TÉMA: Don Bosco radí, ako voliť

Na predčasné voľby zareagovali aj saleziáni dona Bosca. Ich najnovšia kniha z praktickej edície Viera do vrecka je volebná príručka kresťana. „Nevyjadrovať sa k tejto téme, je akoby zbaviť nás občianskych preukazov,“ hovorí šéf saleziánskeho vydavateľstva.

Tak, ako sme minulý rok reagovali na sčítanie obyvateľstva, tak sme tento rok zaradili aj tému volieb a otázky vzťahu Cirkvi k štátu,“ hovorí pre náš portál riaditeľ Vydavateľstva Don Bosco Ján Miško. Najnovšiu knižku Kresťan a voľby zo série Viera do vrecka napísal farár z Podunajských Biskupíc Jozef Vadkerti. Dnes je podľa neho mnoho ľudí znechutených zo situácie, ktorá je na Slovensku. „Nevedia, koho majú voliť, lebo tento výber je stále ťažší a ťažší. Preto som sa chcel zamyslieť nad príčinami, prečo sme sa sem dostali a taktiež načrtnúť východiská,“ povedal pre Postoy.sk. „Brožúrka je určená všetkým ľuďom, ktorí sa chcú trochu zamyslieť nad dôsledkami svojich rozhodnutí,“ hovorí.

Pri voľbách možno aj zhrešiť

Knižka sa skladá z dvoch častí. V prvej autor analyzuje súčasnú situáciu, najmä nedôveru v politiku a príčiny ekonomickej krízy. „Či sa nám to páči, alebo nie, musíme si priznať, že politici sú naším obrazom. Sú takí, akých ich chceme mať. Reagujú na objednávku,“ tvrdí v knihe Vadkerti. Snaží sa hovoriť o politike zrozumiteľným a príťažlivým jazykom. Pri voľbách možno aj zhrešiť. A to vtedy, keď volím stranu z dôvodu, že "som podľahol emóciám strachu, v druhom človeku vidím ohrozenie a potrebujem niekoho, kto bude proti nemu bojovať, tak si dovolím povedať, že je to dokonca hriech,“ čítame v brožúre. Hriech chamtivosti sa zase môže objaviť, ak volíme stranu, ktorá nám sľúbila „zvýšenie dôchodkov, 1000-korunový príspevok k Vianociam, uvarila guláš...“ Ako píše Vadkerti, „volím, lebo chcem mať, bez ohľadu na dôsledky'“. Hovorí aj o tom, prečo málo počujeme strany hovoriť o iných hodnotách, ako je len ekonomika. „Celá politika sa v ostatnom čase zredukovala iba na ekonomiku. (…) Nie sú však aj iné skutočnosti, o ktoré by sa mal verejný život zaujímať?“ pýta sa. Podľa neho strany majú problém prihlásiť sa jednoznačne k hodnotám ako ochrana života od počatia po prirodzenú smrť či ochranu rodiny. „Nuž, nechcú stratiť voličov!“ mieni.

Kritériá Sociálnej náuky Cirkvi

Druhá časť publikácie opisuje kritériá, „na základe ktorých môžeme posúdiť jednotlivé politické strany." Sú to: "dôstojnosť ľudskej osoby, princíp spoločného dobra, univerzálne určenie dobier, subsidiarita, solidarita, participácia.“ Vadkerti vysvetľuje následne jednotlivé pojmy, pričom sa nebojí uvádzať aj konkrétne príklady. Pri deľbe moci považuje ako „veľmi nebezpečné vyjadrenie Roberta Fica pred prezidentskými voľbami, že treba voliť Gašparoviča, lebo je potrebné, aby v čase krízy ťahali vláda a prezident za jeden povraz. Nie! Prezident má kontrolovať činnosť vlády a v rámci možností zákona naprávať jej chyby a nie byť predĺženou rukou niektorej politickej strany, ako je to dnes,“ píše v knihe Vadkerti. V tejto súvislosti spomína aj prípad „nevymenovania genrálneho prokurátora“. Obavu, že kniha môže byť označená za politicky zafarbenú, však nemá. Označiť sa dá všetko. A hlavne, ak sa vytrhnú veci z kontextu,“ povedal pre Postoy.sk

Hovorí, že pôvodne bolo zámerom načrtnúť všeobecné zásady a princípy Sociálnej náuky Cirkvi, lenže knižka by sa stala potom príliš teoretická. „Preto som na pokyn redakcie článok prepracoval a snažil som sa tieto princípy aplikovať na konkrétne situácie aj s uvedením príkladov,“ vysvetľuje. Podľa neho uvedenie príkladu neznamená hodnotenie politickej strany, ale opis javu.

Kvas a krúžkovanie

Strana, ktorú sa kresťan rozhodne voliť, by teda mala spĺňať kritéria Sociálnej náuky Cirkvi, od rešpektovana dôstojnosti človeka až po princíp subsidiarity. Vadkerti v knižke otvorene priznáva, že ideálna kresťanská strana neexistuje. Pomáha si príkladom z Talianska, kde študoval a kde tiež nenájdeme stranu, o ktorej by sme mohli povedať, že zastupuje kresťanov. „Kresťania však v politike nechýbajú. Sú roztrúsení v rôznych stranách a pôsobia v nich ako kvas,“ píše. Podľa jeho slov tým zmierňujú radikálnosť strán. „Možno je toto aj naša cesta. Nehľadať ideálnu stranu, ktorá by bola bez problémov akceptovateľná pre kresťana, ale hľadať dobro v rôznych stranách, pochváliť ho a rozvíjať a na druhej strane vedieť poukázať aj na nedostatky, na to, čo nie je prijateľné,“ píše v knižke. 

Vadkerti hovorí tiež o preferenčnom hlasovaní ako o jednom zo spôsobov, ako strany motivovať k zmene. „Na volebnom lístku zakrúžkujem kandidátov, o ktorých som presvedčený, že im ide o dobro, čím dám jasný signál strane, o akých kandidátov mám záujem.“ Čo sa týka presadzovania hodnôt, dôležitá je podľa neho postupná premena. „Dá sa tvrdohlavo presadzovať nejaká pravda, ale kým nie som politicky dostatočne silný (nevolí ma dostatočné množstvo ľudí), tak musím v niečom ustúpiť, aby som aspoň niečo dosiahol,“ napísal.

Prieskum medzi kandidátmi

Redakcia Vydavateľstva Don Bosco urobila tiež anketu medzi kandidátmi strán. „Prieskum prebehol v druhej polovici januára počas asi desiatich dní formou dotazníka. Každý kandidát dostal mail s dotazníkom, ktorý mohol vyplniť a odoslať,“ vysvetľuje proces kňaz Vadkerti. Výsledky prieskumu sú záverečnými stranami príručky. Dotazníky s odpoveďami konkrétnych kandidátov môžno nájsť na webe vydavateľstva. Cieľom prieskumu bolo odhaliť, ako zmýšľajú jednotliví kandidáti. Na Slovensku sa totiž svedomie a hodnoty jednotlivca skrývajú za volebné programy a stanovy strany,“ ozrejmuje riaditeľ vydavateľstva Miško. Zároveň podľa neho chceli pomôcť voličovi, ktorý inklinuje k tej-ktorej strane, nech má možnosť vybrať si kandidátov, „ktorí sa hlásia k hodnotám, ktoré sú voličovi blízke a ktoré preferuje aj Katolícka cirkev,“ dodal. 

„Možno je toto aj naša cesta. Nehľadať ideálnu stranu, ktorá by bola bez problémov akceptovateľná pre kresťana, ale hľadať dobro v rôznych stranách." Jozef Vadkerti

Zdieľať

Na otázky saleziánov však odpovedali len tri subjekty: KDH, SDKÚ-DS a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Anketu odignorovali SMER-SD, Most-Híd, SaS, aj hnutie 99 percent. SMK poskytla iba všeobecné stanovisko, v ktorom uvádza, že položené otázky nie sú jednoznačné. Zo SNS sa zapojil do prieskumu jediný kandidát, Pavol Kleban. Otázky, ktoré poslalo vydavateľstvo kandidátom strán, korešpondujú s kritériami opísnými v knižke. Okrem eticko-morálnych tém ako sú potraty, eutanázia, podpora heterosexuálneho manželstva, či výhrada vo svedomí, sa v dotazníkoch kládli aj otázky o zrušení trestnoprávnej imunity poslancov, rozvoji tretieho sektora či o zlepšení podnikateľského prostredia. Niektoré z týchto otázok boli však takého typu, že sa pod ne dokáže podpísať každý politik. Napriek tomu prieskum priniesol zopár zaujímavostí.

Na otázku o podpore zákonnej ochrany života človeka od jeho počatia dvaja kandidáti KDH odpovedali záporne. U Obyčajných ľudí by bolo proti 17 ľudí z celkového počtu 72, ktorí sa do ankety zapojili. V SDKÚ-DS sú proti zákazu interrupcií siedmi kandidáti zo 41, ktorí odpovedali.

Zaujímavosťou je, že nie všetci kandidáti Obyčajných ľudí a nezávislých osobností sú za úplné zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov. Negatívne odpovedali piati. Podporu manželstva ako výlučného vzťahu medzi mužom a ženou vyslovilo 55 Matovičových kandidátov, 16 bolo proti. V SDKÚ-DS sú za podporu takéhoto zväzku takmer všetci, čo sa zapojili do ankety.

Za zmienku stojí tiež, kto sa do ankety zapojil v rámci strán. Napríklad z kandidátky Obyčajných ľudí a nezávislých osobností neodpovedal Igor Matovič, a ani lídri strán vnútri kandítátky Palko a Zajac. (prieskum prebehol ešte pred ich odchdom). Z kresťanských demokratov napríklad Ján Figeľ neodpovedal na otázku o potratoch. Dzurinda, Mikloš ani Lucia Žitňanská na dotazník nereagovali.

Napriek tomu, že na prieskum zareagovali len tri strany, vníma ho Vadkerti ako „zaujímavý začiatok“. "Rozmýšľali sme, že by do budúcna nebolo zlé zadefinovať nejaké kritériá vychádzajúce zo Sociálnej náuky Cirkvi a na základe nich by sme mohli hodnotiť jednotlivé politické strany alebo kandidátov,“ vysvetľuje. Uznáva, že je to náročné, zvlášť pri kritériách ako subsidiarita, solidarita či participácia. Ján Miško potvrdil, že vo vydavateľstve uvažujú do budúcnosti aj nad ďalšími prieskumami. Podľa Vadkertiho by Cirkev mala ohlasovať svoju sociálnu náuku nielen pred voľbami, ale stále. „Väčšina ľudí, ktorí sa s ňou oboznámili, tvrdia, že je to najlepšie ukrytý poklad Cirkvi. Sú tam úžasné veci, ktoré ale ľudia nepoznajú. Preto má Cirkev učiť, aby ľudia vedeli rozlíšiť napríklad medzi sociálnym a socialistickým,“ dodáva.

Pavol Rábara
Foto: Flickr.com, autor, VDB

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo