Blog 21. jún 2017

Prečo by Slovensko nemalo ratifikovať Istanbulský dohovor

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku
Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku

Príspevok v diskusii za okrúhlym stolom dňa 20. júna 2017 na Ministerstve spravodlivosti SR.

 

Vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

žiaden medzinárodný dohovor o ľudských právach nevzbudil na Slovensku taký zásadný záujem, ale aj kontroverzie, ako práve Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Proti jeho ratifikácii sa organizovala občianska petícia, písali sa listy a výzvy, vrátane výzvy viac ako stovky slovenských občianskych organizácií, proti ratifikácii sa postavila cirkev a mnohí politici.

Dôvodom tohto odporu nie je odmietanie boja proti násiliu, a už vôbec nie boja proti násiliu na ženách. To čo nás dnes tu prítomných spája, čo máme verím všetci spoločné, je náš nesúhlas s násilím páchanom na ženách. Napriek tomu, časť z nás tento dohovor odmieta. Prečo?

Možno ste aj vy fanúšikovia známeho detektíva Hercula Poirota od spisovateľky Agathy Christie. Tento brilantný detektív úspešne vyriešil množstvo prípadov vrážd, pričom viaceré z nich boli spáchané jedom. Spôsob, akým bola obeť otrávená je takmer univerzálny. Jed bol zamiešaný do niečoho dobrého – raz do piva, inokedy do vína, alebo chutného jedla. Agatha Christie totiž veľmi dobre vedela, že ak niekto chce obeť otráviť, najlepší spôsob ako to dosiahnuť je primiešať jed do niečoho dobrého.

Názory nás diskutujúcich za týmto okrúhlym stolom sa nelíšia v tom, či sme proti dobrému pivu, jedlu, alebo ochrane žien pred násilím. Líšime sa však v tom, či v Istanbulskom dohovore vidíme aj také škodlivé ustanovenia, kvôli ktorým odmietame dohovor ako celok.

Mojou úlohou dnes je priblížiť vám najdôležitejšie z týchto problémových ustanovení.

1. Definícia pojmu gender.

Prvým problémom je definícia pojmu „gender“. Bežný význam napríklad v angličtine je synonymom pojmu pohlavie („sex“) – zdôrazňuje akoby iný odtieň, inú konotáciu toho istého – a síce muža alebo ženy. Používa sa na rozlíšenie muža a ženy s odvolaním sa na spoločenské a kultúrne rozdiely, kým pojem sex (pohlavie) sa používa skôr v biologickej oblasti. Slovenčina takéto terminologické rozlíšenie nepozná.

Chápanie pojmu „gender“ ako synonyma pojmu „pohlavie“ je od roku 1998 obsiahnutý aj v medzinárodnom práve (pre Slovensko účinný od roku 2002), konkrétne v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu:

Pracovný preklad: Na účely tohto štatútu sa termín „gender“ chápe ako termín poukazujúci na dve pohlavia, muža a ženu, v kontexte spoločnosti. Termín „gender“ nenaznačuje iný význam, ktorý by sa líšil od už uvedeného významu.“

Pre úplnosť uveďme, že oficiálny legislatívny preklad preložil pojem gender ako pohlavie, čo je zrejme korektný preklad vzhľadom na pravidlá slovenského pravopisu, ktoré pojem „rod“ v zmysle pohlavie nepozná.

Výhodou definície v Rímskom štatúte je, že neumožňuje oddelenie pojmov pohlavie (sex) a gender. Podľa tejto definície zrejme nie je vôbec možné, aby bol niekto mužom vo význame slova pohlavie, ale mohol by si zvoliť byť ženou alebo iným „rodom“ v zmysle slova gender.

Praktické aplikácie oddelenia pojmov pohlavie a gender je možné vidieť napríklad v článku spred dvoch týždňov, ktorý vyšiel v časopise Plus 7 dní s názvom „Tehotný gej pár: Oteckovia sa tešia na prírastok do rodiny, čaká ho jeden z nich!“ Keď sa trochu začítate, zistíte, že tehotný Trystan Reese je: „transexuál, ktorý vďaka užívaniu testosterónu, mužského hormónu, vyzerá ako muž, ale vďaka telu ženy, do ktorého sa narodil môže vynosiť dieťa.“

Možno sa teraz pýtate, čo s tým má spoločné Istanbulský dohovor? Veľa. Istanbulský dohovor pri definovaní pojmu gender nesiahol po vyššie uvedenej konsenzuálnej definícii obsiahnutej v inom medzinárodnom dohovore. Radšej sa inšpiroval kontroverznou definíciou, ktorá sa vyvinula v praxi inštitúcií OSN, a ktorá nedefinuje pojmy pohlavie a gender ako synonymá:

Článok 3 písm. c) Istanbulského dohovoru:

„Na účel tohto dohovoru: pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“

Ako túto definíciu s ohľadom na oddeliteľnosť kategórií pohlavie a gender chápe samotná OSN? Vezmime si ako príklad Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), ktorý je svojim zameraním najbližšie Istanbulskému dohovoru. GREVIO (pozn.: monitorovací orgán Istanbulského dohovoru) a CEDAW sa už stihli stať akýmisi duchovne spriaznenými dvojičkami, preto sú názory výboru CEDAW pre nás hodné pozornosti.

Pre príklad, ako sa definícia slova gender používa v praxi CEDAW, nemusíme chodiť ďaleko. Stačí si pozrieť nedávno predložené Záverečné zistenia k zlúčenej piatej a šiestej periodickej správe Slovenska Výboru pre odstránenie diskriminácie žien. V nich sa CEDAW zaoberal aj údajnými nútenými kastráciami, ku ktorým má na Slovensku dochádzať, a to tak, že keď sa muž rozhodne podstúpiť tranzíciu na ženu, pre oficiálne uznanie zmeny pohlavia sa vyžaduje znefunkčnenie jeho pohlavných orgánov. Toto je presne videnie problému aj zo strany slovenských LGBT aktivistov, ktorí sa usilujú dosiahnuť, aby bola možná zmena z muža na ženu a naopak aj bez zmien na pohlavných orgánoch. (Takto svoje požiadavky premietli aj do prijatej Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, ako aj do neprijatého Akčného plánu pre LGBTI ľudí.)

A tak v bode 37. Hodnotiacej správy Výbor CEDAW naliehavo žiada Slovenskú republiku, aby:

„zrevidovala súčasné právne predpisy a prijala opatrenia na zabezpečenie rešpektovania a ochrany práva transrodových a intersexuálnych žien a dievčat na kontrolu nad vlastným telom a práva nebyť podrobené nedobrovoľným medicínskym postupom a zákrokom, vrátane zrušenia požiadavky povinných sterilizácií a chirurgických zákrokov  v prípade transrodových žien, ktoré chcú získať právne uznanie svojho rodu (pohlavia).

Inými slovami, CEDAW žiada Slovensko, aby uznávalo za ženu aj človeka, ktorý je nepochybne mužského pohlavia. A to sa slovo rod, resp. gender, v Dohovore CEDAW vôbec nenachádza.

Dnešný právny stav, kedy je pojem gender definovaný v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu prijateľným spôsobom, umožňuje Slovensku takéto požiadavky odmietnuť s odvolaním sa na fakt, že biologicky funkčný muž nemôže byť v Slovenskej republike považovaný za ženu. Ako právnikovi je mi jasné, že prijatie Istanbulského dohovoru by predstavovalo v tomto smere zásadné riziko. A keďže samotný Istanbulský dohovor vylučuje možnosť jeho ratifikácie s výhradou k definícii pojmov, ak túto definíciu nechceme mať ako súčasť nášho právneho poriadku, jediná možnosť ako to dosiahnuť je neratifikovať Istanbulský dohovor.

Definícia pojmu gender II.

Zostaňme ešte chvíľu pri definícii pojmu „gender“, a konkrétne pri jeho preklade do slovenčiny slovom „rod“ (čo zrejme nie je vhodný preklad, keďže spisovná slovenčina takýto význam pojmu nepozná). Naša ústava a množstvo zákonov používa pojem rod v zmysle pôvodu (birth). Pojem rod však v našej legislatíve nie je nikde definovaný. Ak dostaneme do našej legislatívy definíciu pojmu „rod“ tak ako je uvedená v Istanbulskom dohovore, ako máme chápať tento pojem v našej ústave a iných zákonoch, ktoré zjavne pod pojmom „rod“ chápu niečo iné? Ratifikáciou Istanbulského dohovoru by sa spôsobil aj takýto chaos a neistota v pojmoch. Ministerstvo spravodlivosti by malo predložiť predstavu, ako chce tento problém riešiť.

2. Odstraňovanie rodových stereotypov

Ďalším veľkým problémom je záväzok Slovenskej republiky odstraňovať rodové stereotypy. Konkrétne napríklad Čl. 12 ods. 1 Istanbulského dohovoru uvádza, že

Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov.“

Predovšetkým, pojem stereotypné role žien a mužov nie je definovaným pojmom, a z právneho hľadiska nejde ani o ustálený pojem. Je teda namieste očakávať spory ohľadne interpretácie tohto nejasného pojmu. Otázky mužskosti a ženskosti, delenia domácich prác a starostlivosti o rodinu, význam materstva či dojčenia, spoločenské zvyky ako tanec, obliekanie, či oblievačka na Veľkú noc, či prejavy úcty a galantnosti mužov voči ženám – toto sú príklady oblastí, ktoré sú v hre, a na ktoré máme ako ľudia rôzne pohľady a názory, čo je úplne prirodzené. Lenže, po prijatí Istanbulského dohovoru nám bude štát, respektíve medzinárodný orgán určovať, čo si o týchto veciach máme myslieť.

Opäť, skúsme sa pre inšpiráciu pozrieť na pôsobenie výboru CEDAW. Okrem už spomenutého problému s transsexualitou vidí diskrimináciu žien aj tam, kde by to väčšina ľudí nečakala. CEDAW-u napríklad vadí, že „neštátne subjekty, vrátane cirkevných a občianskych organizácií, médií a politikov, zorganizovali  silné kampane presadzujúce tradičné rodinné hodnoty, prehnane zdôrazňujúce úlohu žien ako matiek a poskytovateliek starostlivosti a kritizujúce rodovú rovnosť ako „rodovú ideológiu““ (Bod 18).  Výbor nám odporúčal, aby sme zákonom zaviedli „kvóty na podporu rovnakého zastúpenia žien a mužov v parlamente, v politických stranách a na vysokých pozíciách verejnej správy“ (Bod 25.) Aby sme pre dievčatá a chlapcov zabezpečili vzdelávanie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach v duchu OSN (Bod 27), aby sme zvyšovali zamestnanosť matiek s malými deťmi (28 b), aby sme podporovali rovné zdieľanie rodičovských povinností medzi ženami a mužmi (29 c), aby sme z verejných zdrojov plne hradili všetky umelé potraty ako aj antikoncepciu (31 b), aby sme odstránili požiadavku povinného poučenia žien pred potratom a čakaciu dobu pred potratom (31 c) a CEDAW sa sťažoval aj na to, že v niektorých nemocniciach sa nerobia potraty kvôli výhrade svedomia (30 d). A dalo by sa pokračovať.

Aké z tohto plynie ponaučenie? Medzinárodné organizácie majú v téme rodovej rovnosti sklony preháňať a neustále rozširovať zoznam požiadaviek voči členským štátom, neraz na základe objednávky úzkej skupiny slovenských občianskych združení. V prípade GREVIO tomu nebude inak. Je preto veľmi riskantné zaviazať sa k plneniu záväzkov, ktoré nie sú definované a je jasné, že budú existovať spory o ich rozsah a tlaky na Slovensko, aby robilo veci, ktoré sa nám nebudú pozdávať.

Opäť – Istanbulský dohovor neumožňuje vysloviť výhrady s týmito ustanoveniami. Preto spôsob, ako zabezpečiť, aby Slovensko nebolo týmito vágnymi a zneužiteľnými pravidlami viazané je neratifikovať Istanbulský dohovor.

3. Indoktrinácia detí v školách

Tretí zásadný problém predstavuje Článok 14 – Vzdelávanie. Okrem iného sa Slovenská republika zaväzuje začleniť aj študijné materiály o nestereotypných rodových roliach. Čo to znamená? Kto rozhodne, čo to bude znamenať o rok, či o dvadsať rokov?

Musíme si uvedomiť, že detská duša je posvätná pôda, a mnohí rodičia chcú chrániť svoje deti pred ideologizáciou a majú presné predstavy o výchove detí k rodičovstvu a vzťahom medzi pohlaviami. Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by však bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.

4. Riziko pre cirkvi

Istanbulský dohovor predstavuje riziko aj pre cirkvi. Väčšina cirkví pôsobiacich na Slovensku má jasné predstavy o antropológii, ktoré sú v mnohom nezlučiteľné s rodovými teóriami. (Vnímanie mužov a žien ako komplementárnych bytostí, štruktúra manželstva a rodiny, odmietanie kňazstva žien, a podobne.) Hrozí, že cirkev bude ostrakizovaná za tieto postoje.

Nejasnou formuláciou Článku 28 Istanbulského dohovoru Ohlasovanie odborníkmi hrozí tiež riziko zásahu do práva na spovedné tajomstvo. Hrozí, že Istanbulský dohovor môže byť zneužitý na zásahy štátu do pôsobenia cirkví.

5. Stigmatizácia mužov a chlapcov

Ďalší problém je stigmatizácia mužov a chlapcov. Istanbulský dohovor chce bojovať proti stereotypom. No celý koncept že násilie na ženách je rodovo podmienené, či už úmyselne alebo neúmyselne prezentuje mužov ako agresorov. Tým Istanbulský dohovor paradoxne vytvára akýsi nový stereotyp o mužoch-agresoroch.

Podsúvanie myšlienky, že muži sú agresori však môže mať presne opačný efekt, ako by sme si želali. Chlapci a muži potrebujú počuť, že ich úlohou je chrániť ženy, že sú rytieri, ochrancovia žien a slabších, že sú gentlemani. Toto sú ideály, ku ktorým treba chlapcov a mužom viesť. A nie vsugerovávať im, že muž = agresor.

6. Gender školenia namiesto reálnej pomoci

Istanbulský dohovor nás bude tlačiť do toho, aby sme financovali rôzne školenia, namiesto reálnej pomoci obetiam násilia.

Dohovor má mnohé dobré ustanovenia v oblasti harmonizácie hmotného práva. V tomto smere nás však nemá veľmi kam posunúť, pretože naše hmotné právo je štandardné. Ak sú ešte nejaké možnosti zlepšenia, vieme ich dosiahnuť aj bez ratifikácie dohovoru.

Na základe Istanbulského dohovoru však budeme musieť vynakladať veľké množstvo energie a financií do preškolenia množstva profesií. Podľa GREVIO by sme mali preškoliť policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a pôrodné asistentky, psychológov, obzvlášť poradcov a psychoterapeutov, imigračných a azylových úradníkov, učiteľov a iných zamestnancov škôl, novinárov a iných ľudí v médiách, vojakov, ako aj ostatné relevantné kategórie.

Toto preškoľovanie má zabezpečiť vybraná skupina NGO ktoré sa zameriavajú na ženské práva. Je isté, že tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia budú zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií.

Okrem toho je sporné, či všetko toto chlebíčkovanie a kávičkovanie pomôže konkrétnym ženám. Namiesto preškoľovania by sa zišlo venovať financie radšej tam, kde to pomôže konkrétnym obetiam.

Ako vyplýva už zo súčasných skúseností na Slovensku (prípady Katolíckej charity a Áno pre život), konzervatívne organizácie, ktoré odmietajú uchopiť boj proti násiliu na ženách cez optiku rodovopodmieneného násilia, budú diskriminované pri poskytovaní finančnej pomoci na svoju činnosť.

Záver

Ak by tieto škodlivé ustanovenia neboli do dohovoru zamiešané, dnes by sme tu tento okrúhly stôl nemali a Istanbulský dohovor by bol už dávno ratifikovaný.

Iste ste si všimli nárast odporu voči nadnárodným organizáciám, vrátane OSN a Európskej únie. Je to preto, že tieto nadnárodné inštitúcie sú náchylné podľahnúť ideologickým tlakom, vrátane teórií rodového feminizmu, pro-choice ideológie, LGBT a iných. Tlačenie na pílu zo strany týchto organizácií celú situáciu len zhorší. Ľudia, ktorí sa nestotožňujú s týmito ideológiami a názormi sú týmito necitlivými tlakmi zatláčaní do sféry vplyvu rôznych extrémistov a podivínov. Jeden extrém plodí iný extrém. Nárast tohto trendu vidíme aj na Slovensku.

Čo mňa osobne trápi ešte viac je fakt, že vydávaním rôznych kontroverzných názorov za ľudské práva poškodzujeme samotný koncept ľudských práv. A to je veľmi nezodpovedné hazardovanie.

Istanbulský dohovor je žiaľ ukážkovým príkladom takéhoto zneužitia medzinárodného práva a inštitúcií na presadzovanie kontroverzných teórií. Najlepšie, čo Slovensko môže spraviť, je odmietnuť tento dohovor a to spôsobom predpokladaným článkom 18 písm. a) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, z ktorého bude jasne vyplývať úmysel Slovenskej republiky, že sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru.

Ďakujem za pozornosť.

 

Patrik Daniška

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z. (www.hfi.sk)

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0