Ako kresťan šéfoval liberálnej strane. Ale médiá ho zničili

Ako kresťan šéfoval liberálnej strane. Ale médiá ho zničili

Predseda Liberálnych demokratov Tim Farron reční 9. júna 2017 v Londýne, pár dní pred svojím odstúpením. TASR/AP

Tim Farron bol vo Veľkej Británii lídrom liberálnych demokratov, no minulý týždeň už neuniesol tlak a odstúpil.

Podľa vlastných slov tak totiž urobil z dôvodu, že „nevidí možnosť, ako zostať verný Kristovi a popri tom byť lídrom liberálnej strany v Británii 21. storočia“.


Kto je Tim Farron

Kto teda vôbec Tim Farron je a ako sa dostal do tejto pozície? Podľa životopisu sa aktívnym členom Liberálnej strany stal ako 16-ročný. Evanjelikálnym kresťanom sa stal ako 18-ročný a ako tvrdí, bolo to najzávažnejšie rozhodnutie jeho života. To ovplyvnilo aj jeho ďalšie pôsobenie v politike, kde bol aktívny najmä v sociálnych témach pomoci slabším.

V roku 2005 bol prvýkrát zvolený do parlamentu, no jeho hviezdna chvíľa prišla presne o desať rokov neskôr. Bolo to práve pred dvoma rokmi, keď po volebnom neúspechu liberálov musel zo svojej pozície lídra odstúpiť Nick Clegg.

Volebný neúspech sa spájal najmä s predošlým pôsobením liberálov v koalícii s konzervatívcami. Farron, ktorý bol známy skôr ako zástupca ekonomicky ľavicového krídla strany, sa stal ideálnym kandidátom na post jej lídra v čase, keď sa potrebovala akoby očistiť od prílišného spájania s pravicovými konzervatívcami.

Vedenia strany sa Farron chytil s entuziazmom a chýbajúcu charizmu nahradil svojím nasadením. Do jeho karát hral aj vývoj v britskej politike, keď v nej dominovali témy liberálom blízke, a to najmä diskusie pred a po brexite.

Chvíľu sa dokonca zdalo, že kvôli vlažnému postoju Jeremyho Corbyna k brexitu sa podarí liberálom zaujať miesto strany, ktorá zastupuje 48 percent hlasujúcich za zotrvanie v EÚ.

K naplneniu týchto nádejí však nedošlo a to aj kvôli tomu, že verejnosť v Británii sa akoby s výsledkami hlasovania zmierila. A podporuje skôr mäkší brexit ako opakované referendum o vystúpení z EÚ, ako to navrhujú liberáli.

Mediálny atak nastupuje

Tim Farron mal však už od svojho nástupu do pozície lídra liberálov problém s médiami, ktorý sa v predvolebnej kampani vystupňoval.

Keďže svoju vieru netajil, tak už v prvom kontakte s novinármi prišli otázky, aký je jeho názor na homosexualitu, potraty a podobne. Farron sa spočiatku snažil kľučkovať, uvádzal, že o jeho osobný názor nejde a dôležité sú stanoviská strany.

Zároveň poukazoval na to, že vo väčšine hlasovaní držal líniu strany, aj keď sa táto nemusela úplne zhodovať s jeho osobným názorom. Médiá však tlačili ďalej a dočkali sa, keď na otázku, či považuje homosexuálny pohlavný styk za hriech, Farron odpovedal, že podľa kresťanského postoja sme všetci hriešnici a on preto nemá nárok nikoho odsudzovať za jeho hriechy. A to bez ohľadu na to, či ide o homosexuála.

Novinári si túto odpoveď vyložili tak, že podľa Farrona je homosexuálny sex hriech a okamžite ho začali pranierovať. Keď potom našli aj postarší rozhovor pre Armádu spásy, v ktorom sa Farron postavil proti potratom, problém bol na svete. Mediálne oddelenie liberálnej strany sa snažilo škodu minimalizovať a Farron hneď vydal vyhlásenie, že novinári ho len zle pochopili a v skutočnosti je prívržencom diverzity a v zásade je aj pro choice.

Oheň však bol na streche a Farronovi sa ho už viac-menej nikdy nepodarilo uhasiť. V kampani ho liberálne médiá stále znova konfrontovali s otázkami týkajúcimi sa potratov a manželstiev osôb rovnakého pohlavia.

Farron trpezlivo opakoval, že sa k tejto téme už vyjadril. Žurnalistom to však nestačilo a požadovali od Farrona osobné ospravedlnenie za svoje výroky. Keď to odmietol, tak to médiá automaticky brali ako priznanie sa k „nekorektným názorom“ z minulosti, veď keby to ľutoval naozaj, ospravedlnil by sa aj stokrát a netvrdil by, že stačilo raz.

Napriek tejto kampani však dosiahli liberáli pod Farronovým vedením pomerne slušný volebný výsledok. Zisk dvanástich poslaneckých kresiel síce mohol byť čiastočným sklamaním oproti priveľkým očakávaniam, ktoré mala strana po brexite. Na druhej strane to však bol zisk piatich nových poslaneckých kresiel oproti minulým voľbám, v ktorých počet liberálov klesol na sedem.

Koniec kresťanského liberála

Minulý týždeň však na verejnosť presiakali správy, že vnútri strany sa proti Farronovi dvíha odpor, a to najmä kvôli jeho názorom v hodnotových témach.

Táto kampaň dosiahla vyvrcholenie minulú stredu, keď zo svojho vnútrostraníckeho postu odstúpil Brian Paddick, ktorý je známy tým, že ako homosexuál dosiahol doposiaľ najvyššiu funkciu v rámci britskej polície (zástupca náčelníka metropolitnej polície v Londýne).

Ako dôvod svojho odstúpenia uviedol Farronove postoje v otázkach potratov a homosexuality. Kritikov v rámci strany však muselo byť oveľa viac, keďže už v ten istý deň poobede Tim Farron oznámil svoju rezignáciu.

Ako povedal, bolo to dôsledkom prílišného sústredenia sa médií na jeho vieru. Vzhľadom na to sa cítil akoby rozpoltený medzi životom oddaného kresťana a svojím pôsobením vo funkcii straníckeho lídra.

Farron tak s pokorou prijal, že svoju úlohu nezvládol, a to z oboch strán. Kovaní liberáli mu nevedeli odpustiť jeho kresťanské postoje a konzervatívni kresťania zas ohŕňali nosom nad dodatočným vykrúcaním sa pre svoje vieroučné postoje.

Blog, v ktorom Farron vysvetľuje dôvody svojho odstúpenia, stojí preto za pozornosť. Je svedectvom toho, akým výzvam čelí kresťanský politik v súčasnej liberálnej politike.

Samozrejme, zároveň platí, že Tim Farron si svoje problémy zavinil aj sám. Liberálni demokrati boli a stále sú stranou, ktorá v politike presadzovala dlhodobejšie záujmy, ktoré museli byť v rozpore s jeho vlastným presvedčením. V strane tak zrejme zotrvával kvôli svojmu zameraniu na sociálne témy a rezervovanosť voči pro trhovej pravicovej politike, ako ju v minulosti presadzovali konzervatívci.

Na strane druhej však aj v týchto voľbách jeho vlastná strana priniesla silne liberálny program s návrhmi ako legalizácia drog či výrazné uľahčenie eutanázie.

Je otázkou, či a ako bol Farron stotožnený s týmito návrhmi, no na čele strany ostával. Pre ilustráciu jeho situácie si môžeme vyfabulovať podobnú konšteláciu v slovenskej politike. Predstavme si, že Progresívne Slovensko konečne spustí svoju činnosť ako politická strana a na prekvapenie všetkých ako svojho lídra predstaví Braňa Škripeka. Absurdné? Pre nás áno, Farron sa však ocitol vo veľmi podobnej situácii.

To, že by sa asi lepšie identifikoval s nejakou konzervatívnou stranou, ilustruje aj fakt, že svoj blog o vyriešení napätia medzi svojou vierou a líderstvom liberálnej strany zverejnil na stránke týždenníka The Spectator. A ten je spomedzi serióznej tlače vo Veľkej Británii zďaleka najkonzervatívnejším médiom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo