Alkoholizmus je choroba, ktorú si nesieme v sebe

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Alkoholizmus je choroba, ktorú si nesieme v sebe

Ilustračné foto - Flickr.com/Robert Couse-Baker

Ženský alkoholizmus je zradný, lebo ho okolie dlho nevníma. Rozhovor so ženou, ktorú alkohol priviedol na úplné dno.

Pila doma pri malých deťoch, nárazovo. V práci pritom podávala výkony a okolie si dlho nič nevšimlo. Žila v neustálych výčitkách, lebo pochádza z príkladnej rodiny so silnou kresťanskou výchovou a vedela, že ubližuje sebe i rodine. 

Miriam prišla k nám do redakcie, aby sme sa porozprávali o jej živote s alkoholom i o tom bez neho. Otvorene odpovedala na otázky o svojom súkromnom živote i o svojej liečbe. Rozhovor sme však urobili pod pseudonymom, lebo v spoločenstve Anonymných alkoholikov, ktorého je súčasťou, majú zásadu neprezentovať svoje príbehy verejne pod svojím menom. 

Kedy ste začali mať problémy s alkoholom?

Ja som začala veľa piť už v puberte. Alkohol bol pre mňa riešením v otázkach, na ktoré som si sama nevedela odpovedať.

O aké otázky išlo?

Išlo o témy večnosti, sveta, zmyslu života. Ale zároveň bol alkohol pre mňa odpoveďou na moje problémy, nevedela som sa orientovať v spoločnosti a pitie mi v tom pomáhalo.

Mali ste nejaké vážnejšie problémy už predtým v detstve?

Nie, mala som dobrú výchovu i starostlivosť. Ľudia z okolia mi však nevedeli poradiť, alkohol sa stal teda riešením.

Vtedy som, samozrejme, netušila, že sa to bude zhoršovať a vyvinie sa z toho choroba. A to sa neskôr naozaj stalo.

Keď som mala 33 rokov a skúšala som, či ešte môžem piť, či to dokážem kontrolovať, zistila som, že nie. Priznala som si, že som prehrala. Pochopila som, že nedokážem žiť s alkoholom, lebo keď pijem, tak sa to zhoršuje.

Ako to myslíte?

Pila som v ťahoch, to znamená, že dlhšie som nepila, napríklad aj tri mesiace, a potom som tri dni pila vkuse. A nevedela som kontrolovať, kedy sa to stane.

Nemala som žiadnu záruku, stratila som kontrolu nad svojím životom. Mala som napríklad nejaký plán a zrazu mi niečo preskočilo v hlave a začala som piť. Je to veľmi ťažko pochopiteľná vec pre ľudí, ktorí túto chorobu nemajú.

Prečo hovoríte o chorobe?

Dnes už mnohí vedci dokázali, že alkoholizmus je choroba. Ako alkoholici máme zlú tvorbu enzýmov, máme zmeny na dvanástom chromozóme, máme zmeny na mozgu, zmeny hypofýzy. Mnohí si ešte aj dnes myslia, že je to chyba vôle alebo dôsledok zlej výchovy.

A nie je?

Nie, to je omyl. Jasné, že výchova to môže ovplyvniť, ale predispozície na chorobu si nesieme v sebe. Týka sa to všetkých ľudí zo všetkých vrstiev spoločnosti, mladých i starých, bohatých i chudobných, žien i mužov.

Prečo bolo pre vás dôležité zistiť, že alkoholizmus je choroba?

Pochádzam z príkladnej kresťanskej rodiny a svoj alkoholizmus som chápala ako stigmu. Mala som pocit, že som nejaká zlá, čierna ovca rodiny, že ma život potrestal. Keď som však štúdiom pochopila, že je to choroba, povedala som si, že sa určite dá aj liečiť.

Ako ste sa liečili?              

V tom čase, keď som mala po tridsiatke, som vyhľadala normálnu lekársku pomoc. Liečila som sa u veľmi dobrých psychiatrov. Ale stále mi akoby niečo chýbalo. Také tie diery v duši, do ktorých som pila, na tie som ani u lekárov nenašla výplň.

Potom som stretla Anonymných alkoholikov a môj život sa zmenil.

V čom?

Anonymní alkoholici sú združenie založené na duchovných princípoch. Ja som už predtým vedela, že som prehrala boj s alkoholom. Takže som bola nútená si priznať, že som už bezmocná, že som na kolenách, že som stratila všetku silu, a tak som hľadala pomoc.

Predispozície na túto chorobu si nesieme v sebe, týka sa to všetkých ľudí zo všetkých vrstiev spoločnosti, mladých i starých, bohatých i chudobných, žien i mužov. Zdieľať

Lenže som ju hľadala len u lekárov. Nepriznala som si, že potrebujem ešte vyššiu silu ako len tú pozemskú. Sila jedného limitovaného lekára nemusí byť vždy dostatočná. Tá sila sa však rozrastie, keď sa rozloží na väčšiu skupinu ľudí. 

Aj neveriacim ľuďom u nás veľakrát pomôže už aj sila spoločenstva ľudí, ktorí si prežili to isté.

Skupina teda u vás zabrala?

Na takom stretnutí je okolo desať ľudí, ktorí sa dostali zo svojho problému. A toto na mňa konkrétne zafungovalo. Po tom, čo som do skupiny začala chodiť, pocítila som tam niečo vyššie.

Mňa Anonymní alkoholici vrátili k mojej viere, v ktorej som sa narodila. Na vlastnej koži som tam pocítila to evanjeliové, že keď ste dvaja alebo traja v mojom mene, tak ja som medzi vami...

Teda že keď sme spojení všetci s rovnakým problémom v snahe pochopiť sa, je tam s nami prítomný Boh. A ono to naozaj funguje. Celý program uzdravovania je založený na tom, že nájdem vieru.

Ale čo s tými, ktorí nemajú osobnú vieru v Boha?

Nepredpisujeme nikomu, v čo má veriť.  Ateisti veria napríklad len v silu skupiny, sme aj rôzneho náboženského presvedčenia, nikoho neobraciame na kresťanstvo. Ale každý nakoniec prizná, že riešenie nie je len v našich rukách.

Aká je vaša cesta uzdravovania z alkoholizmu?

Je to zložitá cesta. Každý si prejde procesom sebapoznávania, ide o akúsi inventúru vo svojom vnútri. Potom sa snažíme riešiť chyby, ktoré nás viedli k pitiu.

Ja som napríklad prirodzene povahovo typ „pomáhača“, ktorý vždy každému pomohol, až som padala na dno svojich síl. Musela som sa teda naučiť nepomáhať, vedieť sa starať aj o seba. A to sú veci, ktoré sa ľahko hovoria, ale ťažšie sa realizujú. Musela som sa v každodennosti učiť hovoriť ľuďom nie, keď ma o niečo prosili.

Nepredpisujeme nikomu, v čo má veriť.  Ateisti veria napríklad len v silu skupiny, sme aj rôzneho náboženského presvedčenia, nikoho neobraciame na kresťanstvo. Ale každý nakoniec prizná, že riešenie nie je len v našich rukách. Zdieľať

Potom som musela zobrať zodpovednosť za to všetko, čo som urobila zle. Lebo aj keď ide o chorobu, nie som oslobodená z vecí, ktoré som druhým napáchala. V tejto fáze som teda prebrala zodpovednosť a snažila som sa nastaviť sa tak, aby som už tieto chyby nikdy nerobila.

A posledný krok nášho spoločenstva je v tom, že keď sme toto všetko prežili, dávame to ďalej a vedieme ďalších ľudí, ktorí tým prechádzajú.

Kde vznikla myšlienka Anonymných alkoholikov?

Vznikla pred 82 rokmi v Amerike. Založil to jeden burzový maklér a jeden lekár, alkoholici, ktorí pochopili, že pomáha, keď sa jeden alkoholik rozpráva s druhým.

Problém alkoholikov je totiž v tom, že rodina a okolie ich často vôbec nechápu. Berú to ako morálny deficit, ako slabosť jednotlivca. Často hovoria, že veď ja dokážem skončiť pri jednom poháriku, prečo ty nie?

A keď sa stretnú dvaja alkoholici, ktorí boli v tom pekle, tak si jednoducho rozumejú. My si odovzdávame skúsenosti, silu a nádej.  My sa spolu identifikujeme, hoci sme z rôznych vrstiev. Chodíme aj k bezdomovcom i do väzníc. Je úplne jedno, či je to človek z ulice alebo vysoko postavený manažér. Aj tak vieme, že sme rovnakí.

Keď vidíme, že ten druhý to dokázal, ťahá nás to, aby sme to dokázali aj my. A potom si hovoríme, ako sme to urobili a čím sme si museli prejsť. Preto majú naše stretnutia rovnaký formát na celom svete.

Ako ste sa dostali z toho vy?

Môj príbeh nie je na prvý pohľad možno dramatický. Ja som bola tá žena, ktorá sa to snažila skrývať. Hoci rodina a priatelia to vedeli. 

Mohla som teda takto žiť asi ešte veľa rokov. Ale to, čo som mala v duši, bola katastrofa. Pretože som mala silné morálne zábrany, vychádzajúce z kresťanskej výchovy. Mala som teda strašné výčitky svedomia, že čo som to schopná robiť.

Čo ste v opojení alkoholu robili?

Pod vplyvom alkoholu som bola schopná zanedbať starostlivosť o svoje deti. Nevedela som ani, kedy naposledy jedli. Pila som, keď som bola doma s deťmi, čo je hrozné. Keď to na mňa prišlo, musela som piť, bez ohľadu na okolnosti. Bol to život v neustálych výčitkách.

Vychádza to nejako aj z vášho detstva?

V dospelosti som nevedela zvládať svoje city, lebo ako dieťa som bola vždy dobrá a všetci ma za to chválili, že neplačem, že viem všetko zvládnuť a že som múdre dievčatko. A tak som sa snažila svoje city pochovať. Neskôr, v triezvosti  som sa naučila postupne svoje city identifikovať a potom s nimi žiť.

Prečo je dôležité začať skoro riešiť problémy s alkoholom?

Alkoholizmus je ako alergia. Kto má celiakiu, nemôže lepok. Ak máme chorobu alkoholizmu, nemôžeme už piť alkohol. Lebo ak si dáme pohárik, chémia nášho tela, ktorá je zmenená, si pýta ďalší pohár a potom ďalší.

Táto choroba sa však nekončí tým, že nepijeme. Každý z nás je stále v riziku, že sa k nej vráti. Stretávame sa teda aj preto, aby sme sa udržiavali v strehu. Nie je to len o tom, že  pomáhame druhým, ale pomáhame tým aj v sebe, musíme byť totiž stále opatrní.

Lebo keď ma prepadnú napríklad staré myšlienky typu „nikto ma nechce a nikto ma nemiluje, nikto ma nemá rád“ a nechám ich bujnieť, nebude dlho trvať, kým sa opäť napijem. Je to trvalá práca udržovať si dobrú myseľ.

Mala som teraz chorú chrbticu a nevládala som sa starať o dom. Teraz sa to snažím dať dokopy a je hrôza, koľko neporiadku sa nahromadí, keď sa o domácnosť nestaráte. Rovnako je to aj s dušou, keď sa o ňu prestanete starať, tak si ani nevšimnete, ako sa vám zanesie.

Mne program Anonymných alkoholikov vytiahol dušu z osobného pekla a naučila som sa žiť každý deň tak, že ho zvládam.  A aj keď sa mi udejú v živote veci, ktoré sú smutné alebo až tragické, naučila som sa žiť v súlade s vierou, že veci idú tak, ako majú. Nehovorím, že mi to ide perfektne, ale funguje to. Cítim sa ako užitočný člen svojej rodiny a komunity.

Ilustračné foto – Profimedia.sk

Ako vaša najbližšia rodina riešila vaše problémy, snažili sa vám pomôcť?

Moja rodina si myslela, že mám psychické problémy. Ja som ich naozaj mala, lenže to bolo akoby spojené. Moji rodičia a súrodenci za mnou stáli a snažili sa mi pomôcť, ale nevedeli, že alkoholizmus je choroba.

Môj manžel ma nepodržal. Opustil ma paradoxne v čase, keď som dva roky nepila.

Prečo?

Lebo som zrazu bola inou osobou a jemu akoby podvedome vyhovoval ten stav, keď som pila. Stáva sa to bežne, že rodina sa naučí žiť s alkoholikom a svojím spôsobom im to aj vyhovuje. Partner vlastne tancuje s alkoholikom taký chorý tanec.

Bola som ten typ, že som veľa robila a veľa som zvládla. Bola som schopná zarobiť peniaze a v podstate som živila rodinu. Svet okolo však ani veľmi nevedel, že pijem. 

To je inak celkom bežná a nebezpečná črta ženského alkoholizmu. Žena je výkonná celý deň v práci a alkohol má ako sedatívum aj ako stimulant, teda dám si pohárik, aby sa mi lepšie pracovalo, a potom ďalší, aby som dobre spala.

Môjmu manželovi teda vyhovovalo, že som všetko ťahala a všetko som zniesla. A keď som prestala piť, začala som zrazu žiadať, aby sa myslelo aj na mňa, aby sa aj on zapojil, a tiež som už nebola ochotná všetko znášať. A toto mu prestalo vyhovovať.

Žena je výkonná celý deň v práci a alkohol má ako sedatívum aj ako stimulant, teda dám si pohárik, aby sa mi lepšie pracovalo, a potom ďalší, aby som dobre spala. Zdieľať

Preto by mali aj rodiny alkoholikov na sebe pracovať. Vedľa Anonymných alkoholikov vyrástlo aj spoločenstvo Al-Anon pre členov rodín alkoholikov. Manželia či manželky alkoholikov majú túto chorobu tiež vžitú do svojho životného štýlu. Život aktívneho alkoholika sa točí okolo fľaše a život rodinného príslušníka sa okolo tej fľašky točí tiež. Keď zrazu ich partner prestane piť, je naozaj iným človekom a rodina to nie vždy vie prijať.

Poznám prípad, keď manželka bola zúfalá, lebo ona celý život robila všetko možné pre svojho muža a on zrazu prestal piť kvôli nejakej skupine „bývalých opilcov“, a nie kvôli nej.

Alebo si v rodine zvyknú, že financie preberie žena. Keď muž prestane piť a chce byť opäť účastný na rozpočte rodiny,  je tu problém. Zrazu tým berie žene jej dovtedajšie status quo.

Ako sa bežný človek dostane k anonymným alkoholikom?

Máme webovú stránku, kde sú na nás kontakty, a rovnako má svoju stránku aj Al-Anon, spoločenstvo pre rodiny alkoholikov.

Keď sa alkoholik dá na túto vašu cestu, znamená to, že už nepotrebuje nič iné, žiadnu inú terapiu?

To je veľmi rozdielne. Nie sme profesionáli, takže sa nehráme na spasiteľov. Keď k nám prídu ľudia so psychiatrickými diagnózami, tak je jasné, že musia ďalej chodiť aj k psychiatrovi. 

Neskôr, keď sa snažíme učiť sa pracovať so svojimi strachmi, hnevom, poruchami osobnosti, tiež môže byť vhodná psychoterapia u odborníkov.

Pravdou je, že pre mnohých ľudí naše spoločenstvo funguje tak, že už viac nepotrebujú ďalšiu pomoc. Náš systém dvanástich krokov nám dáva určité zrkadlo, ktoré nás učí identifikovať situácie, v ktorých potrebujeme ďalšiu pomoc. Učí nás to aj pokore, že ja nie som Boh, ktorý sa môže sám vyliečiť.  Anonymní alkoholici pomôžu tomu, kto verí v Boha, pomôžu tomu, kto neverí v Boha, ale nepomôžu tomu, kto verí, že on je Boh.

Máme len jednu výhodu oproti ostatným, a to je, že každý z nás bol v pekle a rozumie peklu toho druhého. Preto sme aj anonymní, lebo dávame ľuďom pocit bezpečia, že to, čo sa u nás povie, sa nedostane von.

Máme len jednu výhodu oproti ostatným, a to je, že každý z nás bol v pekle a rozumie peklu toho druhého. Zdieľať

Nešírime ani príbehy pod vlastným menom, aby sme neuverili sami sebe, že sme akýsi záchrancovia, ktorí zachraňujú druhých ľudí.

Naše skupiny sú rôzne veľké, stretávajú sa raz do týždňa v presnú hodinu na rovnakom mieste. Na Slovensku býva v jednej skupine od 5 do 25 ľudí.

Tí ľudia tam chodia aj celé roky?

Niektorí áno, ale máme veľa nových členov.

Zo vzorky alkoholikov, ktorých stretávate, máte dojem, že počet alkoholikov narastá?

Nie som štatistik, ale veľa vecí sa mení. Kedysi bol alkoholizmus viac utajovaný, zvlášť predstava ženy alkoholičky bola veľkým tabu. Muž alkoholik bol ešte ok, ale žena alkoholička bola katastrofa. Tieto mýty sa rúcajú a ženy sa už nehanbia priznať, že majú problém.

Ale vnímam dnes zrýchlený rozvoj alkoholizmu. K alkoholizmu má daný človek totiž sklon. Keby však nikdy nepil, nestane sa alkoholikom. Keď však dnes popíja už v trinástich, alkoholizmus sa prejavuje skôr, ako keby človek začal piť až v tridsiatke. 

Muž alkoholik bol v minulosti ešte ok, ale žena alkoholička bola katastrofa. Tieto mýty sa rúcajú a ženy sa už nehanbia priznať, že majú problém. Zdieľať

A keď ste žena, stanete sa skôr alkoholikom ako muž. V liečebniach je dnes oveľa viac mladých ľudí. Dnes letia totiž diéty, že dievčatá cez víkendy len pijú a pritom nejedia.

Máte vysokú úspešnosť liečby alkoholikov?

Musím povedať, že sa u nás dejú aj zázraky, keď sa vyliečia ľudia, ktorí boli jedenásťkrát na liečení a mali štyri delíria tremens, a zrazu sú dvadsať rokov triezvi, lebo k nám začali chodiť. Ale nikto nevie nič zaručiť,  je to tajomstvo, ako každý príbeh dopadne.

Ja dnes tiež verím, že moje rozhodnutie prestať s pitím bol zásah zhora. Je len otázka, či to človek dokáže prijať alebo nie. A to sa tiež nedá predpovedať.

Jedno z najväčších tajomstiev je pre mňa posledná chvíľa Krista na kríži, keď vedľa neho viseli po oboch stranách zločinci a jeden sa pred smrťou obrátil a druhý nie. A nikde nie je vysvetlené prečo.

Viete to však percentuálne vyjadriť, koľko ľudí po vašich sedeniach prestane piť?

Celkovo úspešnosť liečenia alkoholizmu je veľmi nízka. To číslo je tak do desiatich percent. To znamená, že je liečiteľný asi tak ako rakovina, len si to málokto uvedomuje. Okolo pitia panuje stále veľa mýtov. Napríklad to, že len zlomok ľudí si pripustí, že je to choroba a vážna.

Je fajn sa modliť za alkoholika, ale to nestačí, treba ho priviesť k lekárovi alebo k nám. Alkoholizmus je zradná choroba, lebo ako jediná nám dáva signály, že nám v podstate nič nie je. 

Je fajn sa modliť za alkoholika, ale to nestačí, treba ho priviesť k lekárovi alebo k nám. Zdieľať

Alkoholik, ktorý prestane piť na tri týždne a ide sa opäť napiť, tak si myslí, že to bude tak, ako keď sa prvýkrát sa napil. A nenapadne mu, že to bude tak, ako keď pil poslednýkrát a že je to len ďalšia cesta do blázinca alebo do väznice. Je to choroba mysle a tá alkoholika klame.

Môžu rodičia alebo partner niečo užitočné urobiť, keď zistia v rodine alkoholizmus?

Rodina má veľký vplyv, ale úplne iný, ako si to my predstavujeme. Niekedy sa hovorí, že rodina mu vlastne pomáha piť.

Prečo?

Pretože všetko rieši za neho a nenechajú mu si to celé „vyžrať“ do dôsledkov, čím mu berú šancu prijať samého za seba zodpovednosť.

Poviem príklad: Poznám muža, mal dobrú ženu a dcéru, ktoré sa oňho starali celý život. Vždy keď prišiel domov tatko opitý, tak ho vytiahli z výkalov, umyli, vyprali veci, ktoré mal celé ovracané, zavolali do práce, že má chrípku. Robili to tak celý život, až sa jedného dňa naštvali a odišli.

On týždeň pil a po týždni sa prebral a išiel sa liečiť.

Má sa rodina len z diaľky pozerať, ako si ich blízky ničí život?

Rodiny si často mýlia starostlivosť s pomocou.

Čo má byť tou pomocou?

Zásada pomoci je najprv sa informovať a potom začať meniť svoje návyky správania. Kontrola napríklad nefunguje, lebo je založená na nedôvere. Keď chce niekto pomáhať druhému, najprv nech pomôže samému sebe.

Boh nám dal slobodnú vôľu a každý sa musí rozhodnúť sám. Boh nedal vôľu nad mojím životom môjmu otcovi ani nikomu inému. To znamená, že človek nemôže brať Božiu vôľu do svojich rúk.

Keď chce niekto pomáhať druhému, najprv nech pomôže samému sebe. Zdieľať

Ja už dnes pomáham ďalším alkoholikom a stretávam sa často s tým, že pomáham niekomu, o kom tuším, že bude opäť piť. A hoci by som mu veľmi rada pomohla, musím ho odovzdať do Božích rúk, lebo jemu dal Boh slobodnú vôľu sa rozhodnúť aj umrieť.

Neberme na seba úlohu Boha s pocitom, že ja viem, čo je pre človeka dobré. Treba mať múdru lásku a dať človeku slobodu. Ale dať mu aj jasne najavo, že nám vadí, čo so sebou a rodinou robí.

Môžeme dať napríklad ultimátum, že keď budeš pokračovať, odídem od teba. Ale potom treba naozaj odísť, pretože vyhrážky, ktoré sa nikdy nesplnia, strácajú zmysel.

Aký je váš život dnes?

Viem, že sa dá žiť krásny plnohodnotný život aj bez alkoholu. U Anonymných alkoholikov máme také príslovie „Musíš to urobiť sám, ale sám to nedokážeš“. Ja som veľmi vďačná, že som stretla toho spoločenstvo, ktoré má otvorené dvere pre každého, kto chce robiť niečo so svojím problematickým pitím.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo