa vzájomne kontrolovali?

Treba si uvedomiť, že pitva je neopakovateľný a deštruktívny výkon. Ak pitvu pokazíte, už sa to nedá napraviť. Väčšinou je to tak, že jeden lekár pitve, druhý dokumentuje nálezy. A, pochopiteľne, obaja sa aj vzájomne kontrolujú a dopĺňajú, pretože ak sa jeden lekár sústredí na jednu vec, inú môže prehliadnuť.

Prejdime k trom konkrétnym slovenským prípadom, na ktorých vidieť dôležitosť vašej profesie. Pred pár mesiacmi tragicky zahynul bývalý poslanec František Gaulieder, ktorého zrazil vlak. V médiách sa odvtedy často objavujú špekulácie, že nešlo o nehodu či samovraždu, ale že jeho smrť zavinila iná osoba.

O tomto prípade viem len to, čo bolo v médiách.

Opýtam sa preto všeobecne: v Plus 7 dní vyšiel text o tom, že sa v tele Gauliedera našlo sedemnásobné množstvo opioidu, teda akejsi omamnej látky. Preto niektorí špekulujú, že mu ju niekto násilím vnútil a takto sa dostal pod vlak. Môže dať na to súdny lekár bližšiu odpoveď?

Pokiaľ sa spomína liečivo alebo látka, je dôležité, kde bola látka zistená, či v krvi alebo v moči.

V tomto prípade bola zistená v moči.

Opäť, odpoviem všeobecne k toxikológii, alternatívne fakty nebudem komentovať.

Na správanie človeka má bezprostredný vplyv to, čo sa nájde v krvi. Ak je napríklad niekto silným fajčiarom marihuany, môže sa mu zistiť pozitívny moč aj niekoľko mesiacov po tom, čo prestal fajčiť.

Látka sa totiž ukladá do tukového tkaniva a vyplavuje sa. Teda to, čo nájdete v moči, vám nehovorí o tom, či bol dotyčný človek danou látkou ovplyvnený alebo nie, hovorí to len toľko, že nejaká látka bola v tele. Ale neviete posúdiť, či mala alebo nemala vplyv na správanie.

Pred takmer jedenástimi rokmi vypukla kauza Hedvigy Malinovej, keď celá krajina a jej najvyšší predstavitelia riešili, či bola študentka zbitá alebo si útok vymyslela, ako k tomu dospela polícia. Vy ste do tohto prípadu vstúpili, keď Peter Labaš v rámci súdnoznaleckého posudku Lekárskej fakulty porušil všetky mysliteľné zásady a naznačoval, že Malinová nemohla byť zbitá...

Išlo o posudok, s ktorým sme mali ja a naša znalecká organizácia zásadný problém. Došlo totiž k tomu, že nášho spoločníka Luďka Vrtíka uviedol profesor Labaš ako lekára, ktorý sa mal podieľať na zhotovení posudku. A to napriek tomu, že sa na ňom nijako nepodieľal.

Profesor Labaš mu len raz ukázal nejakú fotku, opýtal sa ho, čo tam vidí, a on mu povedal, že opuch na nose. Lenže takto naozaj nevyzerá spolautorstvo na znaleckom posudku.

A preto sme museli vtedy nahlas zakričať. V tejto oblasti si totiž dobré meno budujete dlhé roky, stratiť ho môžete v priebehu piatich minút. Pre nás bolo absolútne neprijateľné, že meno docenta Vrtíka sa vyskytlo pod takýmto paškvilom.

Okrem neho sa od spoluautorstva dištancovala aj ďalšia lekárka, iný kolega namietal, že jeho odborný názor bol citovaný nesprávne. Peter Labaš bol dlhoročným dekanom Lekárskej fakulty, takisto znalcom s bohatými skúsenosťami. Ako si spätne vysvetľujete jeho správanie?

Ten jeho posudok bol sledom nepretržitých katastrof, stále si to vysvetľujem jednoducho: Peter Labaš nevie robiť znalecké posudky.

Mohla tam byť aj jeho motivácia ako dekana, ktorý chcel vyhovieť záujmu objednávateľa, v tomto prípade prokuratúre?

O tom nebudem špekulovať. Z môjho pohľadu všetko to, čo tam Peter Labaš predviedol aj vrátane celkovej komunikácie, bolo len dôkazom toho, že nerozumie znaleckej činnosti.

Aké sú kritériá, aby niekto mohol vykonávať prácu znalca?

Rozhodujúci je zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znalec je osobou, ktorú štát poveruje riešením odborných otázok v konkrétnej oblasti.

V tejto oblasti si totiž dobré meno budujete dlhé roky, stratiť ho môžete v priebehu piatich minút. Zdieľať

Ak splní všetky zákonné podmienky a zaplatí správny poplatok, môže si takýto uchádzač nárokovať zápis do zoznamu znalcov. Zápis nie je večný, môže byť aj vyčiarknutý, pokiaľ urobí chyby pri znaleckej činnosti.

Peter Labaš je ešte stále znalcom?

Keďže sa s jeho znaleckými posudkami stretávam pomerne často, dá sa predpokladať, že áno.

Viete, ja som už videl naozaj strašné znalecké posudky, horšie než to, čo predviedol Labaš v kauze Hedvigy Malinovej, a sám si kladiem otázku, ako niektorí ľudia môžu byť ešte znalcami.

Kto môže rozhodnúť, aby bol vyčiarknutý dotyčný znalec zo zoznamu?

Ministerstvo spravodlivosti vykonáva dozor nad znaleckou činnosťou a v prípade, ak niekto dá podnet, preveruje, či sa niekto nedopustil správneho deliktu alebo priestupku.

Už sa stalo veľakrát, že ministerstvo vyčiarklo niekoho zo zoznamu znalcov, teda ono si robí svoju robotu dobre. Len musí dostať podnet.

 

Keďže ani Peter Labaš ako súdny znalec nedal dôveryhodnú odpoveď na otázku, či Hedviga Malinová bola zbitá alebo nebola, celý prípad išiel do stratena.

Samozrejme, znalec mohol a mal dať odpoveď na otázku, či bola alebo nebola zbitá, no nemôže odpovedať, kto a prečo ju zbil.

Keby sa dnes seriózny znalec opäť pozrel na prípad na základe pôvodných lekárskych správ po vyšetrení Hedvigy Malinovej, dokázal by na to odpovedať?

Najdôležitejšie sú lekárske správy bezprostredne po incidente, teda prvotný nález. Pokiaľ sú dobre opísané poranenia a pokiaľ je k tomu fotodokumentácia, máte základ, s čím pracovať. Ak si toto skorelujete, dá sa prísť k nejakému záveru.

A váš pocit?

Videl som kedysi v médiách fotky Hedvigy. Na to je najlepšie použiť metódu cisárových nových šiat: ukážte tú fotku dieťaťu a počúvajte, čo vám povie.

Na tých fotkách naozaj vyzerala ako zbitá. Isteže, ide o dojem z fotografie, ktorá môže aj zavádzať. Lenže tu boli aj lekárske správy, ktoré opisujú nálezy.

Tie prvé lekárske správy hovorili o pomliaždeniach brušnej steny, prednej strany stehna, pomliaždenie tváre, sánky, nosa...

... tieto nálezy treba považovať za objektívne, pretože lekár nemá dôvod klamať. Ak by klamal, to je už iná vec, treba sa pýtať prečo a vyšetriť to.

Prejdime ku kauze Ľudmily Cervanovej, kde už dlhé roky zástancovia neviny odsúdených Nitranov na základe pitevnej správy dôvodia, že Cervanová nemohla byť znásilnená. A teda títo muži nemohli spáchať to, za čo boli odsúdení. Znalci Vladimír Porubský a Martin Kokles v roku 1976 naozaj konštatovali, že nenašli známky násilia na vonkajších a vnútorných genitáliách. Neskôr Porubský hovoril, že to nevylučuje, že mohlo prísť pred smrťou k pohlavnému styku, ale bez hrubého násilia. Laicky tomu ťažko rozumieť. Je rozpor medzi tým, čo doktor Porubský tvrdil v roku 1976 a ako neskôr vypovedal pred súdom?

Nesmieme zabudnúť, že v prvom rade ide o trestný čin vraždy. O znásilnení treba povedať jednu vec: aj pri normálnej súloži môžu na vnútornom či vonkajšom genitále vzniknúť poranenia. Rovnako je možné znásilnenie, pri ktorom žiadne poranenie nevznikne.

To platí aj pri skupinovom znásilnení, ku ktorému malo dôjsť v tomto prípade?

Závisí to od brutality aktu a od toho, či obeť má vôbec možnosť sa brániť. Takže áno, je to možné.

V pitevnom náleze je naozaj opísaný negatívny nález na genitále. Lenže my máme dnes k dispozícii aj fotodokumentáciu, z ktorej vieme, v akom stave bolo telo.

Ak sú totiž na tele prítomné pokročilé hnilobné zmeny, v takom prípade už diskrétne, drobné poranenia, ktoré by mohli vzniknúť pri takomto priebehu skutku, naozaj nemusia byť vôbec zistiteľné.

Teda vzhľadom na pokročilý proces hniloby už znalci niektoré poranenia nemohli objektívne zistiť?

Áno. Treba si uvedomiť, že bolo nájdené telo, ktoré malo byť minimálne čiastočne niekoľko dní vo vode. Bolo vytiahnuté na breh, potom v márnici a až následne sa previezlo na Ústav súdneho lekárstva.

Diskrétne, drobné poranenia, ktoré by mohli vzniknúť pri takomto priebehu skutku, naozaj nemusia byť vôbec zistiteľné. Zdieľať

Medzi nálezom tela a pitvou však uplynul dlhší čas a iba časť tohto intervalu sa nachádzalo telo v chladiacom zariadení, kde posmrtné zmeny prebiehajú pomalšie.

Podľa fotodokumentácie, ktorú som mal možnosť vidieť, boli tie posmrtné zmeny pomerne pokročilé. Ako viete, po nájdení tela bola privolaná lekárka, ktorá odhadla vek na 30 až 40 rokov...

... tento jej údaj sa stal neskôr základom pre teóriu, že telo nepatrilo Ľudmile Cervanovej.

Potom mám otázku: Prečo Ľudmilu Cervanovú po 9. júli 1976 nikto nevidel?

Išlo o mladú lekárku, ktorá nebola súdnou lekárkou ani nemala s obhliadaním mŕtvol žiadnu skúsenosť, inak by si netrúfla na žiaden takýto odhad. Ja mám už 20-ročnú prax súdneho lekára, no v tomto prípade by som sa ani náhodou neodvážil odhadnúť vek mŕtvej.

Stačí sa pozrieť na fotodokumentáciu, ani ten najskúsenejší súdny lekár nemá pri takýchto posmrtných zmenách žiadnu šancu dobre odhadnúť vek.

Dnes existuje metóda na zistenie veku na základe merania obvodu srdcovnice a, samozrejme, niečo sa dá povedať aj na základe opotrebovania chrupu, prípadne z iných znakov na tele.

Čo sa dá teda usudzovať o smrti Ľudmily Cervanovej na základe nálezu aj zistených poranení?

Na tele sa našli dve podliatiny, na vnútornej ploche stehna a v oblasti lopatky, preto možno uvažovať, že v daných miestach pôsobilo neveľké, tupé násilie.

Ale je tiež možné, že pôsobilo intenzívnejšie násilie, ale na malej kontaktnej ploche, čo viedlo ku krvácaniu v danej oblasti.

Tieto zistené poranenia boli v hlbších vrstvách. Ako som už povedal, drobné poranenia nemuseli byť vôbec zistiteľné, pretože pri takomto pokročilom hnilobnom procese sa môže koža odlučovať už v zdrapoch.

Kľúčová otázka znie: keď sa pozriete na pitevnú správu Porubského a Koklesa a na to, ako ju doktor Porubský interpretoval pred súdom neskôr, sú tieto tvrdenia konzistentné a štandardné?

Keby bol môj pitevný nález rovnaký, na ich mieste by som pred súdom nehovoril prakticky nič iné.

Časopis .týždeň zverejnil text Pavla Beďača, jedného z odsúdených. Ten píše, že pôvodná pitevná správa, v ktorej znalci hovorili o neprítomnosti poranení na genitále a ich neskoršia manipulatívna interpretácia pred súdmi sú korunným dôkazom, že Cervanová nebola znásilnená. Aká je vaša odborná interpretácia?

Moji kolegovia súdni lekári sa zaoberali príčinou smrti a zistili, že príčinou bolo zadusenie utopením. Takisto zistili, že išlo o násilnú smrť s účasťou inej osoby, keďže ruky boli zviazané spôsobom, akým si to nemôže nikto spraviť sám.

Nález na genitále bol opísaný ako negatívny, ale ako som povedal, existuje aj znásilnenie, pri ktorom nemusí vzniknúť žiadne poranenie. A, naopak, existuje normálna súlož, pri ktorej môže vzniknúť poranenie.

Súdny znalec opisuje to, čo vidí, ostatné je vecou vyšetrovania. V znaleckom posudku Martina Koklesa a Vladimíra Porubského sa o nijakom znásilnení nepíše.

V tomto príbehu ide nielen o vinu a nevinu, ale aj o povesť mnohých ľudí. Zástancovia neviny Nitranov, a naposledy sám odsúdený Pavel Beďač, spochybňujú povesť Porubského, ktorý sa podľa nich dal zneužiť a sám manipuloval.

Prosím, citujte ma doslova: Toto, čo napísal Beďač a pred ním iní, považujem za vrcholný prejav hajzlovstva. Proti týmto absurdným obvineniam sa už treba ozvať. Neexistuje ani jeden jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že moji starší kolegovia niečo zmanipulovali.

Aká je ich povesť vo vašej profesnej komunite?

Doktor Kokles už zomrel pred mnohými rokmi, primár Porubský je ešte stále medzi nami, on sa zaslúžil o to, že po celom Slovensku boli vybudované súdnolekárske pracoviská. Je autorom jednej z metód na zisťovanie krvných skupín.

Mnohí sme však o ich práci v tomto prípade pochybovali kvôli vášmu inému kolegovi, súdnemu znalcovi Patrikovi Fialovi, ktorý na zadanie obhajoby napísal 70-stranový posudok...

Tu vás musím opraviť, kolega Patrik Fiala už nie je súdny znalec. Bol ním do roku 2004, teda v čase písania posudku. Potom sa menila právna úprava, bolo sa treba preregistrovať, čo on neurobil. O jeho posudku niečo viem, doktor Fiala sa ma dokonca v rámci jeho prípravy pýtal na jednu vec.

Na čo?

Na novotvorbu alkoholu, a keďže mám v tejto oblasti bohatú knižnicu, ukázal som mu jednu z kníh.

Presne o tomto sa takisto vedie spor – podľa obžaloby páchatelia počas znásilňovania nalievali do Ľudmily Cervanovej alkohol, Patrik Fiala však vo svojom posudku konštatoval, že „je možné zo súdnolekárskeho hľadiska potvrdiť, že Ľudmila Cervanová nebola v čase smrti ovplyvnená alkoholom“. Teda že zistená hladina alkoholu zodpovedala len stavu hniloby.

Ak u ťažko hnilobne zmenenej mŕtvoly nájdem nejakú koncentráciu alkoholu, tak neviem povedať, či alkohol vznikol posmrtne alebo či tam už časť toho alkoholu bola prítomná aj predtým. To je základný fakt.

Takže lekárska veda to nemôže zodpovedať?

Nie, pretože keď pripustím, že novotvorba alkoholu pri hnilobných zmenách môže dosiahnuť výšku 1,5 promile a v tele sa zistí povedzme jedno promile, je možné, že celé promile vzniklo po smrti.

Neexistuje ani jeden jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že moji starší kolegovia niečo zmanipulovali. Zdieľať

Ale rovnako je možné, že ide o kombináciu, teda že nejaká časť alkoholu bola v krvi pred smrťou a iná časť vznikla posmrtne.

Prečo to Fiala interpretoval inak a hodnotenie Porubského, ktoré bolo vlastne rovnaké ako vaše, označil za neodborné?

Nemyslím si, že moje hodnotenie je úplne identické s pôvodným hodnotením pitvajúcich znalcov.

Svoju interpretáciu považujem za korektnú a forenzne správnu. Jednoducho, toxikologickým vyšetrením viem zistiť množstvo alkoholu, ale neviem zistiť, čo vzniklo ako.

 

Čo ste si pomysleli, keď ste prečítali znalecký posudok Patrika Fialu?

Ja by som si takýto posudok nedovolil napísať.

Vyplýva z toho, že bol až príliš účelový v prospech obhajoby?

Hovoriť, že posudok bol účelový či v prospech niekoho, je príliš silná káva. Patrik Fiala si vždy vedel obhájiť, čo napísal, pretože bol dobrým znalcom.

To však neznamená, že na rovnaký problém budeme mať vždy ten istý názor. Ja nemám problém robiť posudky aj vo veľmi kontroverzných prípadoch, každý z nás má však nejaký prístup k problematike.

Tento konflikt sa vystupňoval v dokumentárnom filme Roberta Kirchhoffa. Jednou z najpôsobivejších scén bolo, keď doktori Porubský a Mego od istého momentu čelili otázkam na kauzu Cervanová, zrazu na scénu medzi nich vstúpil doktor Fiala. Vladimír Porubský urazene odchádza, pôsobí však ako človek, ktorý sa dopustil niečoho zlého a má čo tajiť. Viete od kolegov, ako tá scéna vznikla?

Je to smiešna, tragikomická scénka. Poznám oboch svojich starších kolegov, Porubského aj Mega, a nesmierne si ich vážim. Dodávam, že si tiež vážim kolegu Fialu, pretože som sa od neho veľa naučil.

Túto scénu interpretujem tak, že páni Porubský a Mego vôbec nevedeli, o čom budú hovoriť, a boli tam vylákaní pod zámienkou, že sa budú vyjadrovať všeobecne k súdnemu lekárstvu.

Tu treba podotknúť, že každý znalec je viazaný mlčanlivosťou o prípade, ktorej ho môže zbaviť len ministerstvo spravodlivosti alebo zadávateľ, v tomto prípade polícia.   

Páni Porubský a Mego vôbec nevedeli, o čom budú hovoriť a boli tam vylákaní pod zámienkou, že sa budú vyjadrovať všeobecne k súdnemu lekárstvu. Zdieľať

A teraz sa vžite do pozície doktora Porubského v takto nastraženej scénke: zavolajú vás niekde, aby ste sa vyjadrili k súdnemu lekárstvu, zrazu sa zo všeobecnej debaty vyvinie niečo na spôsob inkvizície o kauze Cervanová.

Pán Porubský je gentleman starého strihu, čo mohol v takejto situácii robiť? Odišiel, nepristúpil na šarádu, do ktorej ho išli vtiahnuť. Samozrejme, ak si to režisér strihne tak, ako si to strihol, vyzerá to blbo. No obaja páni, Porubský aj Mego, reagovali úplne normálne, ako keď sú ľudia zaskočení.

Čo si o tomto celom prípade myslíte?

Viete, jedna moja známa pracovala v advokátskej kancelárii, ktorá jedného z obžalovaných Nitranov obhajovala. Raz som sedel na dvoch deci vína a jeden z nich bol o dva stoly ďalej. Sám seba som sa pýtal, spravili to, nespravili?

Lenže k tomu sa nemôžem vyjadrovať, keďže nepoznám celý obsah trestného spisu. Poznám znalecké posudky, fotodokumentáciu. V trestnom procese existuje zásada, že ak je čo najmenšia pochybnosť o vine, treba rozhodnúť o nevine. A v tomto prípade štyri senáty dvoch režimov rozhodli identicky. Zrejme mali na to dôvod.

Bavili sme sa o posudkoch Petra Labaša a Patrika Fialu. Na mňa ako laika to teraz môže pôsobiť trochu tak, že súdni znalci sú profesiou, ktorá sa prispôsobuje tušeným alebo vysloveným želaniam zadávateľa.

Ak za mnou prídete s takouto predstavou o mojej profesii, tak sa vám poďakujem za rozhovor a vyhodím vás dverami. Súdny znalec, ktorý napíše to, čo si od neho želá zadávateľ, nie je súdnym znalcom, ale predajnou dievkou. To som povedal ešte jemne.

Deje sa niečo také často?

Nemôžem vylúčiť, že existujú súdni znalci, ktorí vám napíšu to, čo si želá zadávateľ. Ja, našťastie, s takýmito znalcami neprichádzam do kontaktu.

Pokiaľ niekto príde za mnou a povie mi, že chce znalecký posudok, upozorním ho, že to, čo je na vstupe a čo je na výstupe, je môj odborný názor na danú vec. A je mi celkom jedno, či je to v prospech alebo neprospech daného človeka.

Lenže advokáti chcú zrejme väčšinou práve posudok, ktorý je v prospech ich klienta, nie?

Sú však aj múdri advokáti, ktorí si nechajú spracovať posudok, hoci vedia, že bude v neprospech ich klienta.

Prečo sú takíto advokáti múdri?

Pretože takýto posudok nemusia dať do spisu. Stačí, keď si ho nechajú pre seba, ale minimálne majú informáciu, akým smerom sa pri obhajobe svojho klienta nemajú uberať, lebo by mu len poškodili. Pričom to je len jeden z možných dôvodov. (Úsmev.)

Existuje na Slovensku niečo ako profesijná česť súdnych znalcov?

Každý si je strojcom svojho šťastia.

Naznačujete, že úroveň našich súdnych znalcov je veľmi rozdielna?

Presne tak. Kolíše ako Gaussova krivka. Máme tu zlatý štandard, ale aj ten suterén. Napokon, podobné je to aj pri iných profesiách.
 

Foto: Pavol Rábara 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo