KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Chorí sú pre svet obohatením

V  prostriedkoch verejnej dopravy sa neraz nedá prehliadnuť, že v prednej časti vozu je zopár miest rezervovaných pre starších a zdravotne postihnuté osoby. Sedadlá sú opatrené aj čitateľným nápisom komu patria. V Argentíne, kde stopy nedávnej vojny o Falklandy sú ešte zjavné, je tento nápis pri sedadlách ešte výrečnejší. Štítok s imperatívnym textom vyhradzuje miesto pre invalidov a osoby zmrzačené vojnou.

Aj keď žijeme v toľko kritizovanej sekularizovanej spoločnosti, predsa len spoločenská mienka k zdravotne postihnutým ľuďom je u nás ohľaduplná. Citlivý pohľad na chorých pomáha aj im samotným pasovať sa so životnými  ťažkosťami. Je to podpora, i keď ich ani vlastné telo nechce poslúchať, ba i znak spoločenského prijatia, nech by boli dotyční hoci aj nevyliečiteľne chorí.

Ľudská spoločnosť pred Kristom nepoznala túto citlivosť. U židov napríklad človek postihnutý malomocenstvom musel krikom upozorňovať prichádzajúcich ľudí na svoju nevyliečiteľnú nemoc. Po mnohonásobnom volaní pred ostatnými, že je nečistý a treba sa mu vyhnúť, sa prakticky odsúval mimo život. Býval na pustých a nenavštevovaných ostrovčekoch za mestom osídlených spolu rovnými spoločníkmi. Čo mohlo potešiť takého človeka, ktorý bol v izolácii odsúdený na pomalé umieranie?

"Sv. Augustín neskôr, pod vplyvom evanjelia vypovie, že zdravie je pre človeka rovnako veľký dar ako choroba."

Zdieľať

Ľudia z posledného spoločenského miesta majú predsa len niečo výnimočné. Presviedčajú sa síce, že život je v šírke možností pre nich už uzavretý, ale denne ešte komunikujú so svetom. Musia prosiť zdravých ľudí o potraviny, o šaty, i kúsok pozornosti. Nadobudnú pritom obdivuhodný cit pre úprimné a nefalšované postoje i prosby. V Markovom evanjeliu malomocný človek prichádza k Ježišovi a na kolenách ho prosí slovami: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Jeho prosba je výnimočná tým, že prosiaci prenecháva všetku iniciatívu o uzdravení, či neuzdravení Ježišovi. Dojímavú krásu ukáže jeho súhlas či už so stavom spoločensky izolovaného, alebo stavom uzdraveného a vráteného do spoločnosti. Sv. Augustín neskôr, pod vplyvom evanjelia vypovie, že zdravie je pre človeka rovnako veľký dar ako choroba. Aj kresťanská tradícia rozvinie jeho ideu do postupných krokov v duchovnom živote k nadobudnutiu rovnováhy. Duchovné cvičenia preto i dnes vedú človeka ku snahe o postoj byť indiferentným ku zdraviu i k chorobe. Kresťan má v indiferencii vidieť prostriedok na ovládanie vlastných nezriadených túžob a pre voľbu vyberať si do života to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení. Indiferencia malomocného voči chorobe alebo voči zdraviu, nečakane pohne k ľútosti aj Ježiša. Ten vystrie ruku, dotkne sa ho a uzdraví.

Odkrytá duchovná hĺbka malomocného neraz chýba aj zdravým osobám. Evanjeliové kritické oko každému z nás pomôže rozlíšiť a objaviť skryté súvislosti duchovného života u zdravých i chorých. Osvojme si ho. Mojžišov zákon nešiel až tak ďaleko. Túto viac ako tisícročnú židovskú tradíciu Ježiš ovplyvní a mení. S novými spôsobmi koná i aktuálna ľudská spoločnosť. Kto by dnes pri prehliadke výtvarných diel nevyliečiteľného Paula Gauguina, či psychicky chorého Vincenta van Gogha, alebo po prečítaní kníh epileptika Fjodora M. Dostojevského, či ďalších zistil, že bol menej obdarovaný umením, ako keby si prezrel diela stopercentne zdravých ľudí.

Kresťanský pohľad na nevyliečiteľne chorých obohacuje všetkých. Kristus dokonca posiela ešte len nedávno chorých svedčiť o jeho moci ľuďom v mestách. Postihnutí či inak chorí, rôznym spôsobom svedčia i dnes. Kristus im neprisľúbil, že druhýkrát už neochorejú, ale stretnutie s Ježišom bolo pre nich také elektrizujúce, že nemôžu bez šírovania svedectva o Božej láske o jeho talentoch žiť. Podobné nasadenie za dary života neraz chýbajú aj nám. Radšej sa životu len prizeráme, či konzumujeme ho. Zaostávame vo svedectve a využívaní darov zhora. Ktovie, či by sme si nezaslúžili už aj sedadlo v autobuse rezervované ľuďom s nejakou ujmou.

Vráťme sa do plnosti života so všetkými svojimi darmi komunikovať i milovať blížnych a budeme mnohokrát príjemne prekvapení reakciou druhých.

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.
Foto: Flickr.com, wikimedia.org (CC licencia)

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo