Spoločnosť 26. jún 2017

Kto vyhral revolúciu vo Volkswagene

Fero Múčka
Fero Múčka
Včera sa skončil najväčší firemný štrajk v histórii Slovenska. Mnohí verili, že pohne mzdovou politikou aj v iných firmách po celom Slovensku.
Včera sa skončil najväčší firemný štrajk v histórii Slovenska. Mnohí verili, že pohne mzdovou politikou aj v iných firmách po celom Slovensku.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Kto vyhral revolúciu vo Volkswagene
Predseda Moderných odborov VW Zoroslav Smolinský (vpravo) s ľuďmi ide oznámiť čiastkové výsledky rokovaní s vedením VW Slovakia. Bratislava, 21. júna 2017. FOTO TASR - Michal Svítok

Najskôr stručné zhrnutie, ako znie konečná dohoda o raste platov: tento a budúci rok porastú platy zakaždým o 4,7 percenta  a v roku 2019 (od novembra 2018 do augusta 2019) o 4,1 percenta. Spolu tak ide o štrnásť percent, čo na prvé počutie znie skoro tak, ako požadovali odborári na začiatku, keď si pýtali šestnásť percent. 

Nie je 14 ako 14

Chyták je v tom, že tento rast je rozložený až na tri roky, nie na dva, ako žiadali pôvodne odborári. Pri rozložení na tri roky to ale znamená priemerný rast každý rok približne o štyri a pol percenta. To je takmer to isté, čo ponúkali odbory pred pár týždňami. Vďaka štrajku tak po dvoch rokoch budú mzdy vyššie o 0,6 percenta, ako bol pôvodný návrh firmy.

Odborári však dohodli ďalší rast na rok 2019, a to o ďalších 4,1 percenta. Tu sa ale natláča otázka, či takéto zabetónovanie na tak dlho vopred bol dobrý nápad. 

Už teraz na trhu práce cítiť tlak na rast miezd ako dôsledok nedostatku vhodnej pracovnej sily. V tomto čase už navyše začína nábor ľudí aj pre nitriansky závod Jaguar Land Roveru, platy budú teda ďalej stúpať v celom sektore.

Rast nominálnych miezd v ekonomike pre najbližšie roky sa odhaduje na úroveň okolo štyroch percent ročne, v sektore výroby dopravných prostriedkov sa dá čakať rast o niečo rýchlejší. 

Ak ekonomika neutrpí nejaký nečakaný šok (ďalšia kríza), nominálny rast miezd v roku 2019 by pri odhadovanom raste ekonomiky mal byť výrazne vyšší ako 4,1 percenta (odhad bankových analytikov pre potreby rozpočtu krajiny je dokonca až 4,8 percenta). 

Dohoda je oveľa bližšie tomu, čo ponúkala automobilka, než tomu, čo žiadali odbory.Zdieľať

Uzavretie kolektívnej zmluvy až do jesene 2019 má tak najmä marketingový účel – kumulatívny rast za tri tri roky dáva dokopy ľahko komunikovateľné  a hlavne dvojciferné číslo 14 percent.

Celkovo zhrnuté, výsledná suma dohodnutá odborármi na obdobie do jesene 2019 sa tak veľmi nelíši od toho, ako si vývoj na trhu predstavovala samotná automobilka. Dohoda je oveľa bližšie tomu, čo ponúkala automobilka, než tomu, čo žiadali odbory.

Manažment Volkswagenu aj odbory sa ešte snažia marketingovo predať všetko, čo sa z dohody predať dá. Napríklad aj to, že súčasťou dohody budú vyššie nástupné mzdy. Skutočnosť je taká, že ich rast je daný najmä situáciou na trhu práce. Časť nových ľudí už dnes dostáva takzvaný náborový bonus pri nástupe, čo vo firme spôsobuje napätie medzi starými zamestnancami a nováčikmi. 

Lacní nie sme

Reči o tom, že Slovensko je miesto, kde sa autá montujú lacnejšie ako v iných krajinách, už dlhšie neplatia. Slovenská dcéra koncernu sa za posledné roky stala najdrahšou v regióne, priemerné mzdy vo fabrike sú vyššie ako v Maďarsku, Poľsku, ale i v českej Škodovke. Ak nechceme veriť číslam koncernu, môžeme sa pozrieť na štatistické dáta Európskej únie (Eurostat) v sektore výroby dopravných prostriedkov. Slovensko má aj tu najvyššie mzdy v regióne, hoci rozdiely sú relatívne malé.

Na tento stav boli ešte nedávno hrdí aj odborári vo Volkswagene. Samotný Zoroslav Smolinský to pred dvomi rokmi okomentoval takto: „Naši šéfovia podávajú výborné výkony. A to aj z môjho hľadiska ako odborára, sociálny dialóg v našom podniku je naozaj veľmi dobre rozbehnutý, naše požiadavky sa plnia...  Aj vďaka mojim predchodcom dnes môžem povedať, že sme spokojní s tým, čo máme...“

Hoci počas štrajkov padali zo strany odborárov silné reči o tom, ako sa zamestnanci môžu zbaliť a ísť pracovať niekde inde, ak im vedenie nevyhovie, napríklad do chystaného závodu Jaguára, v skutočnosti je Volkswagen pre tých, ktorí zvládajú náročné tempo v automobilke, niečo ako zlatá klietka.

Jeho mzdy sú citeľne vyššie ako tie u konkurencie v Žiline či v Trnave a automobilka si tiež sleduje, aby platy na porovnateľných pozíciách u jej subdodávateľov neprekročili úroveň vo fabrike. 

Volkswagen je pre tých, ktorí zvládajú náročné tempo v automobilke, niečo ako zlatá klietka.Zdieľať

Vedenie koncernu preto môže byť relatívne sebavedomé pri vyhláseniach o tom, že jeho zamestnancov niekto len tak nepreplatí. Problém Volkswagenu je iný – pre svoje vysoké pracovné nároky už nenachádza ďalších vhodných ľudí, pričom výroba má tendenciu rásť. Aj bratislavský Volkswagen tak rozhadzuje siete v zahraničí, predovšetkým v Maďarsku, ale napríklad aj v Rumunsku. Súčasný štrajk ho v tejto tendencii ešte posilní.

Volkswagen nie je vždy fér

Pracovať vo Volkswagene či byť jeho obchodným partnerom je ťažká životná skúsenosť. Pre zamestnancov to znamená vysoké pracovné tempo, pre obchodných partnerov silný pocit podradenosti. Mnohí dodávatelia majú skúsenosť, že štandardné dátumy splatnosti faktúr sú pre koncern nezaujímavým údajom.

Keď pred dvomi rokmi zasiahol firmu škandál s emisiami áut, ktoré pri testoch podvádzali a firma musela na ich stiahnutí a pokutách zaplatiť miliardy, manažment túto situáciu využil na presadenie výraznejšej efektivity. V tom čase sa koncernom šírili reči, že pre škandál bude musieť firma výrazne prepúšťať, a tak proti zvyšovaniu efektivity odborári prakticky nenamietali.

Nakoniec sa stal opak, miesto prepúšťania sa počet zamestnancov ďalej zvyšoval a vďaka presadeným zmenám sa prevádzková marža za dva roky zdvojnásobila.

Snímka z karosárne vozidiel Audi Q7 v závode Volkswagen Slovakia v Bratislave. FOTO TASR – Michal Svítok

Veľký otáznik visí aj nad otázkou, aká je vlastne ziskovosť koncernu na Slovensku. To by štandardne mal byť dôležitý údaj o tom, ako veľmi sa firme oplatí vyrábať na Slovensku a aké sú reálne možnosti na zvyšovanie miezd.

Priemerný oficiálne vykázaný zisk firmy za posledné tri roky je okolo 130 miliónov eur. Keď niektorí analytici hodnotili požiadavky odborárov, došli k prepočtom, že by znížili túto ziskovosť firmy až o tretinu, ba aj viac. Čo znelo nerealisticky.

Podľa náznakov z Finančnej správy tak na daniach zo zisku Slovensko prichádza o milióny, resp. možno aj viac ako desať miliónov eur ročne.Zdieľať

No už dlhodobo sa z Finančnej správy šíria náznaky, že s vykazovaným ziskom firmy to nie je celkom v poriadku. Problém je to, čomu sa hovorí transferové oceňovanie. Stručne povedané, ak matka a dcéra robia spolu biznis, mali by používať také cenníky, ako keby boli nezávislé firmy. 

Slovenskí daniari však majú dlhodobo pocit, že finančné toky medzi slovenským závodom a jeho matkou sú v neprospech tunajšej fabriky. Že za rozličné služby (poradenstvo, marketingová podpora) platí tunajšia dcéra matke viac, ako je ich reálna trhová cena. A teda, že časť ziskov prelievajú domov bez toho, aby ich tu vykázali.

Podľa náznakov z Finančnej správy tak na daniach zo zisku Slovensko prichádza o milióny, resp. možno aj viac ako desať miliónov eur ročne. To by znamenalo, že samotný zisk tunajšieho Volkswagenu je o desiatky percent vyšší, ako firma tvrdí, a ani vyšší nárast miezd ziskovosť výraznejšie neohrozuje.

Kto teda vyhral?

Ak finálnu dohodu meriame podľa toho, ku koho návrhom je bližšie, tak víťazom vyjednávania je Volkswagen.

Zamestnanci, ktorí sa zúčastnili na stávke, však o nič neprišli, takže ťažko môžu byť označení za porazených. Ušlú mzdu im koncern preplatí v dohodnutom bonuse už v najbližšej výplate a počas najbližších rokov si polepšia o niečo málo viac, ako keby neštrajkovali. Budúci rok zároveň získajú jeden dovolenkový deň navyše a v roku 2019 dva navyše oproti dnešnému stavu. 

To, čo odborári nezvládli, bolo rokovanie o citlivej obedovej pauze, na ktorú majú zamestnanci len dvadsať minút vrátane niekoľkominútového premiestňovania sa. Ponúkaných päť minút navyše odborári nevzali a napokon predĺženie prestávky nepresadili vôbec.

Štrajk však bude mať aj odvrátenú stránku. Istý čas bude na linkách dusno. Stávka totiž rozdelila zamestnancov na dva tábory, štrajkujúcich a pracujúcich. Napätie medzi týmito dvoma skupinami bolo vidno už v priebehu štrajku, keď sa na adresu tých, čo prekračovali brány závodu, zniesol zakaždým veľký piskot, pokriky a došlo aj na menšie fyzické strety.

Smolinský však sledoval aj iné ciele, než len boj za svojich zamestnancov. Napríklad vyhraniť sa voči starej vnútropodnikovej odborárskej štruktúre  OZ KOVO.Zdieľať

Predseda nových odborov Zoroslav Smolinský má zrejme z výsledku rozpačité pocity. Na jednej strane sa mu podarilo zorganizovať najväčší štrajk vo firme a udržiavať ho niekoľko dní, no výsledná dohoda má k jeho predstave ďaleko, nemeckým strojom však výrazne nepohol.

Smolinský však sledoval aj iné ciele, než len boj za svojich zamestnancov. Jedným z jeho nevyslovených cieľov bolo aj vyhraniť sa voči starej vnútropodnikovej odborárskej štruktúre KOVO, od ktorej sa pred dvomi rokmi oddelil, keď si založil svoje odbory. V tomto smere bude zrejme spokojný. V porovnaní s OZ KOVO pôsobia dnes jeho odbory akcieschopnejšie a pre mnohých zamestnancov uveriteľnejšie.

Pre jeho plán získať väčší vplyv a rozšíriť svoje fungovanie aj do iných fabrík tak štrajk dopadol celkom dobre. A dá sa čakať, že sa čoskoro objaví aj v závodoch iných firiem.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0