Spoločnosť 26. jún 2017

Chvála písanému písmu

Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová
Ministerstvo školstva chce dať stopku novým typom písma. Žiaci sa majú učiť už len písané spojité písmo. Naozaj je to taký zlý nápad?
Ministerstvo školstva chce dať stopku novým typom písma. Žiaci sa majú učiť už len písané spojité písmo. Naozaj je to taký zlý nápad?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Hanusová

Chvála písanému písmu
Foto - Flickr.com/Appalachian dreamer

Posledné týždne prebieha na Slovensku debata o písme na školách.

Táto debata odštartovala po zverejnení dodatku ministerstva školstva k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre prvý stupeň základných škôl. Podľa tohto dodatku majú všetky školy povinne používať jednotné písané spojité písmo. Ministerstvo tak dáva stopku tlačenej forme písma Comenia script, ktoré sa rozšírilo už aj na slovenských školách.

Ministerstvo sa ocitlo pod mediálnou paľbou kritiky, išlo však o príliš jednostrannú debatu – nový typ písma bol prezentovaný ako moderný, jednoduchý a tým pre dnešnú digitálnu dobu údajne priamo ideálny. 

Úplný zákaz používania nespojitého tlačeného písma zo strany ministerstva by bol naozaj krokom späť. Samotné písmo je totiž dobrou voľbou pre deti s poruchami učenia či postihnuté deti. 

Obhajcovia nového písma však používajú tento menšinový rozmer ako hlavný argument v prospech tlačeného písma. Problémom je, že toto písmo dnes už zavádzajú celé školy pre všetkých svojich žiakov, hoci detí s papierom na konkrétne diagnózy je tam iba zlomok.  

Tlačené písmo je dobrou voľbou pre dysgrafikov, dyslektikov i pre deti s inými poruchami učenia či postihnuté deti. Ale je dobré pre ostatné deti?Zdieľať

Písmo, ktoré je teda ideálne pre malú časť detí, sa stáva novým trendom a volia si ho najmä školy s alternatívnym vyučovaním. 

Výhodou má byť, že keď sa dieťa píšuce tlačeným písmom dostane na ďalšie štúdium do zahraničných škôl napríklad v Amerike či Anglicku, tak jeho písmo tam bude na rozdiel od písaného dobre čitateľné. 

V médiách sa objavila veľká kritika ministra školstva, že nemá na obhajobu písaného písma žiadne vedecké argumenty a relevantné dáta. A hoci je pravdou, že ich ministerstvo v argumentácii nepoužilo, neznamená to, že podobné dáta naozaj neexistujú. 

Nemecko príkladom

To, o čom tu diskutujeme len posledné týždne, je napríklad v Nemecku vášnivou školskou témou už roky. Nemecko je pre nás v tomto smere dobrým príkladom, keďže písané písmo tu má svoju tradíciu a v osnovách má stále svoje miesto. 

No v Nemecku je voľba písma na školách možná, typ písma sa tak líši aj v závislosti od regiónu. Zjednodušené formy písma sa do nemeckého školstva začali pretláčať už v 70. a potom v 90. rokoch. Deti sa dokonca v prvej triede učia ako prvé tlačené písmo a až v druhom ročníku prechádzajú na výučbu spojitého písma.

 Aj to sa počas rokov menilo do čoraz viac zjednodušených foriem, ktoré vymazali všetky slučky a veľké písmená nahradili tlačené formy písmen. Toto zjednodušené písmo sa do škôl dostalo v roku 2011 a dnes sa vedú veľké polemiky o tom, či to bol dobrý nápad. 

V Nemecku o tom vyšla aktuálne zaujímavá kniha pedagogičky Marie-Anny Schulzeovej Brüningovej a novinára Stephana Claussa Kto nepíše, ostane blbý s podtitulom Prečo sa naše deti bez písma odnaučia myslieť. Knihu okamžite po vydaní citovali významné nemecké denníky.

Zjednodušené písmo sa do škôl dostalo v roku 2011 a dnes sa v Nemecku vedú veľké polemiky o tom, či to bol dobrý nápad. Zdieľať

Ide o 300-stranovú publikáciu, ktorá formuluje triezvu obhajobu písaného písma. Autori sa pritom opierajú o vlastný výskum a množstvo vedeckých štúdií i dát. 
Kniha vyšla z jednoduchého dôvodu. Úroveň písma na školách išla v Nemecku za posledné roky prudko dole, čo preukázal aj rozsiahly prieskum na školách. A keďže u nás začíname viesť podobnú diskusiu, aká sa začala v Nemecku už dávno, táto kniha nás môže rozumne inšpirovať, ako ďalej.  

Písmo ako nástroj moci

Dnes počúvame často argumenty typu, že písané písmo už vlastne nepotrebujeme, nanajvýš ho vieme využiť pri spisovaní nákupného zoznamu do obchodu. Alebo že súčasné deti nebudú písmo nikdy potrebovať, pretože žijeme v digitálnej dobe. Doba a mobily vraj môžu i za to, že deti dnes nevedia písať rukou. Na vývoj sa dá tak zvaliť úplne všetko. 

Autorka knihy ponúka podrobný vývoj písma v histórii ľudstva, od jaskynných malieb až po dnešné písmo. Vysvetľuje, ako sa presadil ten-ktorý druh písma, niekedy kvôli kontrole moci a niekedy kvôli čisto prozaickým dôvodom. 

Zaujímavým momentom nemeckej histórie je napríklad aj to, ako si moc chcela presadiť typ písma pre dosiahnutie svojich záujmov. Hoci národní socialisti najprv presadzovali nemecký typ písma kvôli identite národa, v roku 1941 prekvapivo v strede vojny zakázali používanie dovtedajšieho gotického lomeného typu písma a povinným sa stala okrúhla latinská antiqua, tzv. normálne písmo (Normal Schrift).

Záujmom bolo, aby sa uľahčila komunikácia s vojnovým frontom a zároveň jednoduchšia kontrola korešpondencie. 

Písané písmo sa tak stalo na jednej strane vždy nástrojom moci a na druhej aj symbolom odboja a slobody. V písme sa podľa Brüningovej vždy odrážal pokrok i úpadok.

Prečo dnešné deti píšu horšie

V roku 2015 urobilo Združenie nemeckých učiteľov prieskum na školách, do ktorého sa zapojilo 2002 učiteľov zo 16 spolkových krajín. Výsledky ukázali, že až 51 percent žiakov a 31 percent žiačok má ťažkosti pri písaní rukou. Fatálne sa to prejavilo pri skúškach, kde len štyria z desiatich žiakov sa vedeli viac ako tridsať minút koncentrovať a čitateľne písať. 

Foto – Flickr.com/marin

Problémom je podľa Združenia učiteľov, že sa už v osnovách písaniu neprikladá taký význam a že sa na základných školách zrušilo známkovanie písania. Preto žiaci stratili motiváciu naučiť sa písať. 

Tento úpadok písma vníma autorka knihy ako veľký problém pre školstvo, ale aj pre celú spoločnosť. To, že úroveň písma prudko klesla po zavedení zjednodušených typov písiem, nepovažuje Brüningová len za zanedbanie estetickej stránky písma, ale za chýbajúci základ pre budúce učenie sa. „Pre veľa detí to môže spôsobiť až katastrofu. V extrémnych prípadoch sa z normálnych nadaných detí môžu stať lúzri. A týka sa to všetkých úrovní žiakov.“ 

„Pre veľa detí to môže spôsobiť až katastrofu. V extrémnych prípadoch sa z normálnych nadaných detí môžu stať lúzri. A týka sa to všetkých úrovní žiakov.“ Zdieľať

Zhoršenie písma nie je podľa Brüningovej vecou inteligencie ani sociálneho pôvodu. Je to v istej miere motorická porucha. 
Hlavný problém vidí Brüningová v nesprávnom odovzdávaní vedomostí a vyučovania zo strany učiteľov, ide o didaktiku písma. Pedagógovia už dnes nedávajú učeniu písania takú váhu ako kedysi. Nedodržiavajú postupy, v akom poradí sa učia jednotlivé písmená a akým spôsobom.

Didaktiku písma vníma autorka ako súčasť vízie o tom, aké hodnoty a postoje by mala mať spoločnosť. Osnovy sú podľa nej vždy súčasťou aktuálnej ideologickej predstavy ľudí. Písmo nie je v tomto zmysle hodnotovo neutrálne, preto nevidí ako náhodu, že sa dnes objavujú tendencie otázok, či písmo ešte vôbec budeme v dnešnej digitálnej dobe potrebovať. 


Iná škola, iné písmo

Za posledných 50 rokov sa na nemeckých školách udiali obrovské zmeny, zmenili sa obsahy a osnovy, spôsob výučby. Obraz žiaka a učiteľa sa dramaticky zmenil. Kedysi jednostranný vzťah založený na autorite sa zmenil na partnerský vzťah, do ktorého drilovanie písaného písma už nezapadá. 

Emancipácia od autority, rovnosť medzi učiteľom a žiakom idú do popredia a obsahy a vecná logika ustúpili na druhú koľaj v prospech sociálnej interakcie. 

Vidno to napríklad na učení cudzích jazykov, kde sa komunikačná kompetencia stala najvyšším cieľom, pričom gramatika a dril slovíčok ustúpili do úzadia. Výsledkom je, že správnosť v používaní jazyka je druhoradá. 

Odmietanie všetkého formálneho a zaužívaného postihlo aj písanie. Pravopis a písmo majú v očiach kritikov formu moci, ktorú nechceme. 

Po novom je ideálne, keď vyučovanie nepoužíva žiadne inštrukcie, lebo len tak môžeme viesť žiaka k zodpovednosti. 

Lenže vyučovanie písania sa bez inštrukcií a priamych zásahov učiteľa a rodiča podľa Brüningovej nezaobíde. Lebo inak sa žiak jednoducho naučí písať zle. Dá sa bez zásahov pristupovať k učeniu písania? Pri písanom písme nie. Je teda logické, že zástancom nových výchovných prúdov spôsobuje vrásky na čele. 

Autorka knihy opisuje, ako sa z myšlienky rovnosti vzdelania pre každého stala ideologická otázka. Princíp „nevynechať žiadne dieťa“ priniesol aj to, že obsahy, vedomosti išli do úzadia, donekonečna sa zjednodušovali, až sa zjednodušovanie stalo hlavným cieľom didaktiky. 

Z myšlienky rovnosti vzdelania sa pre každého stala ideologická otázka. Zdieľať

Preto podľa nej vznikli debaty typu – a nie je písané písmo príliš ťažké? Nemali by radšej všetci písať paličkovým písmom? 

Učenie písaného písma si totiž vyžaduje pot a námahu a to nezapadá do konceptu priateľskej školy. „Antiautoritatívne hnutie je pri moci a písané písmo sa stalo terčom jeho odporu. Dril, presné predpísané formy písma predstavujú poslušnosť a tá sa dnes nenosí.“ S vaničkou sa však podľa autorky vylieva aj dieťa. 

Je celkom jasné, že si nikto neželá dávny prísny spôsob výučby, kde učiteľka dala za trest odpisovať z tabule 100-krát „Nebudem vyrušovať.“  Nová ideológia v školstve by sa však podľa autorky nemala dotýkať exaktnej oblasti, akou je písmo: „Pretože písmo je nástrojom školy. Dobrý nástroj ani necítime, s tupým nožom sa však riadne narobíme. Ten, kto sa nenaučí písať rýchlo, čitateľne a plynulo, bude sa vo vyšších ročníkoch len trápiť a písmo sa stane brzdou učenia.“ 


Nové typy písma

Autorka kritizuje nemecký systém učenia písma, kde sa deti najprv učia tlačené písmo. Tvrdí, že sa im zafixuje a pri prechode na písané v druhom ročníku mávajú žiaci veľké problémy. 

Typy písma, ktoré sa dnes učia na nemeckých školách. Je to ukážka, ako každá novinka priniesla postupné „zjednodušovanie“. FOTO Grundschulverein

V štúdii, ktorá sa uskutočnila po zavedení nového zjednodušeného písma na bavorských školách, sa meralo tempo písania v prvej a druhej triede. Až 80 percent prvákov a 60 percent druhákov písalo príliš pomaly. Zistilo sa, že problém bol v motorike menších žiakov. 

Podľa Brüningovej sa šíria mýty, podľa ktorých dobrá telesná motorika znamená, že dieťa bude dobre písať. Ale to neznamená, že dobrý športovec s dobrou motorikou bude aj dobre písať. Ide totiž o jemnú psychomotoriku, ktorú treba trénovať.

To dokazuje, že písanie nie je čisto motorická vec, ale ide aj o duševnú aktivitu. V teste sa však zistilo, že až 68 percent detí má zlé držanie pera a 73 percent má kŕčovitú ruku. 

Písanie nie je čisto motorická vec, ale ide aj o duševnú aktivitu.Zdieľať

Tu sme pri problémoch tlačeného písma. Toto písmo sa vedie zväčša zhora smerom nadol k riadku a chýba mu plynulosť. Písané písmo sa naopak, napája, pri malých písmenách vždy zdola nahor a je plynulé. Jemná motorika sa tak podľa autorky knihy rozvíja oveľa viac. 

Výhoda tlačeného písma je, že je vhodné na učenie čítania a motoricky slabšie deti sa vedia jeho základy jednoduchšie naučiť. Zároveň je vraj motivačné, lebo deti ho poznajú zo svojho prirodzeného okolia, kníh, plagátov už v predškolskom veku. 

Nemci prišli so šalamúnskym riešením a vymysleli písané písmo, v ktorom škrtli všetky zbytočné slučky a ozdôbky a napája sa nie zdola, ale v strede. Tento hybrid podľa Brüningovej spôsobil, že nemeckí školáci majú takú zlú úroveň písma ako nikdy predtým.

Písmo sa stalo nečitateľným s kopou chýb. „Snahou bolo, aby sa písmo zjednodušilo, ale úroveň samotného písma tým padla. Výsledkom je, že čoraz viac detí neovláda spojité písmo, písaným nevedia písať a ani ho už nedokážu čítať. Každé piate dieťa v Nemecku ovláda už len paličkové písmo.“

Výskumy dokonca potvrdili, že toto zjednodušené písmo nemá žiadnu motorickú výhodu oproti klasickému písanému. Autorka kritizuje, že toto písmo sa dostalo do škôl bez akéhokoľvek testovania. 


Výhody písaného písma

Autorka neskrýva svoju preferenciu v klasickom písanom písme, ktorú má však podloženú relevantnými štúdiami. 

Pri velebení nových foriem písiem by sa podľa nej nemal zo zreteľa verejnej debaty vytratiť fakt, v čom je vlastne písané písmo dobré. Keď ním píšeme, vidíme lepšie, čo patrí spolu. Písmená tvoria slová, písmená sa musia spájať v duchu slova. Je preto pomocou, keď sa aj reálne napájajú. Písaním sa slovo stáva silnejšou jednotkou, opticky aj motoricky. 

Pohyb pri písaní nie je izolovaným pohybom prstov a ruky. Je to to isté ako pri hre na hudobný nástroj, kde je celé telo zapojené. Častým javom je, keď si deti pri písaní naraz artikulujú hlásky spolu s ťahom pera. Reč, čítanie a písanie sa tak do seba prelínajú. Skúste si hláskovať písaním paličkového písma. Pri ňom sa jednoducho viac sústredíte na písmeno, a nie na slabiku.

Pohyb pri písaní nie je izolovaným pohybom prstov a ruky. Je to to isté ako pri hre na hudobný nástroj, kde je celé telo zapojené.Zdieľať

Písanie umožňuje žiakom učiť sa jazykové jednotky ako spojené jednotky. V tomto smere boli podľa autorky v prieskume deti 4. ročníka, ktoré písali zjednodušeným písmom, na tom oveľa horšie než deti, ktoré písali klasickým písaným písmom. 

Písané písmo má výhodu, že sa napája zdola od riadka, a tým sa žiakom ľahšie nachádza východiskový bod pre napájanie, čo dáva koordinačnú istotu. 

Písané písmo má aj zmyslový aspekt, zodpovedá totiž ľudskému pohybu. Slučky a ozdôbky zodpovedajú krúženiu a hojdaniu. Tieto prapohyby sú telu prirodzené. Preto keď deti objavia čaro písania, baví ich to. 

Písané je krajšie 
 

Nezanedbateľné je podľa Brüningovej aj estetické hľadisko. Estetika totiž nie je prežitok, ale patrí k základnej potrebe ľudstva. Estetika je osobný a kreatívny prístup. Kritici vidia v slučkách a ozdobách len bezduché hrátky. Tieto maličkosti dávajú osobitú pečať vlastného rukopisu, ktorý dáva človeku identitu. Máme potrebu sa identifikovať s vlastným písmom, mať rukopis.

Spomeňte si na emóciu, keď nájdete list dedka na povale alebo starú zaváraninu podpísanú babkiným rukopisom. Písmo sa vám spája s konkrétnou osobou.

Pri tlačenom písme sú tieto možnosti značne obmedzené, pri ňom nájdete oveľa viac ľudí, ktorých rukopis je identický. Naopak, pri písanom písme sa oveľa jednoduchšie pretaví do písma „vnútorná melódia“ a vzniká jedinečnosť, ktorá sa ešte aj vekom vyvíja. Tlačené písmo nemá potenciál vývoja vekom. Je také bežné, že dospelý človek má pri tlačenom písme taký istý rukopis, ktorý mal aj v tretej triede. 

Hoci je písané písmo náročnejšie, priťahuje, lebo umožňuje svoj rukopis. V Nemecku vznikol dokonca spolok rodičov na podporu zachovania písaného písma. Vo svojom profile píšu: „Písané písmo odovzdáva emóciu a estetický zážitok. Písanie je proces, kde mozog riadi a prepája pozorovanie napísaného a vykonanie pokynov rukou. To vedie k budovaniu neurologických prepojení v mozgu, ktoré pomáhajú kognitívnym výkonom.“ 

V debate o písanom písme ide o to, aby sme deti, ktoré nemajú poruchy učenia, nepripravili o viaceré výhody, ktoré písané písmo objektívne ponúka. Hoci aj stojí viac námahy a učenia. Ako tvrdí autorka: „Pre kritikov je však písané písmo prežitok, lebo usilovnosť a estetika sa už nenosia. Investícia do učenia písania sa považuje za mrhanie časom.“

V debate o písanom písme ide o to, aby sme deti, ktoré nemajú poruchy učenia, nepripravili o viaceré výhody, ktoré písané písmo objektívne ponúka. Hoci aj stojí viac námahy a učenia.Zdieľať

Písanie rukou dnes naozaj potrebujeme minimálne. Otázka však nestojí tak, či písanie budeme potrebovať v dospelosti, ale skôr tak, akú úlohu má rukopis pri učení sa u detí. „Nejde totiž o to, čo budeme ako dospelí používať a čo nie. Ide o fázy vývoja učenia dieťaťa a vývoj jeho mozgu. Pretože keby napríklad dvojročné dieťa pozeralo predmety na tablete bez možnosti ich ohmatať rukami, jednoducho by si ich nefixovalo v mozgu. K jeho vývoju patrí objavovanie rukami. Tieto fázy sa nedajú preskočiť ani predbehnúť.“

Preto mnohí vedci dnes tvrdia, že deti si musia prejsť určitým kognitívnym vývojom predtým, ako im dáme do rúk počítač. 

Žiačky ôsmeho ročníka Základnej školy Dr. Fischera 2 v Kežmarku pracujú s tabletom počas slávnostného odovzdávania ceny pre víťaznú školu v súťaži IT Fitness Test v Kežmarku 20. októbra 2014. FOTO TASR – Oliver Ondráš.

Písané písmo ďalej podľa autorky knihy pomáha čítaniu. Schopnosť čítania si v sebe totiž nenesieme geneticky zakódovanú, musíme si to natrénovať. 

Pri písaní rukou sa dokázateľne zapojí viac mozgových okruhov než pri písaní na klávesnici. To, čo napíšeme rukou, si aj lepšie zapamätáme. 
„Tlačené písma neobsiahnu slovo v jeho význame, ale nútia čitateľa permanentne hláskovať po písmenách. Písmo má výrazný vplyv na učenie čítania.“

Autorka knihy kritizuje dnešné novinky v didaktike, ktoré nie sú empiricky podložené. Podľa nej vývoj písma dokazuje, že napriek snahe o neustále odľahčenie a zjednodušenie písma k tomu v zásade nedochádza. „Deti sa totiž popri všetkých snahách o zmenu učia písať rovnako ako pred sto rokmi. Potrebujú učiteľa, štruktúrované vedenie a veľmi veľa cvičenia. Kto tvrdí, že sa to dá bez toho, riskuje straty v podstate učenia a vývoji dieťaťa.“

Okrem dôležitosti písma pri učení dieťaťa, predstavuje písmo aj kúsok ľudskej kultúry. Autorka apeluje, aby sme jeho odovzdávanie ďalším generáciám neobetovali kvôli vplyvu určitých záujmových skupín.

Je dobré, že vznikajú zjednodušené formy písma, ako je u nás Comenia script. Tie by však mali byť určené pre deti, ktoré majú objektívnu diagnózu a písané písmo je pre ne veľkým problémom. No štátne osnovy by mali odzrkadľovať vedecky overené prístupy, a to aj v učení písma.

To neznamená, že sa do škôl nemajú v budúcnosti zavádzať nové typy písma, ale bohatá nemecká skúsenosť hovorí, že každá takáto novinka musí byť najprv podložená dlhoročným odborným testovaním. 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0