K VECI: Viera nie je len zoznam právd

V jednom zo svojich starších článkov som sa zaoberal jednoduchým myšlienkovým experimentom. Istému študentovi jeho priateľ prezradil, že učiteľ – o ktorom si študent myslel, že ho nenávidí – sa ho pred komisiou zloženou z ostatných učiteľov zastával, pričom ostatní učitelia ho chceli vylúčiť zo školy. Otázka: Čo v tejto prípadovej štúdii znamená „uveriť“ alebo „prijať pravdu“?

Za prvé, tento študent by musel najprv uveriť, že došlo k určitej historickej udalosti. Ale to by bol iba začiatok. Študent by musel uveriť aj tomu, že učiteľ konal s úmyslom brániť študenta, a že nebol motivovaný snahou naďalej mu strpčovať jeho študentský život. Za tretie, ak by chcel študent v pravom zmysle slova uveriť, musel by prijať tento čin ako skutok lásky, a musel by sa touto láskou nechať premeniť.

Študent versus učiteľ

Mohlo by sa tiež stať, že študent síce uverí, že k udalosti došlo. Možno uverí aj to, že učiteľ koná z lásky k nemu, ale napriek tomu to študenta nijako nezmení.

Kresťanstvo znamená nielen veriť, že Kristus bol ukrižovaný za nás, a že svoj život obetoval dobrovoľne skutkom nekonečnej lásky (tzn. nemal v úmysle vyvolávať v nás pocit viny). Veriť znamená prijať túto pravdu tak, že nás premení v hĺbke nášho srdca. Viera, ktorá nevyviera z lásky a neprináša ovocie, je prázdna.

"Pokiaľ ide o vieru, veľmi často zamieňame túto veľkú cnosť  za akýsi zoznam právd. Potom sa nám môže zdať, že otázka neznie, či si zatvrdzujeme srdcia, ale či mám ten správny 'zoznam'."

Zdieľať

Všimnime si, že aj keď študent odmietne uveriť alebo prijať to, čo pre neho učiteľ urobil, jeho učiteľ sa neprestáva o študenta zaujímať. Problém je ale v tom, že odmietnutie uveriť mu bráni požívať ovocie starostlivosti a záujmu učiteľa.

Otázka teda znie, kto koho vlastne odmieta. Učiteľ, ktorý sa prihovára za študenta?  Alebo študent, ktorý tomu nechce uveriť?

Rozhodnutie „neveriť“ v Boha nevedie k Božiemu odmietnutiu človeka. Ak človek povie „neverím“ – najmä ak je v hre láska alebo odpustenie – udeje sa presný opak. Ide o naše odmietnutie Jeho. On nás naďalej miluje a naďalej odpúšťa. Len my tomu neveríme.

Descartesova istota

Zdá sa mi, že pokiaľ ide o vieru, veľmi často zamieňame túto veľkú cnosť spolu s jej úžasnou schopnosťou meniť naše životy (popri odvahe, spravodlivosti a láske) za akýsi zoznam právd. Potom sa nám môže zdať, že otázka neznie, či si zatvrdzujeme srdcia, ale či mám ten správny „zoznam“. Božechráň, aby mal niekto odlišný položkový zoznam ako mám ja. Alebo že by mal niekto na zozname niečo navyše, povedzme štvrté storočie (alebo tretie alebo druhé, alebo napríklad taký tridentský koncil). 

Samozrejme, z tohto postoja vyplýva ďalší problém: Čo ak ten tvoj zoznam nie je ten pravý zoznam? Potom asi nebudeš „dobrý kresťan“ (alebo „dobrý katolík“) a potom asi pôjdeš... nuž do pekla... A tak ďalej. Akoby Boh moderoval teologický kvíz, na základe ktorého budeme spasení. Len si to predstavte. Sv. Peter na pódiu vo vedomostnej súťažnej relácii Riskuj!: „Takže, pán Ján, krstenie novorodencov – áno alebo nie? Ejha, to je smola.“

Ako k tomuto mohlo dôjsť? Ako je možné, že sa z veľkolepej cnosti, akou je viera – z cnosti, ktorú naši otcovia a stredovekí učitelia cirkvi vnímali ako cnosť rozširujúcu myseľ i srdce – stal iba problém správneho zoznamu? Formalizmus je vždy veľkým pokušením, keďže nám zjednodušuje duchovný život.

Domnievam sa však, že naše dnešné problémy majú aj ďalšiu príčinu. Sú dedičstvom 17. storočia, keď sa ponímanie sféry viery aj rozumu výrazne zúžilo. Descartes a jeho nasledovníci trvali na tom, že rozum je prítomný iba v tom, čo môžeme poznať s absolútnou matematickou istotou. Rozum môže podľa Descarta stáť iba na tom, čo nemožno nijako spochybniť.

Pre učiteľov ranej cirkvi viera aj pochybnosť koexistovala vedľa seba rovnako, ako môže manžel milovať svoju manželku aj svoje deti, a predsa môže mať takpovediac svoje chvíľky. Podľa Descarta už nemôže. Lebo ak má byť viera určitým druhom poznania (a ona ním aj skutočne je), toto poznanie si vyžaduje nevykoreniteľnú a neochvejnú istotu.

Viera je hlavne o premene srdca a zmene života

Povedzme si úprimne, žiadať takúto istotu je prehnané nielen vo vzťahu k viere, ale k akémukoľvek druhu ľudského poznania. Veríš, že ťa má tvoja mama rada? Fajn, a si si tým istý? Vieš to dokázať vedecky a s matematickou presnosťou? Asi sotva.

V rámci takto zredukovaného rozumu sa z viery – ktorá bola ešte u sv. Tomáša veľkou cnosťou intelektu – postupne stalo čosi, čo až tak nesúvisí s intelektom, ale skôr s vôľou. Z viery sa stalo čosi, čo sa jednoducho prijíma , a o čom sa neuvažuje.

"To, k čomu sme povolaní, nie je iba vecou súhlasu intelektu so zoznamom šiestich, desiatich alebo osemnástich tvrdení. To, k čomu sme povolaní, je premena srdca a zmena života. Lebo viera, ktorá nevyviera z lásky a neprináša ovocie, je prázdna." 

Zdieľať

Zároveň došlo k rozdeleniu kresťanov, ktorí začali čoraz viac zdôrazňovať dôležitosť rôznych „vyznaní“, čiže zoznamov. Kto sa neprihlásil k tomu „správnemu“ zoznamu, bol vyradený zo spoločenského života. Rozpory sa netýkali iba veľkých otázok ako Kristus alebo Trojica, ale všetkých otázok – veľkých aj malých. (Bože, vy krstíte deti?) A čo sa týka „tých druhých“, tak tí predsa nestoja ani za reč. V tomto zmysle od obsahu nášho zoznamu akoby závisel celý náš kozmický osud.

Aby bolo jasné, mám ďaleko od toho, aby som tu popieral dôležitosť správnej doktríny – práve preto, že je veľmi dôležité, v čo človek vkladá svoju dôveru a k čomu sa viaže. Viera musí mať obsah – a tým obsahom je niečo alebo niekto. Sme stvorenia obdarené vôľou aj intelektom. Boh usmerňuje náš intelekt a pomáha aj našej vôli. Viera je odpoveďou na Božie volanie, odpoveďou, ktorá je možná vďaka Jeho milosti a láske. 

Ale to, k čomu sme povolaní, nie je iba vecou súhlasu intelektu so zoznamom šiestich, desiatich alebo osemnástich tvrdení. To, k čomu sme povolaní, je premena srdca a zmena života. Lebo viera, ktorá nevyviera z lásky a neprináša ovocie, je prázdna.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na University of St. Thomas, Houston, Texas.

Pôvodný text: Faith Isn’t a Checklist, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo